Názor: Ochrana prírody je nadradená všetkému? Podľa niektorých ľudí zrejme aj strave a spánku ľudí v teple
- Zverejnené v Aktuálne
- Komentáre (5)
Pred časom nám počas verejných protestov proti novele zákona o ochrane prírody a krajiny, takzvanej reforme národných parkov, minister životného prostredia Ján Budaj a štátni tajomníci Michal Kiča a Juraj Smatana odkazovali, že v národných parkoch ide len o štátne pozemky, tak prečo sa búrime. Teraz sa ale ukazuje to, na čo sme poukazovali, že v národných parkoch ide aj o lesy vo vlastníctve miest a obcí a na rad prídu určite aj súkromné pozemky.
Foto: Peter Gogola
Protest proti reforme národných parkov pred Úradom Vlády SR 23. augusta 2021
Včera zasadala komisia mestského zastupiteľstva pre životné prostredie v priestoroch banskobystrickej radnice k návrhu zonácie Národného parku Veľká Fatra. Na zasadnutí odznela prezentácia nového riaditeľa Národného parku Veľká Fatra Eduarda Apfela. V jednej z jeho prvých viet zaznelo, že ochrana prírody je nadradená nad všetko. Zdá sa, že aj nad slušnosť, zdravý rozum či potreby občana tejto spoločnosti.
Zástupca Mestských lesov Banská Bystrica Jozef Jankov prítomným členom komisie a verejnosti predostrel nejasnosti a chyby, ako i požiadavky obhospodarovateľa k návrhu zonácie a predloženému programu starostlivosti o národný park. Členovia komisie a aktivisti informovali o potrebnosti národného parku, hrdosti národa a kategorizácii IUCN. Zaznelo tiež vysvetlenie paragrafu 50 zákona o ochrane prírody a krajiny, podľa ktorého neštátne pozemky v národnom parku môžu byť zaradené len so súhlasom vlastníka. Poslanec mestského zastupiteľstva poopravil, že v odôvodnených prípadoch aj bez súhlasu vlastníka rozhodnutím okresného úradu.
Spoločne s členom Dozornej rady Mestských lesov Banská Bystrica Petrom Gogolom sme reagovali otázkou, že keď sú tieto a iné územia tak cenné a hodnotné, nie je to výsledok storočníc práce lesníckeho personálu ako prvých ochrancov prírody? Robili to zle? Z pléna zaznela odpoveď, že nie. Načo je teda zmena? Prečo lesný personál nemôže robiť svoju prácu ďalej bez potrieb financií zo štátneho rozpočtu?
Poslancom, verejnosti aj aktivistom bol pripomenutý proces zrodu novely zákona 543 o ochrane prírody a krajiny, presun správy národného parku pod rezort životného prostredia, spočítavanie poslancov pred hlasovaním ovplyvňovaním, odkladanie hlasovania z dôvodu počtu za a proti, nepredloženie dopadovej štúdie a ekonomického vyhodnotenia, možnosti zriadenia prírodných parkov, veľkého rozsahu chránených území na Slovensku, umelý prechod z chránených krajinných oblastí na národné parky v roku 2002 s prísľubom doterajšieho lesníckeho obhospodarovania, snahu nasilu natlačiť národné parky do druhej kategórie IUCN a 75% plochy do bezzásahu v urbanizovanej slovenskej krajine, ako aj spochybnenie, či celých 30 rokov bude mať štát prioritu hradiť ujmy vlastníkom pozemkov.
Či nemáme prioritnejšie potreby? A v konečnom dôsledku, v akom stave vrátia les po 30 rokoch, či bude vlastníkovi prinášať efekt do rozpočtu mesta. Aktivisti uviedli (čo sme počuli už pred dvoma rokmi), že ide o politické rozhodnutie, ako celá reforma národných parkov a treba to urýchlene dokončiť za tejto vlády (v demisii).
Z našej strany zaznela otázka, či tu skutočne ide o ochranu prírody, alebo o peniaze na plochy, na územia z plánu obnovy a eurofondov. Samozrejme, nič sme nepočuli o zamestnanosti v regióne, ktorá 75 percentným bezzásahom skončí, ani o daniach z lesov pre obce, prípadne o palivovom dreve. Ochrana prírody je podľa niektorých ľudí skutočne nadradená všetkému. Zrejme aj strave a spánku ľudí v teple.
Ing. Milan Dolňan, prezident Združenia obecných lesov Slovenskej republiky