Logo
Vytlačiť túto stránku

Názor: Po kritike neštátnych vlastníkov lesov a obcí pôjde do druhého čítania novela zákona o ochrane prírody a krajiny s porozumením?

Na pozadí proticovidových opatrení a ich právnej kodifikácie, pokračujúcich korupčných káuz a chýbajúcej daňovej reformy takmer nebolo vidieť žiadny rozruch okolo poslaneckého návrhu zákona z mája tohto roka, ktorým sa má zmeniť a doplniť zákon č. 543/2002 o ochrane prírody a krajiny.

Doporučený Ilustračné foto Jozef Marko Ilustračné foto Jozef Marko

V novom návrhu zákona sa do dvoch paragrafov dopĺňa, že správu pozemkov vo vlastníctve štátu, ktoré sa v celosti alebo zčasti (majú na mysli spoluvlastnícke podiely) nachádzajú na území národných parkov, prechádzajú pod správu Štátnej ochrany prírody SR, vrátane „ostatného nehnuteľného majetku vo vlastníctve štátu, ktorý sa nachádza v národných parkoch“.

Podľa ministra Budaja je to jednoduché a všetkým jasné a preto nebolo potrebné pripomienkové konanie pred prvým čítaním. Navyše je tam nepopierateľne dobrý úmysel a ten svätí aj rýchlokvasený poslanecký  návrh. Tento má vďaka vynálezu M. Zuckerberga až desaťtisíce podporovateľov.

Kritika neštátnych lesníkov a obcí

Na základe kritiky neštátnych vlastníkov lesa, ale aj obcí, ktoré majú svoje katastrálne územia v národných parkoch, ministerstvo životného prostredia zorganizovalo neverejné diskusie pre vybratých účastníkov samospráv aj vlastníkov lesov. Pripomienky boli zásadné a týkali sa štyroch okruhov:

  • Ako je možné, že zákon, ktorý sa dotýka hospodárenia s majetkom v hodnote 50 miliárd eur sa prijíma bez analýzy dopadov – environmentálnych, ekonomických, sociálnych a morálnych.
  • Zákon je po právnej stránke povrchne pripravený, je v rozpore s viacerými platnými zákonmi Slovenskej republiky.
  • Zákon bude mať nezanedbateľné priame aj nepriame dopady na verejné financie, zamestnanosť a príjmy obcí. Nie sú pravdivé tvrdenia obsiahnuté v návrhu zákona, že dopady na verejný rozpočet „nateraz nie je možné špecifikovať“, že zákon nebude mať „žiadne dopady na podnikateľské prostredie“, že zákon nebude mať žiadne vplyvy na hospodárenie obyvateľstva, ani na sociálnu exklúziu.
  • Organizačné rozdelenie riadenia lesa v národných parkoch nakoniec povedie k zvýšeným nákladom na obhospodarovanie lesa, skomplikuje hospodárenie neštátnych lesníkov, postupne sa začne privatizovať, alebo len “prevádzať prebytočný, nehnuteľný a hnuteľný majetok“ štátnych lesníkov v národných parkoch, ktorý sa stane „nepotrebným“.

Zemanovej paradox

Ako účastník jedného stretnutia môžem potvrdiť, že stretnutia v mnohom pripomínali dialóg hluchých. Poslanci – navrhovatelia, zástupcovia ministerstva i Štátnej ochrany prírody SR si pripomienky trpezlivo vypočuli, v mnohom súhlasne prikývli, ale ani jednu námietku argumentačne nevyvrátili. Analýzu dopadov nemali. Odborný lesný hospodár z Nižnej Boce namiesto pripomienok predniesol prosbu. Ak štát nemá prostriedky na pomoc lesom v procese klimatickej zmeny, nehádžte nám aspoň polená pod nohy. Právoplatné rozhodnutie o spracovaní spadnutých stromov v národnom parku môže trvať až osem generácii lykožrútov (dva roky).

Na poslednom stretnutí vo Svite, kde sa riešil TANAP, pani poslankyňa - navrhovateľka Zemanová objavila paradox, ktorý spočíva v tom, že na stretnutia nechodia štátni lesníci, ale iba neštátni, ktorých sa to vraj netýka. Každý paradox má svoje vysvetlenie. Aj Fermiho paradox ho má, len ho zatiaľ nepoznáme. V prípade pani Zemanovej je to celkom prosté:

  • štátni lesníci pracujúci v lesoch národných parkov dostali doporučenie, aby sa verejne k tejto diskusii nevyjadrovali (túto info nemám z internetu);
  • tam, kde je nový šéf demokrat a liberál, zafungoval pud záchovy pracovného miesta;
  • neštátnych lesníkov sa zákon týka oveľa viac, ako pani poslankyňa tuší a vedia o čom to je;
  • ťažbári a furmani z Lendaku, z Liptovskej Tepličky a iných obcí nechcú chodiť za prácou do Čiech, Rakúska, Nemecka a preto prišli protestovať.

Osloboďme národné parky (od lesníkov)

Lesy všetkých našich parkov sú v drvivej väčšine (98%) dielom lesníkov a miestnych ľudí – horalov. Aj v Národnom parku Muránska planina, ktorý bol vyhlásený za najkrajší národný park v Európe, doteraz hospodárili lesníci. Ak vedci – „ekológovia“ argumentujú, že v národných parkoch sú „rúbaniská“, mali by uviesť, koľko ich vzniklo v dôsledku kalamít a koľko úmyselnou ťažbou dreva (údaje sú k dispozícii). Ak tvrdia, že nespracovanie kalamity má lepšie environmentálne parametre, ako obnovené lesy, nech predložia fakty. Porovnávacie monitorovacie plochy v TANAP-e existujú. Výsledky sú publikované v odbornej literatúre. Inak stierajú rozdiel medzi vedcom a influencerom. Aktivisti toto nemusia vedieť, ekológovia by mali.

Druhé čítanie predo dvermi

Výsledky „roadshow národné parky“ (žiaľ slovenčina nemá adekvátny výraz) zhrnul minister Budaj v nemenovanej televízii  v štýle „ex cathedra“. Poslanecký návrh je dobrý a bezchybný. Žiadne vážne pripomienky neboli, so všetkými sme to prediskutovali, lesníci budú naďalej v národných parkoch hospodáriť, o robotu neprídu, ani oni, ani ťažbári, ani drevospracujúci priemysel, budú len lepšie vedení a organizovaní. Inými slovami, vplyv zákona na organizáciu hospodárenia v lesoch národných parkov bude približne rovnaký, ako vplyv kúpania sa pani poslankyne Tabák na kvalitu vody v Studenovodskom potoku. Politický dopad je už teraz jasný. Keďže ide o politický návrh zákona bez presvedčivej analýzy, chytili sa tejto témy politické „startupy“.

Ing. Ján Mikuláš, predseda Urbáru Vrbica

Prečítané: 1179
(6 hlasov)
Lesmedium. All Rights Reserved.