Trh s drevom otriasa kríza!

Lesníckou a drevárskou Európou otriasa kríza, na akú si nepamätajú ani dlhoroční lesníci alebo drevári. Napríklad v Rakúsku hovoria majitelia menších píl, ktorí pokračujú v práci svojich predkov, že ani ich dedovia a otcovia si nespomínajú na podobný pretlak na trhu s drevom, padajúce ceny a slabý dopyt po drevnej hmote.

Opakujúce sa veterné a podkôrnikové kalamity, hypotekárna kríza v Spojených štátoch presahujúca kvôli globalizácii hranice kontinentu, nízke zhodnocovanie drevnej suroviny v prípade niektorých spracovateľov dreva, ktorí roky neinvestovali do modernizácie svojich prevádzok a zvyšovania konkurencieschopnosti, ale určite aj iné faktory spôsobili stav, ktorý sa podľa niektorých predpovedí nezlepší minimálne po celý tento rok. V tomto bloku článkov prinášame niekoľko vyjadrení, stanovísk a názorov, ktoré z viacerých uhlov pohľadu dokumentujú, aká je realita týchto mesiacov v lesníckom a drevárskom sektore nielen na Slovensku, ale aj v Českej republike, Rakúsku, Nemecku, severských krajinách.

* Zväz spracovateľov dreva SR: Je nevyhnutné prija mimoriadne opatrenia

Na úvod publikujeme vyhlásenie Zväzu spracovateľov dreva Slovenskej republiky z polovice apríla 2008, ktoré nám poslal generálny sekretár zväzu PhDr. Peter Zemaník. Zväz aktuálne združuje 145 členských spoločností, zamestnávajúcich celkovo viac než 6 600 ľudí.

„Spracovatelia dreva, listnatej i ihličnatej piliarskej guľatiny, považujú súčasnú situáciu na trhu s drevom za kritickú, pretože odbyt reziva a piliarskych výrobkov je v celej Európe nanajvýš komplikovaný. Nepriaznivá situácia, keď je na trhu dreva prebytok, vznikla vďaka nepredvídateľným okolnostiam. Veterné kalamity obrovského rozsahu na Slovensku a v Škandinávii, neskôr v Čechách, Nemecku a Rakúsku v posledných rokoch (2006-8) spôsobili postupné naplnenie trhu s rezivom. V tomto roku sa prejavili dôsledky recesie na stavebnom trhu v zámorí a Japonsku a hypotekárna kríza v USA. Ekonomiku slovenských drevárskych fabrík negatívne ovplyvňuje taktiež posilňovanie slovenskej koruny voči euru. K tomu všetkému sa pridáva nevyhnutnos spracovania podkôrnikovej kalamity na Slovensku (ktorá prerastá do ekologickej katastrofy) a to v čase výrazného prebytku reziva na skladoch drevospracujúcich piliarskych podnikov v celej Európe.

Prudké posilnenie kurzu slovenskej koruny v roku 2006 a 2007 mnohé spoločnosti pripravilo v kurzových stratách o cca 20% cien ich výrobkov. Prebytok spôsobuje znižovanie cien piliarskych výrobkov vzhľadom na dovozové dumpingové ceny iných drevospracovateľov najmä z Balkánu, Ukrajiny, Rumunska, ale aj Českej republiky, Rakúska a iných teritórií. Veľmi vážny problém sa môže vo veľmi krátkom čase premietnu do odstavenia dodávok z odštepných závodov LESY SR, š.p., čím hrozí obmedzenie ažby a znehodnotenie drevnej hmoty, ktorá musí by spracovaná. ZSD SR považuje za nevyhnutné prija také mimoriadne opatrenia, ktoré zvýšia domácu spotrebu reziva a možnos konkurova na našich tradičných trhoch v rámci Európy.

V tomto kritickom období sa musia prispôsobi aj ceny piliarskej guľatiny tak, aby nespôsobili likvidáciu domáceho drevospracujúceho priemyslu. Je v záujme zachovania konkurencieschopnosti slovenských drevospracujúcich podnikov, aby LESY SR, š.p. prehodnotili niektoré svoje plánované hospodárske ciele a aspoň dočasne znížili cenu piliarskej guľatiny. Členské spoločnosti ZSD SR deklarujú svoju ochotu v spolupráci s vedením LESY SR š.p. stabilizova slovenský trh s drevom uzatvorením strednodobých a dlhodobých odberateľských zmlúv a dodrža v nich stanovené podmienky odberu drevnej hmoty, ktorú teraz čiastočne museli obmedzi. Je v záujme slovenskej ekonomiky, rozvoja vidieka a zachovania zamestnanosti v regiónoch, ktoré sú často odkázané len na tradičný drevospracujúci priemysel, aby sa kritickou situáciou zaoberali aj príslušné rezortné ministerstvá a aby sa zamedzilo ďalším národohospodárskym škodám.“

* Zväz celulozo-papierenského priemyslu SR: Dotačná politika EÚ krivila trhové podmienky

V čase písania tohto článku skutočne bolo dohodnuté na 5. máj 2008 stretnutie ministerky pôdohospodárstva SR Zdenky Kramplovej a zástupcov ZSD SR a š.p. LESY SR (LSR). Ešte predtým sa však v Banskej Bystrici uskutočnila spoločná tlačová konferencia oboch subjektov, na ktorej sa zúčastnili ich najvyšší predstavitelia – generálny riaditeľ štátneho podniku doc. Ing. RNDr. Jozef Minďáš, PhD. a prezident zväzu Ing. Igor Patráš. Jozef Minďáš vysvetlil novinárom, prečo ani po niekoľkonásobných rokovaniach nemohli štátni lesníci pristúpi na kategorickú požiadavku drevospracovateľov, aby LSR znížili ceny dreva priemerne až o 20 percent. „Ocitli sme sa vo veľmi zložitej situácii aj z toho dôvodu, že sme na tento rok zaviazaní povinným odvodom vo výške 200 miliónov korún do rozpočtovej kapitoly Ministerstva pôdohospodárstva SR. Pritom 97 percent našich výnosov pripadá na predaj drevnej hmoty a akýkoľvek posun v cene dreva znamená výrazný dopad na hospodársky výsledok odštepných závodov a celého podniku. V rámci podniku sme už prijali niekoľko opatrení, aby sme zmiernili dopady súčasnej situácie na trhu s drevom na hospodárenie podniku a sme si vedomí toho, že stojíme pred úlohou nájs spoločnú reč so spracovateľmi dreva.“

Igor Patráš videl východisko v tom, že zakladateľ štátneho podniku – MP SR, rozhodne o zmenení naplánovaného hospodárskeho výsledku LSR na rok 2008. A ako zhodnotil celú situáciu ďalší významný subjekt na Slovensku – Zväz celulózo–papierenského priemyslu? Jedenás členských organizácií ZCPP SR pokrýva stopercentný podiel výroby vláknin a papiera v SR a približne 84 percent výroby tovaru v celom odvetví. Prezident ZCPP SR Ing. Miroslav Vajs vyjadril postoj zväzu v stanovisku, uvoľnenom pre masmédiá 29. apríla tohto roka: ,,Celulózovo-papierenské odvetvie na Slovensku vlani exportovalo až 85,59 percent produkcie a významné spoločnosti exportovali takmer 88 percent svojej produkcie. Na udržanie týchto pozícií veľmi negatívne pôsobí vývoj cien drevnej hmoty, čo v kombinácii s rapídnym rastom cien ostatných vstupov, kurzovým vývojom a dotačnými zásahmi EÚ vytvorilo za posledných pä rokov obrovský tlak na konkurencieschopnos nášho odvetvia. Predstavenstvo ZCPP SR na svojom zasadnutí 17. apríla 2008 opätovne hodnotilo surovinové zabezpečenie výroby buničín. Konštatovalo, že napriek realizácií viacerých konštruktívnych krokov zo strany štátnych lesov v dodávkach drevnej hmoty, nie sú ešte vytvorené optimálne podmienky, ktoré umožnia odvetviu trvalú konkurencieschopnos na zahraničných trhoch.

Moderné prevádzky celulózovo-papierenského priemyslu spracovávajú prirodzenú domácu surovinu s vysokou pridanou hodnotou a zamestnanosou. Dotačná politika EÚ, podporujúca vznik podnikov zameraných na spaľovanie drevnej hmoty, krivila trhové podmienky a bezdôvodne znevýhodňovala prirodzených výrobcov zelenej energie – t. j. celulózovo-papierenské prevádzky. Prispela tak k rastu trhových cien drevnej hmoty a tým znížila konkurencieschopnos nášho odvetvia. Všetky výrobné kapacity odvetvia sú umiestnené v regiónoch, ktorých rozvoj je strategickou prioritou Vlády SR. Aj zásluhou dobrých výsledkov nášho odvetvia sa podarilo za posledných pä rokov podstatne zrýchli rast životnej úrovne regiónov a tým prispie k zmierňovaniu regionálnych rozdielov. Verím, že vyššie uvedené argumenty dostatočne zdôvodňujú potrebu prehodnotenia cenovej politiky pre drevnú hmotu pre jej spracovateľov v našom odvetví“.

* M. Herstek: ažká situácia ako skúška

K tejto téme sme oslovili viacero lesníckych a drevárskych subjektov na Slovensku a v Českej republike, ale tie majú teraz asi priveľké starosti s preplnenými expedičnými skladmi, medziskládkami a skladmi odberateľov dreva na to, aby si našli čas na analýzu súčasnej situácie. Položili sme im tieto otázky:

Čo bude podľa Vášho názoru najdôležitejšie zrealizova, aby došlo k stabilizácii trhu s drevom s približne vyrovnanou ponukou a dopytom, predovšetkým v stredoeurópskom priestore, a zvl᚝ na slovenskom a českom trhu? Ako dlho podľa Vás potrvá súčasná nepriaznivá situácia na trhu s drevom?

Jedna výnimka sa však predsa len našla. Milan Herstek, majiteľ spoločnosti HERSTEK Slovakia z Bardejova: „Z toho, čo som za obdobie svojho pôsobenia v tejto oblasti registroval, situácia taká, ako je na tomto trhu dnes, myslím si ešte nebola. Boli rôzne výkyvy na trhu, ktoré po čase pominuli a nasledovala presne opačná situácia. Dnes to vnímam ako nezvratný vývoj na trhu a povedal by som ako skúšku toho, čo sme doteraz pre svoje prežitie urobili. Nie toho, čo treba urobi teraz. Tým myslím, s kým sme vytvorili obchodné vzahy, ako sme ich vybudovali a aký osobný ľudský faktor sme do nich vložili, aby sme sa vzájomne v takejto ažkej situácii podržali a spoločne ju prežili. Je to akási skúška správnosti nášho doterajšieho účinkovania. Predpokladám, že hľadanie východísk môže na trh prinies tak deformáciu trhu ako aj chaos. Ak je niečoho veľa alebo opačne málo, je to vždy nie dobré a to sa týka aj suroviny v drevárskom priemysle. Nasledujúce obdobia ukážu, ako sme si vybudovali na Slovensku drevársky priemysel a čo je schopný ustá.

Je na zamyslenie, prečo za ostatnou Európou zaostávame. Aké istoty, resp. záruky o návratnosti svojich investícii spracovatelia majú? O čo sa vlastne môžu oprie? Stav, ktorý prežívame je veľmi osožný, aby nám ukázal, kde vlastne sme, akí sme zraniteľní a prečo je to tak. Ak si nepovieme pravdu do očí, nenájdeme chyby sami v sebe, tak určite nemáme šancu na existenciu na európskom trhu ako rovnocenní partneri. Po vyliečení tejto choroby drevárskeho priemyslu bude dôležité, aká rýchla bude rekonvalescencia, či chceme ďalej pláva vo vyregulovanom koryte rieky, alebo len voľne bez vízie. Ale aj tak je pravdou, že rieka sa nemôže vráti spä ku svojmu prameňu. Čaká nás nie minulos, ale budúcnos. Tak sa už dnes o ňu postarajme.“

* Rakúsko: Niektoré renomované firmy sú už na predaj. Za smiešne čiastky!

Stačí pozorne sledova masmédiá v zahraničí a našinec pochopí, aký rozsah a håbku problémov predstavuje kríza na trhu s drevom. Vybrali sme pre vás najzaujímavejšie články. Česká tisková kanceláø (ČTK) uverejnila v polovici apríla stanovisko Združenia vlastníkov obecných a súkromných lesov v ČR, v ktorom sa okrem iného uvádza: „Kvùli pøetlaku døeva na trhu klesly ceny jehličnaté kulatiny v letošním druhém čtvrtletí zhruba o čtvrtinu. Podle Sdružení vlastníkù obecních a soukromých lesù v ČR (SVOL) se situace v nejbližší dobì nezlepší, protože na mnoha místech ještì nebyly vytìženy stromy poškozené únorovou vichøicí Emma. Odborníci navíc pøedpovídají kùrovcovou kalamitu, øekl na konferenci sdružení v Pelhøimovì jeho pøedseda František Kučera. Lesníci by si mohli o nìco polepšit na pøelomu roku, pokud se sníží tìžby. Kromì kalamit v lesích ČR a okolních zemích údajnì pøispìly ke zhoršení odbytu døeva i hospodáøské potíže v USA, kvùli nimž klesl export z Evropy. "Nìkteré døevní sortimenty je problém udat," øekl Kučera. Podle nìj se tržby lesních podnikù vracejí na úroveň první poloviny 90. let, zatímco náklady na jejich činnost od té doby stouply více než trojnásobnì.

Nízké ceny už mohou pùsobit vážné potíže menším lesnickým firmám, uvedl poradce SVOL Josef Vovesný. Dobøe prosperující podniky podle nìj mají rezervy. "Krátkodobý, by velký, pokles cen je zásadním zpùsobem neohrozí. Pokud by ale takový stav trval delší dobu, je to pro lesnický sektor likvidační," øekl. Nízké tržby za døevo podle Kučery ohrožují plánované investice v lesích; podnikùm mohou chybìt peníze i na financování projektù již schválených v Programu rozvoje venkova. Evropské dotace plynou napøíklad na lesní techniku a úpravy cest.

Nejsnáze se prodává kvalitní jehličnatá kulatina, i když její cena nyní klesla z 1800 až 2000 Kč za metr krychlový asi o 550 Kč. Nejhùø se hledá odbyt pro poškozené a slabé døíví, kde už ceny zøejmì nìkde nepokrývají ani náklady na tìžbu. Letošní vichøice zpùsobila ve státních lesích polomy s objemem 1,9 milionu metrù krychlových døeva, další asi jeden milion metrù krychlových byl poškozen v soukromých lesích. Oproti loňské kalamitì po orkánu Kyrill je množství poničeného døeva asi tøikrát menší, trh je však pøesycen kvùli velkým zásobám. Vovesný uvedl, že vlastníkùm nestátních lesù k pøekonání současného krizového stavu pomáhá společný obchod se døevem, který začal pøed dvìma lety. Zatím se do nìj zapojila skoro stovka firem, které hospodaøí asi na 160.000 hektarech lesa. Objem obchodu se podle Vovesného zvyšuje, protože v nìj stoupá dùvìra podnikatelù. SVOL zastupuje více než 1080 vlastníkù nestátních lesù v devíti regionech. Členové sdružení hospodaøí na 32 procentech výmìry nestátních lesù.“

V prestížnom českom časopise EURO bol publikovaný 21. apríla 2008 analytický článok Vadima Fojtíka na tému krízy na trhu s drevom so zaujímavými názormi a predpoveďami. Vyberáme z neho: „Døevaøská krize, jejíž první náznaky se objevily loni v létì, se v posledních týdnech dramaticky prohloubila. „V lesích jsou doslova haldy døeva, které nikdo nechce,“ tvrdí šéf firmy Less Jan Mičánek. Podnik patøí k nejvìtším døevozpracujícím společnostem v Česku. Obdobnì reagují i další firmy z oboru. „Prùmìrná cena smrkové kulatiny se v prvním čtvrtletí letošního roku pohybovala kolem dvou tisíc korun za kubík. Pro druhý kvartál je to v prùmìru lehce nad 1400 korun, což je propad kolem tøiceti procent,“ sdìlil týdeníku EURO pøedseda pøedstavenstva společnosti CE Wood Ivan Doubrava. Døevozpracující společnosti ale považují propad za malý a neodpovídající cenové realitì a poptávce na trhu. Tvrdí totiž, že s ohledem na aktuální situaci by se cena kubíku smrkové kulatiny mìla pohybovat ve druhém čtvrtletí v prùmìru mezi 1250 až dvanácti sty korunami. „To už je ale pøíliš vysoký pokles. Tìžko oznámíte dodavatelùm, že snižujete výkupní ceny o čtyøicet procent,“ tvrdí Doubrava. Zatímco ještì pøed tøemi týdny døevozpracující firmy upozorňovaly, že nabídka øeziva pøevyšuje v Česku poptávku o padesát procent, dnes již hovoøí o totálním rozpadu trhu se zmínìnou komoditou. Situace je obdobná i v dalších oblastech. Nabídka døeva napøíklad pøevyšuje i poptávku papírenského prùmyslu.

V evropských pøístavech se hromadí miliony kubíkù døeva, které bylo pùvodnì určeno pro americký trh. Teď jej však nikdo nechce a obchodníci hledají možnosti, jak se jej zbavit. Část se zøejmì podaøí prodat na asijských trzích. A to pøedevším v Čínì, kde se americká hypoteční krize ve stavebnictví projevila jen minimálnì. „Nebude to ale veškeré množství. S odbytem mají totiž problémy tøeba i v USA a Kanadì. Rovnìž tyto zemì se budou snažit zbavit pøebytečného døeva v Asii, pøípadnì na Arabském poloostrovì. Časem mùže být velká konkurence i na tìchto trzích,“ nastínil další vývoj dobøe informovaný zdroj. Jak upozornil, část obchodníkù se snaží udat levné døevo i v Evropì. To potvrdili i další obchodníci oslovení týdeníkem EURO. Dle jejich informací se již na českém trhu začínají objevovat nabídky na prodej levného døeva tøeba z Finska a ze zemí východní Evropy. Pokud tyto dovozy dosáhnou masivnìjšího objemu, čeští dodavatelé a zpracovatelé døeva ze současných odbytových problémù hned tak nevybøednou.

Døevaøská krize naplno zasáhla též okolní zemì. Rakouské i nìmecké firmy tvrdí, že tak špatnou situaci z historie vùbec nepamatují. Nìkteré renomované velké døevaøské rakouské firmy jsou na prodej. Za smìšné částky. Jejich současní majitelé požadují od kupcù za svùj podnik jedno euro. I tak je cena považována za pøemrštìnou, protože nový majitel spolu s podnikem získá také jejich obrovské závazky ve výši nìkolik milionù eur. Nelze se proto divit, že se žádný takový kupec ještì nenašel. Situace v Rakousku a Nìmecku však ohrožuje i mnohé české podniky. Pøedevším ty z pøíhraničních oblastí. Nìkteré pily, tøeba na Šumavì, jsou historicky závislé na svých odbìratelích za hranicemi. Ročnì tak do pøíhraničních oblastí smìøovaly z Česka miliony kubíkù døeva. „Je lepší dodávat odbìrateli, který je vzdálen jen pár kilometrù, i když je za hranicemi, než nìkomu, kdo je sice ve vnitrozemí, ale daleko pøes sto kilometrù,“ zdùvodnil orientaci na nìmecké odbìratele majitel jedné ze šumavských pil. Teď má však smùlu a s ním i další pily. Zahraniční odbìratelé se snaží kontrakty vypovídat. Na pozemcích českých podnikù se tak hromadí tisíce kubíkù kulatiny a øeziva.“

Lesníkov a drevárov teda čakajú ažké mesiace. Čas ukáže, za akú cenu ich preklenú a koľkí zaplatia cenu najvyššiu. V štandardnom trhovom prostredí je zákonité a bežné, že v takýchto etapách hlbokej recesie niektoré podnikateľské subjekty v akomkoľvek odvetví jednoducho „vykrvácajú.“ Aj keď všetci dobre vieme, že v našich podmienkach o štandardoch v podnikaní nie je možné seriózne hovori, tak dopady na niektoré subjekty budú určite mimoriadne citeľné.

Štefan Čukan