Dedenie podľa Uhorského,alebo Rakúskeho práva
autor: neznámy
Prosím o výklad, ako sa dedili v minulosti na Slovensku podiely. Podľa rakúskeho práva/ z otca iba na syna /-, alebo podľa Uhorského, všetkým deťom?
Prosím o výklad, ako sa dedili v minulosti na Slovensku podiely. Podľa rakúskeho práva/ z otca iba na syna /-, alebo podľa Uhorského, všetkým deťom?
sekcia: Archívne fórum, 7.10 2015 9:44
autor: neznámy
u nas sa dedilo podla uhorského, kedze uzemie slovenska sa nachadzalo v uhorsku,(uhorskom kralovstve)
dedenie u nas vsetkym detom
u nas sa dedilo podla uhorského, kedze uzemie slovenska sa nachadzalo v uhorsku,(uhorskom kralovstve)
dedenie u nas vsetkym detom
7.10 2015 12:03
autor: neznámy
Ďakujem.Mám problém,s dedičstvom, kde všetok majetok predseda urbáru pridelil iba synovi . Dcéry podľa Rakúskeho práva nárok na dedenie nemali.Podotýkam, že nešlo o malé čiastky, pod 5000m2.Katastrálne územie sa nachádza na rozhraní západos.l.a stredoslovenského kraja.Teda v bývalom Uhorsku.
Máme šancu podaním na súd tento spor vyhrať, keďže dedičia brata odmietajú dohodnúť , napr. darovacou zmluvou.
Ďakujem.Mám problém,s dedičstvom, kde všetok majetok predseda urbáru pridelil iba synovi . Dcéry podľa Rakúskeho práva nárok na dedenie nemali.Podotýkam, že nešlo o malé čiastky, pod 5000m2.Katastrálne územie sa nachádza na rozhraní západos.l.a stredoslovenského kraja.Teda v bývalom Uhorsku.
Máme šancu podaním na súd tento spor vyhrať, keďže dedičia brata odmietajú dohodnúť , napr. darovacou zmluvou.
7.10 2015 12:13
autor: neznámy
Ide určite o svojvoľný výklad zákonov, takmer o podvod. Na základe čoho bola určená veľkosť podielov členov ? Preštudujte si stanovy urbárskeho spoločenstva a požiadajte o vysvetlenie aj pozemkový a lesný odbor okresného úradu. Žiadny predseda urbáru nemá právo rozhodovať o veľkosti podielu členov. Napíšte o aký urbár ide nech sa dozvedia aj iní aké praktiky sa v niektorých urbároch vyskytujú,
Ide určite o svojvoľný výklad zákonov, takmer o podvod. Na základe čoho bola určená veľkosť podielov členov ? Preštudujte si stanovy urbárskeho spoločenstva a požiadajte o vysvetlenie aj pozemkový a lesný odbor okresného úradu. Žiadny predseda urbáru nemá právo rozhodovať o veľkosti podielu členov. Napíšte o aký urbár ide nech sa dozvedia aj iní aké praktiky sa v niektorých urbároch vyskytujú,
7.10 2015 22:31
autor: neznámy
Výrok, že predseda urbáru pridelil niekomu majetok je nepravdivý.
Pozemková kniha nepustí. Avšak to platí iba tam, kde ju v minulosti v horlivosti nezničili. Ak by sa aj záznamy z minulosti nezachovali, tak pre určenie vlastníctva by aj tak nebol predseda urbáru ten rozhodujúci subjekt ale pozemkový úrad a svojim spôsobom aj katastrálny.
Predpokladám, že syn ktorý mal údajne dediť či už podľa uhorského a či rakúskeho práva už nežije. To by mal úctyhodný počet rokov.
To dedenie by sme mali posunúť až do druhej polovice minulého storočia, teda do socializmu. Vtedy mohol dediť len jeden z dedičov. Neviem presne či len extravilán alebo aj intravilán. Teda majetok mimo obce alebo aj v obci.
Na odstránenie tejto krivdy bol po roku 1989 prijatý istý zákon podľa ktorého bolo možné toto dedenie zmeniť. Darovaním alebo podobne. Avšak neviem, či v ňom nebola aj stanovená lehota do ktorej sa mohli ukrivdení dedičia o svoje právo uchádzať.
To je pravdaže len môj názor, ktorý sa mi zdá skôr pravdepodobnejší ako tvrdenie o predsedovi urbáru. Aj keď všetko je možné.
Výrok, že predseda urbáru pridelil niekomu majetok je nepravdivý.
Pozemková kniha nepustí. Avšak to platí iba tam, kde ju v minulosti v horlivosti nezničili. Ak by sa aj záznamy z minulosti nezachovali, tak pre určenie vlastníctva by aj tak nebol predseda urbáru ten rozhodujúci subjekt ale pozemkový úrad a svojim spôsobom aj katastrálny.
Predpokladám, že syn ktorý mal údajne dediť či už podľa uhorského a či rakúskeho práva už nežije. To by mal úctyhodný počet rokov.
To dedenie by sme mali posunúť až do druhej polovice minulého storočia, teda do socializmu. Vtedy mohol dediť len jeden z dedičov. Neviem presne či len extravilán alebo aj intravilán. Teda majetok mimo obce alebo aj v obci.
Na odstránenie tejto krivdy bol po roku 1989 prijatý istý zákon podľa ktorého bolo možné toto dedenie zmeniť. Darovaním alebo podobne. Avšak neviem, či v ňom nebola aj stanovená lehota do ktorej sa mohli ukrivdení dedičia o svoje právo uchádzať.
To je pravdaže len môj názor, ktorý sa mi zdá skôr pravdepodobnejší ako tvrdenie o predsedovi urbáru. Aj keď všetko je možné.
8.10 2015 9:43
autor: neznámy
Ten syn sa narodil v roku 1908.Zomrel v roku 1981.Za Socializmu sa majetok extravilánu neprenášal, nebol predmetom dedičského konania.dedil sa len intravilán a to tak, ako teraz.
Podiely v urbariáte sa neprenášali ani kúpnou zmluvou, ani dedením.Aspoň v našom oklí nie. SK nemá zaregistrovaný takýto prípad.
Veľkosť podielov bola určená zo zoznamu z roku 1908, vytiahnutého zo štátneho archívu.V zoznamoch je napísaný otec mojej starkej..
Časť tejto spoločnej nehnuteľnosti , ktorá prešla na základe zákona asi v roku 1950 pod JRD, Pozemkové spoločenstvo o tieto pasienky , lúky a Ornú pôdu prišlo. Prehralo spor s miestnym JRD.Pretože sa nesúdili jednotliví vlastníci, ale Pozemkové spoločenstvo ako právny subjekt.
Možno zverejním aj meno obce, ale myslím, že takýchto prípadov je na Slovensku viac. .
Ten syn sa narodil v roku 1908.Zomrel v roku 1981.Za Socializmu sa majetok extravilánu neprenášal, nebol predmetom dedičského konania.dedil sa len intravilán a to tak, ako teraz.
Podiely v urbariáte sa neprenášali ani kúpnou zmluvou, ani dedením.Aspoň v našom oklí nie. SK nemá zaregistrovaný takýto prípad.
Veľkosť podielov bola určená zo zoznamu z roku 1908, vytiahnutého zo štátneho archívu.V zoznamoch je napísaný otec mojej starkej..
Časť tejto spoločnej nehnuteľnosti , ktorá prešla na základe zákona asi v roku 1950 pod JRD, Pozemkové spoločenstvo o tieto pasienky , lúky a Ornú pôdu prišlo. Prehralo spor s miestnym JRD.Pretože sa nesúdili jednotliví vlastníci, ale Pozemkové spoločenstvo ako právny subjekt.
Možno zverejním aj meno obce, ale myslím, že takýchto prípadov je na Slovensku viac. .
8.10 2015 10:03
autor: neznámy
Tak to to je prípad pre právnika. Tu sa asi taký nenachádza.
Tak to to je prípad pre právnika. Tu sa asi taký nenachádza.
8.10 2015 17:08
autor: neznámy
Kedy nadobudlo rozhodnutie o dedičstve právoplatnosť? T.j., keď ten syn dedil respektíve dcéry mohli dediť.
Kedy nadobudlo rozhodnutie o dedičstve právoplatnosť? T.j., keď ten syn dedil respektíve dcéry mohli dediť.
8.10 2015 19:09
autor: neznámy
dedili vnučky syna v 1998.Aj v prípade dcér by dedili už iba pravnuci.
dedili vnučky syna v 1998.Aj v prípade dcér by dedili už iba pravnuci.
8.10 2015 20:09
autor: neznámy
Ak existuje darovacia zmluva alebo nejaký dôkaz, že táto darovacia zmluva existovala, môže okresný súd napríklad prijať záver o dobromyseľnosti predchodcu navrhovateliek ako držiteľa podielov.
Pravnuci ako odporcovia budú potom zaťažení dôkazným bremeno preukázania opaku, t.j. neoprávnenosti držby.
Ak existuje darovacia zmluva alebo nejaký dôkaz, že táto darovacia zmluva existovala, môže okresný súd napríklad prijať záver o dobromyseľnosti predchodcu navrhovateliek ako držiteľa podielov.
Pravnuci ako odporcovia budú potom zaťažení dôkazným bremeno preukázania opaku, t.j. neoprávnenosti držby.
8.10 2015 22:11
autor: neznámy
Presne v takom duchu chcem naoadn dedičstvo.
K podielom , ktoré obhospodarovalo JRD a Poz. spoločenstvo nepožiadalo o ich vydanie do vlastníctva /myslím tým vlastníkov spoločenstva/ tak k tejto otázke mi bolo od výboru dané nasledovné stanovisko.
JRD si dalo tieto pozemky zapísať ihneď po roku 1989 . SP odpovedala na tento zápis tým, že na . PKV neboli zapísaní vlastníci, ale Bývalíí Urbárski ,gazdovia a želiari a tí odovzdali na základe zákona v roku 1948 tieto pozemky.
Kto hospodáril na týchto pasienkach lúch, keď sa JRD založilo až v roku 1960?
Viete mi poradiť s týmto stavom?
Neboli by mohli požiadať súd o určenie vlastníckych vzťahov k tomuto vlastníctvu JRD?.
Vlastníctvo podľa Ústavy SR je nepremlčateľné a je tam mnoho článkov, ktoré by toto zachovávali.
Presne v takom duchu chcem naoadn dedičstvo.
K podielom , ktoré obhospodarovalo JRD a Poz. spoločenstvo nepožiadalo o ich vydanie do vlastníctva /myslím tým vlastníkov spoločenstva/ tak k tejto otázke mi bolo od výboru dané nasledovné stanovisko.
JRD si dalo tieto pozemky zapísať ihneď po roku 1989 . SP odpovedala na tento zápis tým, že na . PKV neboli zapísaní vlastníci, ale Bývalíí Urbárski ,gazdovia a želiari a tí odovzdali na základe zákona v roku 1948 tieto pozemky.
Kto hospodáril na týchto pasienkach lúch, keď sa JRD založilo až v roku 1960?
Viete mi poradiť s týmto stavom?
Neboli by mohli požiadať súd o určenie vlastníckych vzťahov k tomuto vlastníctvu JRD?.
Vlastníctvo podľa Ústavy SR je nepremlčateľné a je tam mnoho článkov, ktoré by toto zachovávali.
9.10 2015 7:34
autor: neznámy
Prekáža mi, že sa jeden problém prelína s druhým, nepresne sa popisuje súčasný stav a navyše bola použitá skratka SP, čo by mohla byť správa pozemkov, alebo neviem čo. Ale aj ak by tom mala byť správa pozemkov, nevedel by som, čo to má byť. Druhá vec je spomínanie JRD. JRD už zanikli. (Nie dlho po roku 1989.) V bežnej reči hovorenie o JRD namiesto o poľnohospodárskom družstve ujde. Ale na takomto mieste je to len pridáva na nepresnosti. Jeden problém o ktorý ide autorke otázky je, či má nejakú možnosť na revíziu súčasného vlastníctva v rámci rodiny. Druhý, či je súdne napadnuteľné, že JRD si dalo zapísať bývalé majetky urbáru na seba. Pokiaľ ide o prvý problém a vyššie spomínaný archívny dokument bola pozemnoknižná vložka, domnievam sa, že tam už nie je iná cesta ako rodinná dohoda . Pokiaľ ide o druhý problém tiež bolo spomenuté, že súd zamietol žalobu pozemkového spoločenstva ako právnickej osoby preto, že žalobu mali podať vlastníci. Ak spoločenstvo malo naozaj právnu subjektivitu tak je to pre mňa prekvapenie , že nemá oprávnenie na zastupovanie členov aj vo veciach vlastníctva, pokiaľ ide o vlastníctvo pozemkov. (Ale nakoniec, to je logické.) Pokiaľ ide o druhý problém, kontaktuj sa s Úniou neštátnych vlastníkov lesa. Možno by vedeli poradiť a či odporučiť dobrého právnika.
Prekáža mi, že sa jeden problém prelína s druhým, nepresne sa popisuje súčasný stav a navyše bola použitá skratka SP, čo by mohla byť správa pozemkov, alebo neviem čo. Ale aj ak by tom mala byť správa pozemkov, nevedel by som, čo to má byť. Druhá vec je spomínanie JRD. JRD už zanikli. (Nie dlho po roku 1989.) V bežnej reči hovorenie o JRD namiesto o poľnohospodárskom družstve ujde. Ale na takomto mieste je to len pridáva na nepresnosti. Jeden problém o ktorý ide autorke otázky je, či má nejakú možnosť na revíziu súčasného vlastníctva v rámci rodiny. Druhý, či je súdne napadnuteľné, že JRD si dalo zapísať bývalé majetky urbáru na seba. Pokiaľ ide o prvý problém a vyššie spomínaný archívny dokument bola pozemnoknižná vložka, domnievam sa, že tam už nie je iná cesta ako rodinná dohoda . Pokiaľ ide o druhý problém tiež bolo spomenuté, že súd zamietol žalobu pozemkového spoločenstva ako právnickej osoby preto, že žalobu mali podať vlastníci. Ak spoločenstvo malo naozaj právnu subjektivitu tak je to pre mňa prekvapenie , že nemá oprávnenie na zastupovanie členov aj vo veciach vlastníctva, pokiaľ ide o vlastníctvo pozemkov. (Ale nakoniec, to je logické.) Pokiaľ ide o druhý problém, kontaktuj sa s Úniou neštátnych vlastníkov lesa. Možno by vedeli poradiť a či odporučiť dobrého právnika.
9.10 2015 9:51
autor: neznámy
SP-preklep -SK správa katastra.Keď píšem JRD-Tak presný súčasný názov je Jednotné roľnícke družstvo so sídlom ..........-stále tento názov existuje.
Žiaden súdne konanie nebolo.
V takomto prípade by Pozemkové spoločenstvo ako navrhovateľ, o určenie vlastníckych práv neuspelo.Iné je, ak ako navrhovatelia by boli vlastníci a predseda by ich zastupoval pred súdom, aby súd nemusel posielať 200 vlastníkom všetky uznesenia .
Áno je to súdne napadnuteľné, práve na základe zákonov odňatia, ako aj ústavnych článkov.
Na jednej strane sa tu píše, že spoločná nehnuteľnosť je nedeliteľná. To nakoniec je aj rozhodutie Ústavného súdu.A na druhej, pracovníci katastra
drobili podiely po roku 1990, tak, by to bola bežná nehnuteľnosť, vo vlastníctve niekoľkých osôb.
ďakujem za nasmerovanie na Úniu Slovenska.
SP-preklep -SK správa katastra.Keď píšem JRD-Tak presný súčasný názov je Jednotné roľnícke družstvo so sídlom ..........-stále tento názov existuje.
Žiaden súdne konanie nebolo.
V takomto prípade by Pozemkové spoločenstvo ako navrhovateľ, o určenie vlastníckych práv neuspelo.Iné je, ak ako navrhovatelia by boli vlastníci a predseda by ich zastupoval pred súdom, aby súd nemusel posielať 200 vlastníkom všetky uznesenia .
Áno je to súdne napadnuteľné, práve na základe zákonov odňatia, ako aj ústavnych článkov.
Na jednej strane sa tu píše, že spoločná nehnuteľnosť je nedeliteľná. To nakoniec je aj rozhodutie Ústavného súdu.A na druhej, pracovníci katastra
drobili podiely po roku 1990, tak, by to bola bežná nehnuteľnosť, vo vlastníctve niekoľkých osôb.
ďakujem za nasmerovanie na Úniu Slovenska.
9.10 2015 12:29