Logo
Vytlačiť túto stránku

Boj o využívanie lesov v Nemecku: Vlastníci lesov odmietajú požiadavky ochrancov prírody, pretože by viedli k výraznému zvýšeniu dovozu dreva

Odborný časopis Lesnická práce uverejnil v júlovom vydaní v rubrike Zahraničné lesníctvo trojstranovú analýzu autora Stana Cejchana z Thünen-Institut für Internationale Waldwirtschaft und Forstökonomie v Hamburgu. Venuje sa v nej stretu lesníckeho a ochranárskeho pohľadu na obhospodarovanie lesov. Z obsiahleho článku sme vybrali niekoľko pasáží, poukazujúcich na to, že vývoj v tejto oblasti v Nemecku a u nás vôbec nie je náhodný.

Doporučený Ilustračné foto Jozef Marko Ilustračné foto Jozef Marko

„Nemecké zväzy ochrancov prírody a aktivisti tzv. neziskových organizácií (NGO) aktuálne dôrazne vyžadujú zreteľné zníženie užívania lesa, zvlášť ťažby dreva. Ich argumenty sa zakladajú na tvrdení, že lesy sú bez vplyvu človeka „hustejšie“, pohlcujú viac oxidu uhličitého a zároveň sa približujú stavu lesa prirodzeného. Lesné hospodárstvo požiadavky tohto typu považuje za nepodložené, poplatné duchu doby a zjavne populistické. Lesnícki odborníci pripomínajú, že hospodárske využívanie lesov s ťažbou dreva je v rámci trvalej udržateľnosti základom pestovania lesov a hospodársky nevyhnutné. Hospodársky využívaný les je podľa ich presvedčenia schopný ukladať viac CO2, ako les prirodzený. Diskusia na toto téma je súčasne „ideologicky angažovaná,“ napísal v úvode článku S. Cejchan. A tu sú ďalšie úryvky z jeho textu.

NGO a niektoré verejne vystupujúce spolky ocharncov prírody a aktivistov v oblasti životného prostredia sú toho názoru, že lesnícka politika v Nemecku sa nachádza na nesprávnej ceste. Ako jeden z hlavných argumentov aktivisti NGO uvádzajú, že iba 15 % lesov v Nemecku je kategorizovaných ako „prírode blízke.“ Zároveň je pravidelne opakovaná požiadavka zvýšiť plochu pôvodných „prírodných“ lesov bez akéhokoľvek zásahu človeka zo súčasných necelých 5 % na „najmenej 10 %.“

Okrem toho sú predstavitelia NGO presvedčení o tom, že „prírode blízky, neobhospodarovaný les je schopný ukladať viac CO2 ako les hospodársky.“ Podľa zástupcov lesníckej vedy a praxe sú tieto názory „chybné a ničím nepodložené.“

Väčšina NGO v Nemecku úzko spolupracuje so spolkovou vládou a administratívou spolkových krajín, ktoré tieto organizácie ročne podporujú až prekvapivo vysokými, miliónovými čiastkami. Podľa verejne dostupných údajov obdržal NABU, jedna z „neziskových“ organizácií a najväčší nemecký zväz pre ochranu prírody, v období 2014 až 2019 od ôsmich rôznych spolkových ministerstiev a štátnych úradov dotáciu vo výške 53 mil. eur. Celková ročná čiastka štátnych dotácií všetkých NGO sa pohybuje rádovo v stovkách miliónov eur.

Lesnícka veda je zajedno: kritika lesného hospodárstva a požiadavky masívneho zníženia ťažby dreva zodpovedajú súčasnej ideológii, hraničiacej s populizmom a nezodpovedajúcej skutočnosti. Lesnícki odborníci sú si istí, že môžu „neodôvodnené kritické tvrdenia“ fakticky a argumentačne presvedčivo vyvrátiť.

V lesoch Nemecka je podľa dostupných údajov viazaných vrátane mŕtveho dreva, hrabanky a humusu v lesnej pôde 1,2 miliardy ton uhlíka. Tým sú v lesných ekosystémoch uložené v prepočte 4,4 mld. ton CO2, čiže 385 ton CO2 na hektár. Približne 65 ton CO2 ročne je možné pripočítať dôsledkom prírastku dreva. Jeden hektár stabilne zmiešaného hospodárskeho lesa je schopný ročne uložiť až 14 ton CO2, zatiaľ čo husté, utlačené a v prírastku obmedzené „prírodné“ monokultúry ukladajú na hektár len 3 tony CO2. Tým sú hospodárske lesy prukázateľne najväčším znižovateľom atmosférického CO2.  

Lesné hospodárstvo, čiže pestovanie lesa, v nemeckom význame „výstavba lesa“ (Waldbau), je jedným z hlavných národohospodárskych faktorov. Trvalo udržateľné využívanie lesa a ťažba dreva zaručujú v rámci klasteru les a drevo 1,1 mil. pracovných miest a ročný obrat zhruba vo výške 180 mld. eur.

Dopyt po dreve a výrobkoch z dreva sa v posledných dvoch rokoch minimálne zdvojnásobil. Adekvátne dosiahla cena napríklad jedného kubíka ihličnatého reziva v máji 2021 na svetovom trhu 600 eur – trojnásobok ceny z roku 2019. Nemeckí majitelia lesov dostanú aktuálne za kubík smrekovej guľatiny približne 90 eur, za 1 m3 smrekového reziva účtujú piliarske podniky 500 eur.

Súkromní, obecní, štátni aj cirkevní vlastníci lesov jasne odmietajú požiadavky zväzov ochrancov prírody a aktivistov NGO signifikantne obmedziť využívanie lesov a ťažbu dreva. V lesníckych kruhoch vládne presvedčenie, že by takéto požiadavky boli dokonca kontraproduktívne, pretože by viedli k výraznému zvýšeniu dovozu surového a úžitkového dreva, ktorým by museli byť vyrovnané deficity potreby v Nemecku a prípadne aj v ostatných členských krajinách EÚ.

Prečítané: 2462
(3 hlasov)
Lesmedium. All Rights Reserved.