Skúsenosti s prerezávkami z Podtatranského regiónu: Už nie je na čo čakať!
- Zverejnené v O čom sa píše
- Pridať nový komentár
S Ing. Tomášom Hutyrom, vedúcim lesnej prevádzky v spoločnosti PRO POPULO Poprad, s.r.o., ktorá spravuje lesné pozemky vo vlastníctve Spišského biskupstva, sme hovorili o praktických skúsenostiach s výchovou zmiešaných mladín, vzniknutých po veľkoplošných kalamitách v Podtatranskom regióne.
Foto: Ing. Tomáš Hutyra
Vo všetkých parametroch diferencovaná mladina so zastúpením smreka, buka, smrekovca, jaseňa a brezy v lokalite Jánošov vo výške 950 m n. m. (Správa lesov Spišská Teplica)
V časti rozhovoru pre časopis LES & Letokruhy reagoval na otázku, ako je práca v prerezávkach oceňovaná slovami: „Úroveň súčasných tarifov, tak ako aj v celom lesnom hospodárstve postačuje na prežívanie samostatne zárobkovo činných osôb a minimálne obnovovanie techniky a prostriedkov BOZP. Pri horeuvedených poznatkoch a nárokoch na pracovníkov je vykonávanie prerezávky spoločensky a hlavne finančne nedocenené. Prežité historické výroky „vlajkonosičov ideálov o svetlejších zajtrajškoch lesného hospodárstva“ znejú aj takto: U nás to chlapi urobia aj pod 100 €. Stačí uvoľniť cieľové jedince. V niektorých štátoch EÚ to ani nerobia a podobne.
Je absolútnym nepochopením významu výchovy, regionálneho špecifika a odlišnosti lesných celkov, následného vývoja a v neposlednom rade základného princípu podnikania – vytvárania zisku, nie sponzoringu (v neprospech SZČO). Použijem jednoduchý príklad. Ak vám príde domov robiť odbornú prácu inštalatér, obkladač, elektrikár, vodár atď. a zoberie za deň práce od 100 do 150 € bez materiálu a nikto ani brvou nepohne. Ale ľuďom, čo výrazne a takmer nezvratne ovplyvnia budúci vývoj lesných porastov dávame tak tretinu a ešte hľadáme priestor na „racionalizáciu“ (rozumej nižšiu cenu). Tak tu ostáva rozum stáť.“
Na záver rozhovoru na otázku, prečo je prerezávka taká dôležitá pre ďalší vývoj porastu, odpovedal: „O tom, že prečistka (prerezávka) je najdôležitejším výchovným zásahom niet pochýb. Jej zanedbanie, odsúvanie na ďalšie decénium, ponechanie na samovývoj povedie k postupnej destabilizácii a rozpadu porastov vo fázach žrďkoviny a žrďoviny, kde následné spracovanie kalamity bude pre mnohé subjekty likvidačné, takže v mnohých prípadoch ani k spracovaniu nedôjde. Ak je záujem odbornej a laickej verejnosti na dopestovaní kvalitných, diferencovaných, odolných, prírode blízkych lesných porastov, tak už nie je na čo čakať. Hodiny ukazujú nie o 5 minút 12, ale pol druhej!“
Celý rozhovor s Ing. Tomášom Hutyrom uverejníme v časopise LES & Letokruhy.
Jozef Marko