Starostlivosť o lesy v TANAP-e pred rokom 1995 a po ňom: Výhodnejšie je zahasiť požiar, pokiaľ je malý. Ak sa rozhorí, dôsledky sú ničivé
- Zverejnené v O čom sa píše
- Pridať nový komentár
Tatranskí štátni lesníci sa na svojej stránke na sociálnej sieti zamerali na to, aby vysvetlili, aký je rozdiel v starostlivosti o les v TANAP-e pred rokom 1995 a po ňom. V úvode konštatujú, že od roku 1949 do roku 1995 neboli stupne ochrany prírody tak, ako ich poznáme dnes. Tie najvzácnejšie územia boli zaradené do veľkoplošných prírodných rezervácií, kde rástli aj pralesy (prírodné lesy).
Zdroj: FB stránka ŠL TANAP-u
Mapka komentovaná v texte statusu
„Na ostatných plochách v prírodných rezerváciách sa musel les po bývalých pasienkoch či holinách najskôr obnoviť a potom sa na vybraných miestach pripravoval na to, aby doplnil existujúce pralesy a zväčšil ich plochu. Takéto budúce pralesy sa volajú prirodzené lesy. Na priloženej mape môžete vidieť obidva druhy lesov. Miesta, na ktorých boli postupne pestované lesy prirodzené, boli vybrané veľmi pedantne. S prihliadnutím na všetky rizikové faktory, ktoré v súvislosti s lesom, predovšetkým boreálnym, čiže z veľkej časti smrekovým, vyvstávajú.
No navzdory tomu, že sme prirodzené lesy pripájali k existujúcim pralesom, nikdy sme sa nechceli zbaviť možnosti v nich bez meškania počas nepredvídateľných okolností zasiahnuť. Hlavne preto, aby sme cieleným citlivým zásahom uchránili okolitý les. Je to podobná filozofia ako v prípade požiaru. Určite je výhodnejšie zahasiť ho, pokým je ešte malý. A aj keď sa desiatky rokov v prírodných a ani prirodzených lesoch nič zlé nedialo, človek si takto nechával pootvorené zadné vrátka.
V roku 1995 boli uzákonené stupne ochrany prírody. Vznikla obrovská debata o tom, čo všetko zaradiť do plôch s 5. stupňom ochrany prírody, čiže na tvrdý samovývoj. Debaty boli nekonečné a zintenzívnili sa hlavne po veľkej vetrovej kalamite v roku 2004, kedy sa tiež znásobili snahy niektorých občianskych združení nedovoliť spracovať z tatranskej vetrovej kalamity vôbec nič. Jednoducho zaradiť na tvrdý samovývoj celý tatranský les.
S týmto, samozrejme, vôbec nikto nesúhlasil, preto prišli snahy zaradiť tam aspoň plochy národných prírodných rezervácií. Darmo sme vysvetľovali, že aj to je absolútne nevhodné, pretože zasahujú nadmorskou výškou príliš nízko. Darmo sme vysvetľovali, čo príde v prípade nedostatočnej aktívnej ochrany, prevencie, objasňovali im výhody a nevýhody rôznych riešení, prehovárali ich, že je najvýhodnejšie, ak už musia do 5. stupňa niečo zaradiť, tak nech tam zaradia prírodné a prirodzené lesy, ktoré už viac ako 50 rokov za týmto účelom pestujeme.
Nepomohlo. Aktivisti, a, žiaľ, tiež štátna ochrana prírody, to považovali za výhovorky a lykožrúta za zámienku. Naše návrhy sa im málili, urobili, ako uznali za vhodné. Tým dvierka definitívne zavreli. Dôsledky sú dnes jasne viditeľné,“ napísali v aktuálnom statuse Štátne lesy TANAP-u.