Otázka pre AA
autor: Vlado
Anička, v jednej z reakcií, bolo to 29.9.2015 si sa zmienila, že si sa dostalo k II. díelu zák. čl. XIX/1898.
Anička, v jednej z reakcií, bolo to 29.9.2015 si sa zmienila, že si sa dostalo k II. díelu zák. čl. XIX/1898.
Mohla by si upresniť, či v slovenskom preklade, prípadne či sa dá k tomu ešte dostať?
sekcia: Archívne fórum, 5.1 2016 10:36
autor: neznámy
skúsim čiastočne pomôcť.
Na internetovej stránke 1000ev.hu sú zobrazené zákony od roku 1000 - 1945. Sú zobrazované čiastočne po ročníkoch, treba vedieť rok tohto zákona ( 1898 ) a potom hľadať aj číslo . Je zobrazený celý článok I. diel a II. diel.
Ak neovládaš maďarčinu tak musíš mať nainštalovaný prekladací program, ktorý ti to buď cele automatický preloží alebo iba určité paragrafy. Samozrejme preklad nie je doslovny, prekládu sa slová. Ale po prečítaní sa dá výklad paragrafu pochopiť.
PS : Ináč na internetovej stránke je mnoho predpisov, článkou týkajucich sa pôdy v tomto období.
skúsim čiastočne pomôcť.
Na internetovej stránke 1000ev.hu sú zobrazené zákony od roku 1000 - 1945. Sú zobrazované čiastočne po ročníkoch, treba vedieť rok tohto zákona ( 1898 ) a potom hľadať aj číslo . Je zobrazený celý článok I. diel a II. diel.
Ak neovládaš maďarčinu tak musíš mať nainštalovaný prekladací program, ktorý ti to buď cele automatický preloží alebo iba určité paragrafy. Samozrejme preklad nie je doslovny, prekládu sa slová. Ale po prečítaní sa dá výklad paragrafu pochopiť.
PS : Ináč na internetovej stránke je mnoho predpisov, článkou týkajucich sa pôdy v tomto období.
5.1 2016 11:22
autor: neznámy
Nepamätám si,ale asi niekde na www. arcanum.hu.mol.
Pán bývalý GR nlc. doc.Ing.Jozef Konôpka CSc a spol.vydali Príručku vlastníka a obhospodarovateľa lesa.
Možno aj tam som niečo našla,.Osobne som sa s ním telefonicky rozprávala.
/Stále si myslím, že práve Jozef 1,je práve pán docent, alebo ešte syn osobného priateľa môjho otca,, ktorý tiež výborne túto problematiku ovláda.a je to jeho pracovné povolanie./
Od môjho otca a starého otca mám niekoľko dokumentov,/ Výmery / v ktorých sú niektoré paragrafy II dielu článku XIX 1898 vysvetlené-, čoho sa týkajú.
Tak napr §43-zvolenie riadneho predsedu.., §26, 44,45 upravujú spolumajiteľsto atď.
Na spomínanej stránke 1000 év.hu , som mnohokrát hľadala, ale tam som to ja , ak si dobre pamätám nenašla., čo však neznamená, že to tam nie je.
Skúsim večer pohľadať a potom sa ozvem.
Nepamätám si,ale asi niekde na www. arcanum.hu.mol.
Pán bývalý GR nlc. doc.Ing.Jozef Konôpka CSc a spol.vydali Príručku vlastníka a obhospodarovateľa lesa.
Možno aj tam som niečo našla,.Osobne som sa s ním telefonicky rozprávala.
/Stále si myslím, že práve Jozef 1,je práve pán docent, alebo ešte syn osobného priateľa môjho otca,, ktorý tiež výborne túto problematiku ovláda.a je to jeho pracovné povolanie./
Od môjho otca a starého otca mám niekoľko dokumentov,/ Výmery / v ktorých sú niektoré paragrafy II dielu článku XIX 1898 vysvetlené-, čoho sa týkajú.
Tak napr §43-zvolenie riadneho predsedu.., §26, 44,45 upravujú spolumajiteľsto atď.
Na spomínanej stránke 1000 év.hu , som mnohokrát hľadala, ale tam som to ja , ak si dobre pamätám nenašla., čo však neznamená, že to tam nie je.
Skúsim večer pohľadať a potom sa ozvem.
5.1 2016 13:23
autor: neznámy
Ešte doplním, že na základe zákonného článku XIX/1898 boli vypracované aj pravidlá
http://erdeszetilapok.oszk.hu/01523/pdf/01523_746-809.pdf
Niekoľko vybraných zaujímavých pravidiel:
1., Vyrubenie, vyberanie a vymáhanie príspevkov na spoločné bremena a útraty.
2., Vyrubenie a konanie spoločných prác, objem prác v dňoch.
3., Zoznam k hlasovaniu oprávnených spoločných majiteľov s počtom podielov a počtom hlasov.
4., Rozpočet s pomenovaním potreby v peňažnej forme obsahoval 30 pomenovaných potrieb. V prvom rade daňové povinnosti, plat lesného hájnika, príspevky na horára, odmeny predsedníctva, príspevky na štátne spravovanie lesa, mzdy pri meraní lesa, škôlkové práce, výdavky za semena a sadenice, mzdy za prečistky, prebierky, rúbanie dreva, povozné výdavky, oprava ciest a mostov, oprava budov, na tlačivá a kancelárske potreby, za noviny a knihy, členské príspevky spolkom a nepredvídané výdavky.
4a., Kalkulácia množstva a hodnota lesných plodín, ktoré sa majú speňažiť.
5., Súvaha. Tu sa vyčísľovali celkové príjmy a celkové výdavky. Ako sa upotrebí zbytok a ako uhradí nedoplatok. Rozvrhla sa spoločná práca, ručná práca (mužov, žien a deti), povozom (dvoj záprahom, jedným záprahom).
6., Pozvánka na valné zhromaždenie.
7., Vyhláška o pozvaní na valné zhromaždenie.
8., Vzor zápisnice z valného zhromaždenia.
9., Vyhláška predsedu o možnosti k verejnému nahliadnutiu do uznesenia na 15 dní v čase od dňa do dňa.
10., Obecné svedectvo, že vyhláška bola v obci zverejnená vybubnovaním a vyvesením.
Ešte doplním, že na základe zákonného článku XIX/1898 boli vypracované aj pravidlá
http://erdeszetilapok.oszk.hu/01523/pdf/01523_746-809.pdf
Niekoľko vybraných zaujímavých pravidiel:
1., Vyrubenie, vyberanie a vymáhanie príspevkov na spoločné bremena a útraty.
2., Vyrubenie a konanie spoločných prác, objem prác v dňoch.
3., Zoznam k hlasovaniu oprávnených spoločných majiteľov s počtom podielov a počtom hlasov.
4., Rozpočet s pomenovaním potreby v peňažnej forme obsahoval 30 pomenovaných potrieb. V prvom rade daňové povinnosti, plat lesného hájnika, príspevky na horára, odmeny predsedníctva, príspevky na štátne spravovanie lesa, mzdy pri meraní lesa, škôlkové práce, výdavky za semena a sadenice, mzdy za prečistky, prebierky, rúbanie dreva, povozné výdavky, oprava ciest a mostov, oprava budov, na tlačivá a kancelárske potreby, za noviny a knihy, členské príspevky spolkom a nepredvídané výdavky.
4a., Kalkulácia množstva a hodnota lesných plodín, ktoré sa majú speňažiť.
5., Súvaha. Tu sa vyčísľovali celkové príjmy a celkové výdavky. Ako sa upotrebí zbytok a ako uhradí nedoplatok. Rozvrhla sa spoločná práca, ručná práca (mužov, žien a deti), povozom (dvoj záprahom, jedným záprahom).
6., Pozvánka na valné zhromaždenie.
7., Vyhláška o pozvaní na valné zhromaždenie.
8., Vzor zápisnice z valného zhromaždenia.
9., Vyhláška predsedu o možnosti k verejnému nahliadnutiu do uznesenia na 15 dní v čase od dňa do dňa.
10., Obecné svedectvo, že vyhláška bola v obci zverejnená vybubnovaním a vyvesením.
5.1 2016 15:12
autor: neznámy
upresním zak. čl XIX/1898
1000ev.hu ďalej v ľavom stlpci stlačiť kolonku 1849-1918 ďalej stlačiť rok 1898 ďalej na spodnom riadku stranky číslo 15 anásledne rok 1898 /XIX. Vyobrazí sa I. a II. diel.
I. diel - 1 -24§ a II. diel od 25 §. Práve tento II. diel bol vypracovaný pre urbárske spoločenstvá.
§ 49 - o spoločnom hospodárená podľa tohto článku má byť zaznamené v PKV
§ 29 - povinne viesť menoslov spolumajiteľov
upresním zak. čl XIX/1898
1000ev.hu ďalej v ľavom stlpci stlačiť kolonku 1849-1918 ďalej stlačiť rok 1898 ďalej na spodnom riadku stranky číslo 15 anásledne rok 1898 /XIX. Vyobrazí sa I. a II. diel.
I. diel - 1 -24§ a II. diel od 25 §. Práve tento II. diel bol vypracovaný pre urbárske spoločenstvá.
§ 49 - o spoločnom hospodárená podľa tohto článku má byť zaznamené v PKV
§ 29 - povinne viesť menoslov spolumajiteľov
5.1 2016 19:57
autor: neznámy
na doplnenie : treba mať inštalovaný automatický prekladač je to rýchle
na doplnenie : treba mať inštalovaný automatický prekladač je to rýchle
5.1 2016 19:58
autor: neznámy
Takže Vladko nemusela som to už hľadať, máte to v maďarčine.Ja maďarsky neviem, musím si pomôcť prekladačom.Ja som to však čítala s určitosťou na internete v slovenčine,. Ak to nebolo v príručke pána docenta, tak v nejakej diplomovej práci z VŠP Nitra, alebo - otvorené súdy-., prípadne nejaké súdne nálezy Ústavného súdu SR.
V maďarských archívoch skôr hľadám svojich predkov. Archives.hungaricana.hu
môžete nájsť Tereziánsky urbariát z roku 1767- Urbárium
Pre mňa bol tento zákon dôležitý z titulu, o ktorom som mnohokrát písala.
Či sa jednalo o spoločnú nehnuteľnosť, alebo nie.
A či sa tento majetok nemal vrátiť tým, ktorým bol v roku 1958 odňatý.
Takže Vladko nemusela som to už hľadať, máte to v maďarčine.Ja maďarsky neviem, musím si pomôcť prekladačom.Ja som to však čítala s určitosťou na internete v slovenčine,. Ak to nebolo v príručke pána docenta, tak v nejakej diplomovej práci z VŠP Nitra, alebo - otvorené súdy-., prípadne nejaké súdne nálezy Ústavného súdu SR.
V maďarských archívoch skôr hľadám svojich predkov. Archives.hungaricana.hu
môžete nájsť Tereziánsky urbariát z roku 1767- Urbárium
Pre mňa bol tento zákon dôležitý z titulu, o ktorom som mnohokrát písala.
Či sa jednalo o spoločnú nehnuteľnosť, alebo nie.
A či sa tento majetok nemal vrátiť tým, ktorým bol v roku 1958 odňatý.
5.1 2016 20:39
autor: neznámy
Ďakujem za odpovede.
Podnetom na moju otázku bolo okrem iného to, že v Príručke II. ..... od Viliama Záborského a ďalších z roku 1933 som sa dočítal:
K §§ 20.-24. Ustanovenia §§ 20.-22. zák., vzťahujú sa na prípady, keď podiely sú knihované individuálne, ustanovenia §§-ov 23. a 24. však keď nie sú knihované individuálne. Dľa toho, keď podiely spoluvlastníkov nie sú individuálne knihované, utvorením spoločenstva vlastníctvo spoločného pašienku prechádza na spoločenstvo, ináč (keď sú podiely indivudálne knihované) zostáva ako nedelené spoločné vlastníctvo spoluvlastníkov, až na výnimky uvedené v odst. treťom §-u 23. zák. Naproti tomu spoločné vlastníctvo (les, holina) urbárnikov a komposesorátov dľa zák. čl. XIX/1898 zostáva vždy jako nedelené spoločné vlastníctvo spoluvlastníkov, bez ohľadu na spôsob knihovania podielov.
Zaujala ma najmä posledná veta. A to, ako sa mali vyvíjať súčasné predpisy, ak platnosť týchto ustanovení nebola zrušená. (Lebo aj napriek zmenám v štátnom zriadení, niektoré zákony pretrvávajú.)
Samozrejme, že toto špekulovanie by malo aký taký zmysel, ak by preklad a výklad od Viliama Záborského bol správny.
Ak by bol pravdivý výklad pána Záborského, možno by to bolo vysvetlením pre ten stav, ktorý je v súčasnosti. Teda aspoň v našom komposesoráte, kde je veľa neznámych vlastníkov. Lebo, komposesorátnici si možno pri dedení, povedali. Kašleme na pozemkovú knihu (a teda poplatky),
keď stačí len to, aby podiely boli správne vedené v evidencii komposesorátu.
Ďakujem za odpovede.
Podnetom na moju otázku bolo okrem iného to, že v Príručke II. ..... od Viliama Záborského a ďalších z roku 1933 som sa dočítal:
K §§ 20.-24. Ustanovenia §§ 20.-22. zák., vzťahujú sa na prípady, keď podiely sú knihované individuálne, ustanovenia §§-ov 23. a 24. však keď nie sú knihované individuálne. Dľa toho, keď podiely spoluvlastníkov nie sú individuálne knihované, utvorením spoločenstva vlastníctvo spoločného pašienku prechádza na spoločenstvo, ináč (keď sú podiely indivudálne knihované) zostáva ako nedelené spoločné vlastníctvo spoluvlastníkov, až na výnimky uvedené v odst. treťom §-u 23. zák. Naproti tomu spoločné vlastníctvo (les, holina) urbárnikov a komposesorátov dľa zák. čl. XIX/1898 zostáva vždy jako nedelené spoločné vlastníctvo spoluvlastníkov, bez ohľadu na spôsob knihovania podielov.
Zaujala ma najmä posledná veta. A to, ako sa mali vyvíjať súčasné predpisy, ak platnosť týchto ustanovení nebola zrušená. (Lebo aj napriek zmenám v štátnom zriadení, niektoré zákony pretrvávajú.)
Samozrejme, že toto špekulovanie by malo aký taký zmysel, ak by preklad a výklad od Viliama Záborského bol správny.
Ak by bol pravdivý výklad pána Záborského, možno by to bolo vysvetlením pre ten stav, ktorý je v súčasnosti. Teda aspoň v našom komposesoráte, kde je veľa neznámych vlastníkov. Lebo, komposesorátnici si možno pri dedení, povedali. Kašleme na pozemkovú knihu (a teda poplatky),
keď stačí len to, aby podiely boli správne vedené v evidencii komposesorátu.
6.1 2016 9:11
autor: neznámy
V reakcii od Jara som si všimol pomenované potreby. A zamyslel som a nad tým, či v súčasnosti by niektoré z tých pomenovaných potrieb nemali byť aj povinnosťou na vytváranie rezerv. Rezerva na pestovnú činnosť je povinná.
Ale o rezerve na opravu ciest sa niekomu možno len sníva. Veď prečo by sa aj mali cesty opravovať ak prejde po nich ťažobná technika, prípadne hasiaca.
Daj Boh, aby tá hasiaca nemusela.
V reakcii od Jara som si všimol pomenované potreby. A zamyslel som a nad tým, či v súčasnosti by niektoré z tých pomenovaných potrieb nemali byť aj povinnosťou na vytváranie rezerv. Rezerva na pestovnú činnosť je povinná.
Ale o rezerve na opravu ciest sa niekomu možno len sníva. Veď prečo by sa aj mali cesty opravovať ak prejde po nich ťažobná technika, prípadne hasiaca.
Daj Boh, aby tá hasiaca nemusela.
6.1 2016 9:23
autor: neznámy
zak. čl. XIX/1898 bol definitívne zrušený v roku 1995
zak. čl. XIX/1898 bol definitívne zrušený v roku 1995
6.1 2016 11:34
autor: neznámy
Pre AA.
V PKV máme odňatie podľa zákona 2 /1958 a následne aj zak. čl. XIX/1898 a napriek tomu nam majetok nebol vrátený.
Pre AA.
V PKV máme odňatie podľa zákona 2 /1958 a následne aj zak. čl. XIX/1898 a napriek tomu nam majetok nebol vrátený.
6.1 2016 11:38
autor: neznámy
Áno, je pravda, že zákonné články boli v roku 1995, zrušené, ale boli nahradené zákonom č. 181/1995 Z.z a ostatnými zákonmi pod čiarou.
Pre AA. To som ja niekde napísala? Alebo sa pýtate , prečo Vám nebol vrátený majetok? ..
Áno, je pravda, že zákonné články boli v roku 1995, zrušené, ale boli nahradené zákonom č. 181/1995 Z.z a ostatnými zákonmi pod čiarou.
Pre AA. To som ja niekde napísala? Alebo sa pýtate , prečo Vám nebol vrátený majetok? ..
6.1 2016 16:41
autor: neznámy
Ja len dedukujem, že napriek tomu, že majetok bol odovzdany štátu podľa zakona 2/1958 SNR nebol nám vrátený. Z Vášho príspevku zo dňa 5.1.2016 posledná veta mi vychádza, že majtok sa mal vrátiť vždy tým, ktorým bol odobratý týmto zákonom.
Ja len dedukujem, že napriek tomu, že majetok bol odovzdany štátu podľa zakona 2/1958 SNR nebol nám vrátený. Z Vášho príspevku zo dňa 5.1.2016 posledná veta mi vychádza, že majtok sa mal vrátiť vždy tým, ktorým bol odobratý týmto zákonom.
7.1 2016 11:58
autor: neznámy
Na základe čoho sa obnovovali Pozemkové spoločenstvá.?Nie na základe zákonov,
ktoré mali zmierniť krivdy od roku 1945 až po rok 1990?
Komu sa vracali pozemky? Nie pôvodným vlastníkom, alebo ich následným dedičom?
Ja viem, že v rámci reštitúcií bolo mnoho nekalých rozhodnutí a stále pokračujú.
V spomínaných reš. zákonoch je predsa presne určené , komu a na základe čoho, pozemkové úrady vysporiadávali nároky dotknutých osôb.
Ale môžem sa aj mýliť. Po roku 1990 stačili dvaja , alebo traja svedkovia a hocikto mohol vydržať pozemky, o ktoré mal eminentný záujem.
Na základe čoho sa obnovovali Pozemkové spoločenstvá.?Nie na základe zákonov,
ktoré mali zmierniť krivdy od roku 1945 až po rok 1990?
Komu sa vracali pozemky? Nie pôvodným vlastníkom, alebo ich následným dedičom?
Ja viem, že v rámci reštitúcií bolo mnoho nekalých rozhodnutí a stále pokračujú.
V spomínaných reš. zákonoch je predsa presne určené , komu a na základe čoho, pozemkové úrady vysporiadávali nároky dotknutých osôb.
Ale môžem sa aj mýliť. Po roku 1990 stačili dvaja , alebo traja svedkovia a hocikto mohol vydržať pozemky, o ktoré mal eminentný záujem.
7.1 2016 17:00
autor: neznámy
Veď práve pzemky z jedného LV nám nevrátili napriek, že sa tam spomína zak.čl. XIX/1898 a zak. 2/1958 aj stanovy, ale , že v B podstate je len jeden údaj Kozseg a nzov obce.
Veď práve pzemky z jedného LV nám nevrátili napriek, že sa tam spomína zak.čl. XIX/1898 a zak. 2/1958 aj stanovy, ale , že v B podstate je len jeden údaj Kozseg a nzov obce.
8.1 2016 9:29
autor: neznámy
My sme v PKV v jednom prípade nemali zapísané vôbec nič.Všetko nám bolo vrátené po roku 1990.
U nás bol problém, komu bola spoločná nehnuteľnosť vrátená.
Možno sa to týka pasienkov a TTP.a nie lesných pozemkov. Nemá ich Družstvo?
V príslušnom št. archíve nájde okrem iných dokladov,zoznamov, podielov aj čísla PKV, ktorých sa to týka.
My sme v PKV v jednom prípade nemali zapísané vôbec nič.Všetko nám bolo vrátené po roku 1990.
U nás bol problém, komu bola spoločná nehnuteľnosť vrátená.
Možno sa to týka pasienkov a TTP.a nie lesných pozemkov. Nemá ich Družstvo?
V príslušnom št. archíve nájde okrem iných dokladov,zoznamov, podielov aj čísla PKV, ktorých sa to týka.
8.1 2016 12:28