Ľudí, žijúcich vďaka lesu, z lesa vyháňajú ako zlodejov dreva: A oni sa do lesa vracajú, lebo nemajú inú možnosť
- Zverejnené v O čom sa píše
- Pridať nový komentár
TA3 na svojom webe píše o skúsenosti obyvateľov strednej Indie, kde je zber a predaj lesných produktov hlavnou ekonomickou činnosťou ľudí v asi 173 tisíc dedinách, ktoré sa nachádzajú v lesoch alebo s nimi susedia. Celkovo tak lesy poskytujú obživu a finančný príjem zhruba 100 miliónom ľudí. Dvadsať až 40 percent ich ročného príjmu tvorí predaj lesných produktov, ako je bambus, trstina, med, vosk a liečivé rastliny a byliny.
Ilustračné foto Jozef Marko
Portál ta3.com v úvode uvádza, že počas mrazivých zím v Panná v stredoindickom štáte Madhjapradéš potrebuje Džanaka Báíová minimálne tri otepi dreva týždenne, aby udržala rodinu v teple, a jednu otep každý deň na varenie. Žije na okraji strediska ťažby diamantov, pre ktorú v Indii ubúdajú lesné plochy. V týchto oblastiach fungujú vládne zalesňovacie projekty, v rámci ktorých sú časti lesa obohnané plotmi a strážené hliadkami.
Báíová sa v týchto miestach ďalej snaží zbierať drevo na vykurovanie. Píše o tom Thomson Reuters Foundation. Domorodé ženy ako Báíová sa stretávajú s novými indickými zákonmi, ktoré nariaďujú rozsiahlu výsadbu stromov ako kompenzáciu za úbytok lesných plôch. "Označujú nás za zlodejov dreva a niekedy nás i odvedú na miestnu policajnú stanicu," hovorí do telefónu zo svojej dediny 45-ročná Báíová. "Alebo sa nám vyhrážajú, vezmú nám nástroje a vyženú nás z lesa. No my sa napriek tomu vraciame, pretože nie je iná možnosť."
Hoci úrady tvrdia, že zalesňovanie prebieha na znehodnotenej pôde alebo tej vlastnenej štátom, aktivisti poukazujú na nedodržiavanie procesných pravidiel a ignorovanie pozemkových práv. Mnohí obyvatelia tvrdia, že sa o zákaze vstupu na niektorých pozemkoch dozvedia najskôr až keď je okolo neho vztýčený plot. Do plánovania totiž nie sú zahrnuté dedinské rady a miestnych nikto neinformuje. "Niekedy sú ploty postavené okolo plodín, ktoré čakajú na zber," hovorí Sadhana Míniová, členka neziskovej organizácie angažujúcej sa v kmeňových právach v západnom štáte Radžastan. "Ľuďom je jednoducho povedané, že to nie je ich pôda, a sú ponechaní, aby sa o seba postarali sami," dodáva.
Link na celý článok: