Logo
Vytlačiť túto stránku

Reakcia: Majú zelené smrečiny vyššiu biodiverzitu ako tie rozvrátené vetrom alebo zničené podkôrnym hmyzom?

Dostal som sa na sociálnej sieti do debaty ohľadom tejto témy s europoslancom Michalom  Wiezikom. Zdieľal som totiž článok medzinárodnej skupiny vedcov, uverejnený v časopise LES & Letokruhy 10/2021 s titulkom Čo prírode trvá niekoľko storočí, lesníci zvládnu za niekoľko desaťročí.

Doporučený Ing. Dušan Mikuš, druhý zľava, pri vysvetľovaní svojich lesníckych postupov v porastoch Lesnej správy Duchonka Foto Jozef Marko Ing. Dušan Mikuš, druhý zľava, pri vysvetľovaní svojich lesníckych postupov v porastoch Lesnej správy Duchonka

M. Wiezik sa ma spýtal, na základe čoho si myslím, že biodiverzita mŕtvych lesov a kalamitných smrečín je nižšia ako zelených? Odkázal ma na inú skupinu vedcov z renomovanejšieho karentového časopisu, ktorá uviedla iné zistenie. Nie som vedecký pracovník, ale vysvetlenia vedcov sú často rozporuplné a protichodné.

Dávam za pravdu M. Wiezikovi v tom, že profitovať z kalamity podkôrneho hmyzu môžu iné druhy, ale má to opačný efekt. Evidujú sa pozitívne, ale aj negatívne vplyvy na ohrozené druhy a druhy uvedené v červenom zozname. Diverzita bylín a kríkov je často bohatšia a rozmanitejšia na kalamitiskách, čo je dané dostupnosťou svetla, vody a živín.

Tento stav sa ale mení v čase. Reakcie bioty sú preto druhovo špecifické a existujú víťazi a porazení, podľa zmien v biotopoch a požiadavkách jednotlivých druhov. Nakoniec viac druhov, žijúcich v danom spoločenstve, nemusí vždy znamenať výhru pre dané spoločenstvo. A treba mať na pamäti to, že aj biodiverzita sa bude meniť podľa sukcesie spoločenstva.  

Biodiverzitu vnímam ako pestrosť druhov a spoločenstiev. Pokladám za chybu presadzovanie pasívneho prístupu v národných parkoch, následkom ktorej sa stratia kilometre a stovky hektárov zeleného lesa najskôr víchricou - čomu asi nevieme zabrániť a potom podkôrnym hmyzom (možno na takej istej ploche) - čomu sme mohli a mali zabrániť.  

Ťažko hľadať pravdu z vedeckých článkov, ktoré si protirečia v tom, kde je vyššia biodiverzita:  v zelených lesoch alebo v mŕtvych?  Nečudujme sa preto, že lesníci hľadajú jednoduchšie vysvetlenie, ktoré ste vlastne ponúkli vy, pán Wiezik, na Agrokomplexe v Nitre (pred 2-3 rokmi), kde ste mali prezentáciu. Ako lesník profesionál som s vami zväčša súhlasil. Nezhody v drobnostiach neriešim.

Vaše vysvetlenie bolo logické. Limitujúci faktor biodiverzity a pestrosti spoločenstiev v lesoch sú dreviny, vyskytujúce sa podľa pásiem (lesných vegetačných stupňov). Dubiny, bučiny a smrečiny. Jasné, že vplyv majú aj prechody medzi nimi a tiež rady - kyslý vlhkomilný, nitrofilný. Na jednom obrázku vašej prezentácie ste mali nakreslený smrek ako limitujúci faktor biodiverzity celého pásma.

Tento smrek vytvára vo svojom optime spoločenstvá. Na tieto spoločenstvá, ktorých základom je smrek, sú naviazané ďalšie stovky a tisíce druhov. Súhlasím s vami aj v tom, že každý druh je dôležitý. Medzi druhmi sa vytvárajú vzťahy a potrebujú sa pre život – vzájomne sa prepájajú a ovplyvňujú. Vysvetlili ste to laickej verejnosti ako nejaký lesný internet. Tisíce druhov a tisíce vzájomných prepojení, naviazaných na spoločenstvo smreka.

Moja otázka teda znie? Čo sa stane s lesným internetom, jeho biodiverzitou, vytvorenou za stovky, možno tisíce rokov tam, kde zmizne smrek? Tam, kde na obrovských plochách, na stovkách hektárov úplne zmiznú zelené smrekové lesy a zostane iba mŕtve drevo? Domnievam sa, že sa internet  rozpadne - teda väčšina jeho prepojení. Ak je biota naviazaná na zelený smrek, nemôže žiť zo suchého smreka. Ak je niečo naviazané na smrekovú šišku, nemôže žiť bez nej. Ak je niečo naviazané na čerstvé lyko a kôru, nemôže žiť bez nich.

Podkôrny hmyz, naviazaný na lyko, nemôže žiť na mŕtvom dreve. Dochádza nielen k strate internetu, ale aj  k strate biodiverzity. Nastáva degradácia spoločenstiev. Objavia sa síce aj nové druhy - rúbaniskové, druhy naviazané na mŕtve drevo, lenže tieto sú aj v zelených smrečinách, ibaže nie v takej početnosti. Aj zelený les má kde - tu chrobačiare a sucháre. Ak sú v únosnej miere, žiadny problém. Ako lesník nepokladám za správne, ak biodiverzitu lesných ekosystémov zvyšujú rúbaňové druhy, nežiadúce trávy hroziace požiarom, buriny a druhy typické pre poľnohospodárske pozemky, často aj invázne druhy.

Biodiverzita má ešte dva dôležité prvky: priestor a čas. Teda maximálna pestrosť druhov a spoločenstiev na čo najmenšej ploche a pokiaľ možno trvalo v čase. A tieto prvky sú na veľkoplošných kalamitách výrazne oslabené až chýbajúce. Vedci z karentových časopisov napísali,  že na stovkách a tisícoch hektárov suchých rozpadnutých smrečín je biodiverzita väčšia. To, že je niečo napísané v odbornom časopise, nemusí byť ešte pravda. Život nás o tom už neraz presvedčil. Možno je to tak, ako v našom múdrom prísloví. Koho chleba ješ, toho pieseň spievaj.

Ing. Dušan Mikuš

Prečítané: 1680
(11 hlasov)
Lesmedium. All Rights Reserved.