Stručnosť na úkor presnosti?
Nedávno bolo obriadené okolie martinského Medokýša. Nie, že by nebolo bývalo aj pred tým, ale teraz je to predsa len kultúrnejšie. A tak na ňom pribudla aj náučná tabuľa, ktorej súčasťou je aj historický a súčasný pohľad na les Jahodnícke háje. Svojim spôsobom zaujímavý a možno zaujme aj Vás.
===============================================================
Jahodnícke háje o rozlohe 52 ha vznikli umelou výsadbou stromčekov vlastníkmi jednotlivých parciel, ktoré vlastnili gazdovia zo starých Jahodník. Pôvodne to boli pasienky a kroviská. Prvú výsadbu uskutočnili v rokoch 1890 až 1900. V ďalšej výsadbe pokračovali až po 1.j svetovej vojne a neskôr pokračovali len v obnove lesa a kopaní hrádzi, ktoré tvorili hranice jednotlivých parciel.
Majitelia nevytvorili žiadne združenie, ale každý si svoje parcely obhospodaroval sám. Pozdĺž celého lesa z južnej strany boli vykopané veľké zákopy pred ukončením II. svetovej vojny, pretože sa predpokladalo, že únik nemeckého vojska bude z južnej strany. Porast v Jahodníckych hájoch je prevažne smrek a v časti Borový háj je prevažne borovica.
Po vzniku družstiev Jahodnícke háje obhospodarovalo JRD Martin a neskôr po zlúčení JRD Dražkovce. Družstvo neťažilo až kým sa v časti nad Medokýšom neobjavil lykožrút (kôrovec smrekový) v roku 1995, kedy im vznikla povinnosť vyťažiť vyschnuté stromy, aby nezanikol celý les.
Od roku 1998 sa vlastníci Jahodníckych hájov združili do Spoločenstva vlastníkov lesa Jahodnícke háje a odvtedy si les spravujú sami. Lesný porast má od 60 do 90 rokov.
Veľký nepriateľ lesa je kôrovec smrekový, ktorý každým rokom znehodnotí časť lesa, ktorá je však ihneď zalesňovaná prevažne smrekom, ale aj bukom, jedľou a borovicou. Kým však bude z toho úžitkový les uplynie ďalších 70-90 rokov. Po dohode s vedením mesta sú Jahodnícke háje v územnom pláne mesta vedené ako prímestská rekreačná oblasť.
Autor textu: Urbár Jahodnícke háje, pozemkové spoločenstvo
===========================================================================
Mňa okrem samotného obsahu upútal aj autor textu, teda Urbár Jahodnícke háje, pozemkové spoločenstvo. Nejde mi do hlavy, prečo vlastníci pomenovali svoje spoločenstvo ako urbár. Prečo nezostali len pri názve Jahodnícke háje, pozemkové spoločenstvo. Však ako z pohľadu do histórie vyplýva, nemali nič spoločné so žiadnym spoločenstvom vrátane urbáru. Pripadá mi to také čudné, ako keby rodičia dali chlapcovi ženské meno a či dievčaťu mužské.
Výhrady možno majú aj vojaci a či (slovenčinári) voči informácii „pretože sa predpokladalo, že únik nemeckého vojska bude z južnej strany“.
To mi tak pripomína dialóg Lasica – Satinský, keď Satinský zahlásil „Človák to znie hrdo“ na čo bola replika „Človeče, vy neviete povedať -s- alebo -e- .
Tu by bola patričná otázka, či sú problémy so slovom útok, alebo predložkou na.
Ale zaujíma ma aj súčasná existencia a či neexistencia spoločenstva. Z textu vyplýva, že v lese sa nerobí nejaká extra hospodárska ťažba. Ale možno na daňovú licenciu vyjde a tak ešte prežíva.
Ste z Turca?
Som.
Zaujímavé.
Cez tento Váš kraj som veľmi často prechádzala smerom na Žilinu a aj dole k Bytči Tam u Vás sú prevažne jedľové lesy.
Bola som niekoľkokrát na Martinských holiach. Mädokýš martinský -to som počula prvýkrát.Našla som na internete, že tak sa volajú minerálne pramene.Je ich niekoľko v okolí.
Váš príspevok ma zaujal z dôvodu, Pozemkového spoločenstva,, ktoré ako píšete, nemal nič spoločné so spoločnou nehnuteľnosťou a predsa bol zaregistrovaný lesným úradom, alebo ešte obvodným pozemkovým.
Stále sa tu objavujú pochybenia št. aparátu.
Pán Jozef 1 aj Vy ste napísali jasne, kto mal, byť podľa zákona a ako zaregistrovaný.Vidíte, je jedno či je to v Žilinskom, Nitrianskom, alebo v inom kraji. Zákon 181/1995 sa nedodržiaval nikde a kompetentní.-ministerstvo o tom vedelo.
Tu nejde o to, že by sa zaregistrovala spoločná nehnuteľnosť. Možno sa, možno nie. To z uvedeného textu nevyplýva. Mohli si dať trebárs názov Bratislava Jahodnícke háje, pozemkové spoločenstvo. Spoločenstvá sa môžu nazvať ako chcú, len musia mať v názve upresnenie pozemkové spoločenstvo. A nedivil by som sa o nič menej, lebo Jahodnícke háje nemajú s Bratislavou nič spoločné.
Možné však nakoniec je aj to, že by si vlastníci povedali, že zo svojich pozemkov vytvoria spoločnú nehnuteľnosť. To zákon 181/1995 nezakazoval.
Svojim spôsobom by to malo logiku. Ak výrobný cyklus v lesoch trvá nad 60 rokov je dobré, ak sa vlastníci dohodnú na nejakej stabilite spoločenstva.
Považujem za závažný nedostatok zákona 97/2013, že neuzákonil nejaký stabilizačný prvok. Však predsa, keby sa vyrúbala drevná hmota na parcelách niektorých vlastníkov a ostatní by im potom dali zbohom, bolo by to z ich strany neférové.
Tému k zákonu ste nastolili,.Škoda, že sa v nej nepokračovalo.
Nemám preštudovaný starý zákon dopodrobna.Myslela som, že sa podľa neho mohli zaregistrovať iba vlastníci bývalých urbariátov.....
Jeden čas mi z ministerstva odpísali:" Ak by sa boli vlastníci dohodli na rozpustení Pozemkového spoločenstva, tak sa už nejedná o spoločnú nehnuteľnosť"A v tom prípade.......
Z toho som si vyložila zrejme po svojom, že sa s ňou po zaniknutí zákonov v roku 1995, mohlo nakladať ako iba so spoločne obhospodarovanou nehnuteľnosťou.
Dobrý deň, možno sa niekto pousmeje nad mojou otázkou, aký je rozdiel medzi Urbárom a Pozemkovým spoločenstvom.Vopred ďakujem za vysvetlenie.
Na tomto fóre prispievajú dvaja pod autor:Jaro? Tento príspevok priraďujem Jarovi , o ktorom si myslím, že ovláda veľmi dokonale zákony, týkajúce sa Pozemkových spoločností.Myslím, že tento jeho predchádzajúci príspevok je adresovaný mojej osobe.
Ja osobne ako laik, v tom rozdiel vidím.Nikdy som pred rokom 1989, o nejakých Pozemkových spoločnostiach.nepočula. Môj otec stále rozprával o Urbári a Lesnej spoločnosti /tá mala tiež na PKV zákony ako Urbárnici a želiari, aj keď tieto boli rozdelené v roku 1948- grófsky majetok/ na intravilán obce..
Toto pomenovanie som zaregistrovala až po reštitúcii.