Logo
Vytlačiť túto stránku

Poznámka: Envirostratégia sa pohráva aj so spoplatnením vstupu do národných parkov

Aktuálny vývoj, prístup štátu a vyhlásenia niektorých politikov a aktivistov o napĺňaní Stratégie environmentálnej politiky Slovenskej republiky do roku 2030, schválenej pod názvom Zelenšie Slovensko v roku 2019 Vládou Slovenskej republiky ukazuje, že si treba neustále pripomínať, k čomu sa štát vo vzťahu k vlastníkom, správcom a užívateľom lesov a obyvateľom vidieka v tomto strategickom dokumente reálne zaviazal.

Doporučený Ilustračné foto Jozef Marko Ilustračné foto Jozef Marko

V kapitole Účinná ochrana prírody a krajiny je uvedené, že sa prehodnotí systém chránených území a jednotlivých stupňov ochrany na celom území Slovenska. Tvorcovia dokumentu konštatujú, že Slovenská republika má v porovnaní s Európskou úniou vysoký podiel chránených území na celkovej rozlohe štátu. Tieto územia však v minulosti neboli budované v súlade s medzinárodnými štandardmi.

„Často vznikali bez dostatočnej spolupráce s vlastníkmi a užívateľmi daných pozemkov. Ochrana a starostlivosť o tieto územia v mnohých prípadoch nie je dostatočná. Do roku 2030 bude s cieľom účinnej ochrany prírody celá sústava chránených území prehodnotená za účastí všetkých zainteresovaných subjektov a na základe najlepšej praxe, kritérií IUCN a lokálnych potrieb. V prípade národných parkov sa prehodnotenie zabezpečí najneskôr do roku 2024. Zohľadní sa úplnosť a reprezentatívnosť ekosystémov, zachovanie druhov medzinárodného a národného významu a ohrozených druhov a biotopov. MŽP SR posúdi efektivitu starostlivosti o chránené územia podľa rámca vypracovaného Svetovou komisiou IUCN pre chránené územia. Dosiahne sa optimalizácia systému chránených území.

Najviac zachované prirodzené biotopy bez potreby aktívnej starostlivosti ostanú, alebo budú zahrnuté v tzv. bezzásahových územiach. Zahrnutie týchto území do bezzásahového režimu bude prebiehať so súhlasom vlastníka, s využitím napríklad finančnej kompenzácie alebo zámenou pozemkov. Okrem toho sem bude možné zahrnúť len so súhlasom vlastníkov, užívateľov a orgánu ochrany prírody aj iné súkromné alebo aj štátne územia. Bezzásahovosť by sa nemala dotýkať existujúcich legálnych funkčných stavieb.

Národné parky a ich územné vymedzenie bude prehodnotené a potom budú upravené v súlade s kritériami IUCN pre manažmentovú kategóriu národný park. Jadrovú zónu budú tvoriť územia bez zásahov človeka, ktorých rozloha do roku 2025 dosiahne 50 % celkovej rozlohy každého národného parku a 75 % tejto rozlohy do roku 2030. Územie národných parkov okolo bezzásahových zón bude slúžiť ako ochranné pásmo. Bezzásahové a okrajové zóny národných parkov a ďalších chránených území budú vymedzené zonáciou a riadne označené. V národných parkoch, kde si predmet ochrany bude vyžadovať starostlivosť človeka, môže mať bezzásahové územie aj menej ako 50 % rozlohy národného parku. Maloplošné územia budú podľa potrieb chránených biotopov a druhov buď celé zaradené medzi bezzásahové, alebo budú zaradené medzi územia s aktívnou ochranou, alebo sa rozdelia.

Z dlhodobého hľadiska je nevyhnutné vyriešiť aj vlastnícke vzťahy v chránených územiach a postupne čo najviac z nich previesť do vlastníctva a správy štátu prostredníctvom zámen, výkupov a dlhodobých prenájmov, alebo zmluvnou starostlivosťou a ak to bude vhodné aj kompetenčnou delimitáciou v prípade štátnych pozemkov.

Ekosystémové služby predstavujú prínosy a úžitky, ktoré ľuďom poskytujú ekosystémy. V roku 2030 sa na všetky ekosystémové služby bude prihliadať rovnocenne a budú sa zohľadňovať aj v národnom systéme účtovníctva. Ekosystémové služby budú ohodnotené a kvantifikované a brané do úvahy pri investíciách a tvorbe politík, ako aj pri posudzovaní vplyvu činností na životné prostredie. Podporí sa tvorba komplexného systému hodnotenia ekosystémových služieb a ich udržateľného využívania a zvážia sa možnosti ich speňaženia. Platby za ekosystémové služby vytvoria dostatočnú motiváciu na ich zachovávanie. Výskum a ohodnocovanie ekosystémových služieb je celkovo len v začiatkoch. Realizovali sa napríklad odhady ekosystémových služieb národných parkov Veľká Fatra, Slovenský raj a Muránska planina a prieskum ochoty platiť za návštevu Tatranského národného parku,“ citujeme zo strategického dokumentu.

A teraz si to zhrňme: Envirostratégia 2030 potvrdzuje fakt, na ktorý vlastníci a obhospodarovatelia lesov poukazujú už niekoľko rokov – chránené územia u nás boli mnohokrát vyhlasované bez spolupráce a súhlasu vlastníkov a užívateľov pozemkov. Ochrana cenných častí prírody je stále neúčinná a preto treba systém ochrany prírody a chránené územia prehodnotiť tak, aby sme dokázali skutočne efektívne chrániť najcennejšie časti prírody na Slovensku. Pritom musia byť rešpektované lokálne potreby a procesu sa musia zúčastniť všetky zainteresované subjekty. Všetky. Bezzásahové územie môže mať v národnom parku aj menej ako 50 percent výmery, ak si predmet ochrany vyžaduje starostlivosť človeka. A ešte niečo obsahuje envirostratégia, o čom verejnosť zrejme ani netuší – úvahu o spoplatnení vstupu do národných parkov. A to je sama o sebe dostatočne kontroverzná téma. Od stanovenia výšky poplatku až po určenie kľúča, ktorým sa budú takto nadobudnuté finančné prostriedky rozdeľovať...  

Jozef Marko

Naposledy zmenené: streda, 03 február 2021 17:56
Prečítané: 587
(1 Hlasovať)
Lesmedium. All Rights Reserved.