Niektorí sa sťažujú, že tu je cenzúra. A musíme dodržiavať kódex!
Tak aby sme nikoho neurážali, neosočovali a nemuseli sa báť cenzúry, čo keby sme si rozprávali v tejto téme rozprávky?
Prehlásime , že nič podobné sa nikdy v žiadnej krajine nestalo a všetko je len rozprávka (ale nie na dobrú noc, skôr na prebudenie!).

Ja to skúsim

Silvester Andersen

Rozprávka prvá

Kde bolo tam bolo , bolo raz jedno kráľovstvo.
A v ňom bolo veľa hôr, ktoré spravovali Kráľovské hory. Hrad mali v kráľovskom meste Bi uja. A v týchto lesoch vozili drevo drobní furmani. Občas niektorý z nich doniesol " pár švestiček s vlastní zahrádky" kráľovským úradníkom. Ale asi ich nebolo dosť, alebo nesmerovali na správny stôl , lebo kráľovský radca povedal : Dosť! Nebudeme takto trocháriť. Voziť budú len furmani, čo majú aspoň 50 rebrinákov a koňom s pod chvosta nepadá obyčajný trus, ale EKOLOGICKÝ!
Ale veď nikto taký nieje , zhíkli poddaní. A mýlili sa, veru sa takí našli! A dokonca uspeli aj takí , čo dovtedy ani nevedeli, že voziť sa dá aj drevo! Ale čo je podstatné - vedeli kde majú
SMEROVAŤ "švestičky" , aj keď už to nebolo z ich "vlastní zahrádky".
A tak kočiši, rebrináky aj kone vozia tak ako vozili. Nič sa nezmenilo. Akurát obroku majú menej.
A takto to krásne funguje preto, že malé nevinné dieťa, čo má vykríknuť: "VEĎ JE NAHÝ"
je s celkom inej rozprávky......

silvo, niekedy dávno, možno pred dvadsiatimi siedmimi rokmi sa začínali rozprávky. kde bolo, tam bolo, ale v dnešnej dobe to už nie je pravda, rozprávka sa začína skutočnosťou. kde bolo, tam nieto, ale netreba sa báť, každá rozprávka má šťastný koniec, len si treba naň trpezlivo počkať, ja verím tomu, že aj táto slovenská národná rozprávka naberie už čoskoro ten správny SMER a príde vytúžený happy end a dobro zvíťazí nad zlom, a ešte by som pripomenul jednu skutočnosť, za čias vládnutia krutých panovníkov, ktorý zbedačovali národ, sa odvádzala do daní, povestná desiatka, a teraz to skúste porovnať z dnešným daňovým systémom, nebudete tomu veriť, je najvyšší čas pre nového Jánošíka !!!!!!!!

dobré už bolo!!!

Rozprávka druhá

Kde bolo, tam bolo. Bolo raz jedno kráľovstvo a v ňom žil Hlúpy Jano. dlho sa len tak povaľoval na peci. Až raz to už jeho mamka nevydržala. zhodila ho z pece a takto mu hovorí. Ta choď do sveta a pozháňaj trocha dreva. Strecha nám dosluhuje, susedovi maštaľ treba opraviť a plot postaviť. Nuž sa vybral do sveta drevo kupovať. ani dlho kráčať nemusel a prišiel ku kráľovskej sýpke. Bolo v nej toľko
dreva, že Hlúpy Jano toľko dreva za celý život nevidel. Od radosti podskočil ruky pošúchal a smelo vošiel. "Vítaj Hlúpy Jano a čo ty tu chceš", privítal ho správca sýpky. Keď mu Jano povedal po čo prišiel, len hlavou pokrútil a povedal mu, že ak drevo chce musí splniť niektorú z úloh. Prvá z možností je ísť do takého mesta kde Ujov bijú a s trojhlavým ( a možno je tých hláv aj viac) drakom sa naučiť lalákať. Potom mýto zaplatiť a až potom prísť do sýpky drevo kupovať. Druhá z možností je ísť do sveta a nájsť niekoho, kto už vie lalákať a aj mýto má zaplatené. Ale pozor, za to , že laláka miesto Teba a aj mýto platí je to veeeľmi drahé. Ani jedna z možností sa Hlúpemu Janovi nepozdávala tak sa spýtal na ďalšiu. Žiadna iná pre takých hlúpych Hlúpych Janov nie je. Ale veď tu máte toľko dreva, čo sním budete robiť. Nuž čo by sme robili, huby a chrobáky budeme na ňom pestovať. Vraj sa to dá, už aj baníci huby pestujú. A jeden kŕmil vtáky chrobákmi z dreva. Jano len hlavou pokrútil a pobral sa ďalej. Putoval ani dlho ani krátko, až prišiel do jednej osady obklopenej horami. Vítaj Hlúpy Janko, privítal ho miestny správca. A keď rozpovedal po čo prišiel, takto mu hovorí: Pravdaže má naša osada dreva habedej, a čo si mi priniesol? Nepriniesol som nič, mám len dukáty na drevo, hovorí Jano. Ej hlupák si Ty Hlúpy Jano. Zle ťa mamka vychovala, drevo ideš kupovať a nič nenesieš. Ta sa ber a nezavadzaj tu.
Pobral sa smutne Hlúpy Jano domov a rozmýšľal, čo mamke povie.
A čo si taký smutný, zastaví Hlúpeho Janka neznámi pocestný .
A dukáty máš? Spýtal sa, keď si vypočul čo Jana trápi. Ty máš dukáty ja mám horu a v nej drevo. Poď dohodneme sa. Nechcelo sa Hlúpemu Janovi veriť, že niekto mu sám od seba drevo ponúkol. A okrem toho , že za drevo zaplatil nemusel ani lalákať, ani mýto platiť a ani nič nosiť. Čudné veci sa v tom našom kráľovstve dejú, pomyslel si a pobral sa domov.

Rozprávka tretia

Kde bolo, tam bolo. Bolo raz jedno kráľovstvo a v ňom žila víla Svrčinka. a tá mala závoj skoro cez celé kráľovstvo. Bol to zázračný závoj. Poskytoval ľuďom strechu nad hlavou, dával im teplo a ak ho niekto získal viac ako potreboval sám, dalo sa zaň získať všeličo potrebné.
Ľudia v kráľovstve si zo závoja brali , len keď ho potrebovali. A takto to šlo pekne zo dňa na deň, z roka na rok. Lenže jedného dňa prišiel
princ z krajiny do ktorej z kráľovstva slnko odchádzalo. Volal sa Drevorob. A tento sa s opatrovateľom závoja dohodol, že každý rok si poriadny kus závoja zoberie on. A aj keď to nebolo podľa obyčaje, správca súhlasil. A bodaj by aj nie veď Drevorob bol štedrý. A už sa poddaným dostávalo menej závoja. Ale prišiel nový správca a aj on zatúžil po štedrom záujemcovi o svrčinkyn závoj. A tak vyzval troch švárnych junákov, nech sa ukážu ako veľmi si cenia svrčinkyn závoj.
A ak si myslíte, že nastal čestný rytiersky súboj, mýlite sa. Šuhaji začali jeden na druhého zháňať všelijaké klebety a hádzať si polená pod nohy. A vymýšľali všakovaké nezmysly, len aby sa im dostal ten najväčší kus závoja. Prvý sa vytasil: Ta ja sa menujem TA BER! Ta ja budzem BRAT šicek závoj! Druhý vykrikoval: Ja sa volám TATRANSKÉ DREVO, a svrčinkyn závoj je v Tatrách! Tak patrí mne!
Hóó. Nem tak rýchlo. Ja volám Perie P. A tu u nás ja taký malý bôžik!
U nás málo závoja. Celý potrebujem ja. Poddaní sa len čudovali čo sa to deje , že už takmer žiaden závoj nieje. Len správca si šúchal ruky, lebo šuhaji vedeli, kto rozhoduje o závoji. A nosili všakovaké dary že sa až správcova komora takmer roztrhla.
Len Hlúpy Jano krútil hlavou a ani si len predstaviť nevedel čo sa stane, keď znovu Svrčinka správcu vymení!

Rozprávka štvrtá

Kde bolo tam bolo. Bolo raz jedno kráľovstvo a v ňom rástli žalude. Nebolo ich veľa, ale poddaní sa o ne vždy nejako podelili. A kŕmili nimi svoje prasiatka. Takto to šlo zo dňa na deň, z roka na rok. Ale nič netrvá večne! Nikto nevie kde sa vzal, ale zrazu tu bol! Že kto? Strašný trojhlavý drak! A všetky žalude z kráľovskej hory bral on! Poddaní si mysleli, že tento drak musí mať strašne veľa prasiatok. Ale mýlili sa. Všetky žalude išli " čuduj sa svete- muflónovi". A drak sa mal lepšie ako keby kŕmil prasiatka! Poddaní sa nevedeli vynačudovať! Ktovie ktorá z hláv to vymyslela? Žeby tá čo "laláka". Alebo tá čo si myslela, že je taký malý mikuláš (alebo mikloš). Alebo tá čo má rada Remula , a nechala sa oslovovať " Ó Remus". To sa asi nikto nedozvie. Ani to ako sa draka zbaviť! Jedine ,že by sa hlavám málil ich diel žaluďov a začali sa žrať navzájom. Že vraj nenažrancom sa to stáva!

Páni , tak na to čo sa teraz deje sa rozprávka napísať nedá! Je to horšie ako najstrašnejší horor! Ešte len teraz nastane to správne rozoberanie do šrobikov! Zase sa potvrdilo , že najlepším spojovateľom sú peniaze a strach pred spravodlivým súdom!!!