spoločná nehnuteľnosť
autor: neznámy
V roku 1946 si cca 20 obyvateľov obce kúpilo od grófa les. Je to spoločná nehnuteľnosť alebo nie je? Kto o tom rozhoduje? Na LV nič také uvedené nie je.
V roku 1946 si cca 20 obyvateľov obce kúpilo od grófa les. Je to spoločná nehnuteľnosť alebo nie je? Kto o tom rozhoduje? Na LV nič také uvedené nie je.
sekcia: Archívne fórum, 20.7 2015 14:39
autor: neznámy
určite to nie je spoločná nehnuteľnosť
určite to nie je spoločná nehnuteľnosť
20.7 2015 16:36
autor: neznámy
V obci, odkiaĺ pochádzala moja stará mama,, si 106 vlastníkov kúpilo lesné pozemky od Biskupského úradu.
V časti B , PKV, bol vykonaný zápis presne taký, ako na urbárskej PKV. To znamená, všetky platné zákony -články z roku 1891 až 1913.
Toto malo byť prenesené aj na LV.
Pozrite si PKV , prípadne zbierku listín.
V obci, odkiaĺ pochádzala moja stará mama,, si 106 vlastníkov kúpilo lesné pozemky od Biskupského úradu.
V časti B , PKV, bol vykonaný zápis presne taký, ako na urbárskej PKV. To znamená, všetky platné zákony -články z roku 1891 až 1913.
Toto malo byť prenesené aj na LV.
Pozrite si PKV , prípadne zbierku listín.
20.7 2015 18:07
autor: neznámy
Prečo nie?
Prečo nie?
21.7 2015 8:12
autor: neznámy
Záleží na tom, aká bola vôľa tých 20 obyvateľov. Či si povedali, že budú vytvárať nejaký komposesorát, kde sa vlastníkom pozemkov stane komposesorát - vtedy by išlo o spoločnú nehnuteľnosť podľa súčasnej definície, alebo, že si každý bude kupovať určité podiely lesa pre seba a stanú sa tak iba spoluvlastníkmi a hospodáriť si budú na nich každý po svojom.
Jednoznačná odpoveď teda nie je. Záleží na tom, kto má aké argumenty pre to, alebo ono tvrdenie. Arbitrom pre také, alebo onaké rozhodnutie je pozemkový úrad. A ak ten povie, že ide o spoločnú nehnuteľnosť, tak sa to zanesie aj do LV. Hlavu si však môže postaviť aj katastrálny úrad a potom je to už vec nervov.
Záleží na tom, aká bola vôľa tých 20 obyvateľov. Či si povedali, že budú vytvárať nejaký komposesorát, kde sa vlastníkom pozemkov stane komposesorát - vtedy by išlo o spoločnú nehnuteľnosť podľa súčasnej definície, alebo, že si každý bude kupovať určité podiely lesa pre seba a stanú sa tak iba spoluvlastníkmi a hospodáriť si budú na nich každý po svojom.
Jednoznačná odpoveď teda nie je. Záleží na tom, kto má aké argumenty pre to, alebo ono tvrdenie. Arbitrom pre také, alebo onaké rozhodnutie je pozemkový úrad. A ak ten povie, že ide o spoločnú nehnuteľnosť, tak sa to zanesie aj do LV. Hlavu si však môže postaviť aj katastrálny úrad a potom je to už vec nervov.
21.7 2015 9:53
autor: neznámy
Teda je potrebné žiadať pozemkový úrad aby vydal rozhodnutie? Bude možné potom vôbec takýto les predať? Vlastníci oň nemajú záujem.
Teda je potrebné žiadať pozemkový úrad aby vydal rozhodnutie? Bude možné potom vôbec takýto les predať? Vlastníci oň nemajú záujem.
21.7 2015 12:09
autor: neznámy
Vec
Zápis spoločnej nehnuteľnosti- odpoveď
Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky (ďalej len „úrad“) prijal dňa
05. 05. 2015 pod číslom KO-2848/2015 Vašu žiadosť o stanovisko, či katastrálne odbory
okresných úradov (ďalej len „KO OÚ“) postupujú správne, keď zapisujú do katastra nehnuteľností
príznak o tom, že pozemok patrí do spoločnej nehnuteľnosti na základe toho, že sú zahrnuté
v zmluve ako spoločná nehnuteľnosť podľa zákona č. 97/2013 Z. z., ktorá je prílohou žiadosti
výboru pozemkového spoločenstva.
Podľa Vášho názoru, právnu skutočnosť, či pozemky patria do spoločnej nehnuteľnosti nemôže
KO OÚ vyvodzovať z obsahu zmluvy o spoločenstve, pretože zmluvou o spoločenstve spoločná
nehnuteľnosť nevzniká, a zápis na jednom či viacerých LV, že sa jedná o spoločnú nehnuteľnosť,
by mal KO OÚ vykonať na základe vlastného skúmania historickej podstaty daných
nehnuteľností.
Dňa 14. 05. 2015 ste nám zaslali e-mailové vyjadrenie Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja
vidieka Slovenskej republiky (ďalej len „MPaRV SR“), ktorý je gestorom zákona č. 97/2013 Z. z.
o pozemkových spoločenstvách v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 97/2013“),
ktoré uvádza, že spoločná nehnuteľnosť je v zákone č. 97/2013 dosť nejasne definovaná. Podľa
názoru MPaRV SR, spoločnou nehnuteľnosťou je nehnuteľnosť, ktorá síce môže pozostávať
z viacerých pozemkov, avšak ide o historický danú spoločnú nehnuteľnosť, ktorá bola spoločne
obhospodarovaná na základe zákonného článku XIX/1898 o neštátnom spravovaní obecných
a niektorých iných lesov a hôľ, zákonného článku XXXIII/1913 o úprave hospodárskej správy
spoločne užívaných lesov a hôľ, ktoré sú v nerozdelenom vlastníctve komposesorátov a bývalých
urbarialistov a zákonného článku X/1913 o nedeliteľných spoločných pasienkoch. Vychádzajúc
z predchádzajúcej vety je MPaRV SR toho názoru, že KO OÚ pri zápise kódu spoločnej
nehnuteľnosti starého pozemkového spoločenstva (alebo transformovaného) nemôže vychádzať zo
zmluvy o založení pozemkového spoločenstva, kde môžu byť uvedené aj nehnuteľnosti, ktoré podľa
hore uvedených zákonných článkov neboli spoločnou nehnuteľnosťou. Pri zápise do katastrálneho
operátu môže KO OÚ, podľa názoru MPaRV SR, vychádzať len z historických dokumentov
(pozemkovo knižných vložiek), ktoré preukazujú, že ide o spoločnú nedeliteľnú nehnuteľnosť.
V nadväznosti na § 2 ods. 1 písm. c) zákona č. 97/2013 je úrad toho názoru, že nové
spoločenstvo vlastníkov so spoločnou nehnuteľnosťou (ďalej len „spoločenstvo“) vznikať môže.
Podmienkou vzniku spoločenstva je jeho zápis do registra (§ 4 ods. 2 zákona č. 97/2013) o čom
rozhoduje miestne príslušný obvodný lesný úrad (§ 22 ods. 2 zákona č. 97/2013). V zmysle § 23
ods. 1 písm. d) zákona č. 97/2013 sa do registra zapisujú tieto údaje: katastrálne územie a čísla
listov vlastníctva alebo iných listín, na ktorých je v katastri nehnuteľností zapísaná spoločná
nehnuteľnosť alebo spoločne obhospodarované nehnuteľnosti podľa druhu pozemku. Logicky
nám preto vychádza, že spoločenstvo pred jeho zápisom do registra musí mať vyznačený rozsah
2
spoločnej nehnuteľnosti v katastri nehnuteľnosti. Rozsah spoločnej nehnuteľnosti je podľa § 5 ods.
1 písm. c) zákona č. 97/2013 obsahom zmluvy o pozemkovom spoločenstve.
Podľa § 16 ods. 1 zákona č. 97/2013 je výbor výkonným a štatutárnym orgánom spoločenstva.
Riadi činnosť spoločenstva a rozhoduje o všetkých záležitostiach, o ktorých to ustanovuje tento
zákon, zmluva o spoločenstve alebo stanovy alebo o ktorých tak rozhodne zhromaždenie, ak nie
sú zverené týmto zákonom iným orgánom spoločenstva.
Z vyššie uvedeného je úrad toho názoru, že je v kompetencii vlastníkov spoločnej
nehnuteľnosti definovať rozsah spoločnej nehnuteľnosti v zmluve o pozemkovom spoločenstve
a v súlade s § 19 ods. 1 zákona č. 97/2013 v kompetencii výboru požiadať o vyznačenie spoločnej
nehnuteľnosti v katastri nehnuteľností na základe zmluvy o pozemkovom spoločenstve prípadne
jej dodatku.
Na základe vyššie uvedeného KO OÚ vyznačí kód spoločnej nehnuteľnosti v katastri
nehnuteľností na základe žiadosti výboru a zmluvy o pozemkovom spoločenstve alebo jej
dodatku, pričom ak ide o staré pozemkové spoločenstvo (alebo transformované) KO OÚ skúma, či
pozemky evidované ako spoločná nehnuteľnosť v historických dokumentoch (pozemkovo knižných
vložkách) sú zahrnuté v zmluve o pozemkovom spoločenstve alebo jej dodatku, ktorá je
prílohou žiadosti výboru.
Vec
Zápis spoločnej nehnuteľnosti- odpoveď
Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky (ďalej len „úrad“) prijal dňa
05. 05. 2015 pod číslom KO-2848/2015 Vašu žiadosť o stanovisko, či katastrálne odbory
okresných úradov (ďalej len „KO OÚ“) postupujú správne, keď zapisujú do katastra nehnuteľností
príznak o tom, že pozemok patrí do spoločnej nehnuteľnosti na základe toho, že sú zahrnuté
v zmluve ako spoločná nehnuteľnosť podľa zákona č. 97/2013 Z. z., ktorá je prílohou žiadosti
výboru pozemkového spoločenstva.
Podľa Vášho názoru, právnu skutočnosť, či pozemky patria do spoločnej nehnuteľnosti nemôže
KO OÚ vyvodzovať z obsahu zmluvy o spoločenstve, pretože zmluvou o spoločenstve spoločná
nehnuteľnosť nevzniká, a zápis na jednom či viacerých LV, že sa jedná o spoločnú nehnuteľnosť,
by mal KO OÚ vykonať na základe vlastného skúmania historickej podstaty daných
nehnuteľností.
Dňa 14. 05. 2015 ste nám zaslali e-mailové vyjadrenie Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja
vidieka Slovenskej republiky (ďalej len „MPaRV SR“), ktorý je gestorom zákona č. 97/2013 Z. z.
o pozemkových spoločenstvách v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 97/2013“),
ktoré uvádza, že spoločná nehnuteľnosť je v zákone č. 97/2013 dosť nejasne definovaná. Podľa
názoru MPaRV SR, spoločnou nehnuteľnosťou je nehnuteľnosť, ktorá síce môže pozostávať
z viacerých pozemkov, avšak ide o historický danú spoločnú nehnuteľnosť, ktorá bola spoločne
obhospodarovaná na základe zákonného článku XIX/1898 o neštátnom spravovaní obecných
a niektorých iných lesov a hôľ, zákonného článku XXXIII/1913 o úprave hospodárskej správy
spoločne užívaných lesov a hôľ, ktoré sú v nerozdelenom vlastníctve komposesorátov a bývalých
urbarialistov a zákonného článku X/1913 o nedeliteľných spoločných pasienkoch. Vychádzajúc
z predchádzajúcej vety je MPaRV SR toho názoru, že KO OÚ pri zápise kódu spoločnej
nehnuteľnosti starého pozemkového spoločenstva (alebo transformovaného) nemôže vychádzať zo
zmluvy o založení pozemkového spoločenstva, kde môžu byť uvedené aj nehnuteľnosti, ktoré podľa
hore uvedených zákonných článkov neboli spoločnou nehnuteľnosťou. Pri zápise do katastrálneho
operátu môže KO OÚ, podľa názoru MPaRV SR, vychádzať len z historických dokumentov
(pozemkovo knižných vložiek), ktoré preukazujú, že ide o spoločnú nedeliteľnú nehnuteľnosť.
V nadväznosti na § 2 ods. 1 písm. c) zákona č. 97/2013 je úrad toho názoru, že nové
spoločenstvo vlastníkov so spoločnou nehnuteľnosťou (ďalej len „spoločenstvo“) vznikať môže.
Podmienkou vzniku spoločenstva je jeho zápis do registra (§ 4 ods. 2 zákona č. 97/2013) o čom
rozhoduje miestne príslušný obvodný lesný úrad (§ 22 ods. 2 zákona č. 97/2013). V zmysle § 23
ods. 1 písm. d) zákona č. 97/2013 sa do registra zapisujú tieto údaje: katastrálne územie a čísla
listov vlastníctva alebo iných listín, na ktorých je v katastri nehnuteľností zapísaná spoločná
nehnuteľnosť alebo spoločne obhospodarované nehnuteľnosti podľa druhu pozemku. Logicky
nám preto vychádza, že spoločenstvo pred jeho zápisom do registra musí mať vyznačený rozsah
2
spoločnej nehnuteľnosti v katastri nehnuteľnosti. Rozsah spoločnej nehnuteľnosti je podľa § 5 ods.
1 písm. c) zákona č. 97/2013 obsahom zmluvy o pozemkovom spoločenstve.
Podľa § 16 ods. 1 zákona č. 97/2013 je výbor výkonným a štatutárnym orgánom spoločenstva.
Riadi činnosť spoločenstva a rozhoduje o všetkých záležitostiach, o ktorých to ustanovuje tento
zákon, zmluva o spoločenstve alebo stanovy alebo o ktorých tak rozhodne zhromaždenie, ak nie
sú zverené týmto zákonom iným orgánom spoločenstva.
Z vyššie uvedeného je úrad toho názoru, že je v kompetencii vlastníkov spoločnej
nehnuteľnosti definovať rozsah spoločnej nehnuteľnosti v zmluve o pozemkovom spoločenstve
a v súlade s § 19 ods. 1 zákona č. 97/2013 v kompetencii výboru požiadať o vyznačenie spoločnej
nehnuteľnosti v katastri nehnuteľností na základe zmluvy o pozemkovom spoločenstve prípadne
jej dodatku.
Na základe vyššie uvedeného KO OÚ vyznačí kód spoločnej nehnuteľnosti v katastri
nehnuteľností na základe žiadosti výboru a zmluvy o pozemkovom spoločenstve alebo jej
dodatku, pričom ak ide o staré pozemkové spoločenstvo (alebo transformované) KO OÚ skúma, či
pozemky evidované ako spoločná nehnuteľnosť v historických dokumentoch (pozemkovo knižných
vložkách) sú zahrnuté v zmluve o pozemkovom spoločenstve alebo jej dodatku, ktorá je
prílohou žiadosti výboru.
21.7 2015 18:04
autor: neznámy
Pán Miro , v mene mojom Vám ďakujem za toto zverejnenie.
PKV bola vždy dôležitá .
Viem, čo bolo príčinou tohto Vášho podania. Som zvedavá, ako sa to u Vás dorieši.Či na základe tohto vyjadrenia,sa dostanú veci na správnu mieru./vyjmu sa pozemky, ktoré do spoločnej nehnuteľnosti podľa Vás nepatria/
Nedá mi pokoj veta:" Z vyššie uvedeného je úrad toho názoru, že je v kompetencii vlastníkov spoločnej nehnuteľnosti......................
Dúfam , že nás poinformujete o závere .
Pán Miro , v mene mojom Vám ďakujem za toto zverejnenie.
PKV bola vždy dôležitá .
Viem, čo bolo príčinou tohto Vášho podania. Som zvedavá, ako sa to u Vás dorieši.Či na základe tohto vyjadrenia,sa dostanú veci na správnu mieru./vyjmu sa pozemky, ktoré do spoločnej nehnuteľnosti podľa Vás nepatria/
Nedá mi pokoj veta:" Z vyššie uvedeného je úrad toho názoru, že je v kompetencii vlastníkov spoločnej nehnuteľnosti......................
Dúfam , že nás poinformujete o závere .
21.7 2015 22:14
autor: neznámy
Nie som zadavateľom tejto témy ale je to takmer totožná s mojou či kataster postupoval správne.
Odpoveď som dostal až teraz od Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej.
Nedá mi pokoj aj veta: Logicky nám preto vychádza, že spoločenstvo pred jeho zápisom do registra musí mať vyznačený rozsah spoločnej nehnuteľnosti v katastri nehnuteľnosti. Lebo rozsah spoločnej nehnuteľnosti v katastri nehnuteľnosti sa v našom prípade vyznačil až po zápise spoločenstva do registra.
Nie som zadavateľom tejto témy ale je to takmer totožná s mojou či kataster postupoval správne.
Odpoveď som dostal až teraz od Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej.
Nedá mi pokoj aj veta: Logicky nám preto vychádza, že spoločenstvo pred jeho zápisom do registra musí mať vyznačený rozsah spoločnej nehnuteľnosti v katastri nehnuteľnosti. Lebo rozsah spoločnej nehnuteľnosti v katastri nehnuteľnosti sa v našom prípade vyznačil až po zápise spoločenstva do registra.
22.7 2015 7:08
autor: neznámy
A:
Pokiaľ ide o názor, že:
****
"V nadväznosti na § 2 ods. 1 písm. c) zákona č. 97/2013 je úrad toho názoru, že nové spoločenstvo vlastníkov so spoločnou nehnuteľnosťou (ďalej len „spoločenstvo“) vznikať môže.
****
je podľa mňa úrad mimo.
Tak ako to vidím ja, v zákone 97/2013 sú ustanovenia ods. 1 písm. a) a písm. b) len dôsledkom toho, že ešte nie všetci potomkovia historických spoločenstiev si dali veci do poriadku.
Písmeno 1. c) muselo byť v zákone uvedené preto, lebo inak by spoločenstvá, ktoré už vznikli, lepšie povedané boli obnovené podľa zákona
181/1995 zostali vo vzduchoprázdne.
B:
Pokiaľ ide o tvrdenie, že najprv musí byť známy rozsah spoločnej nehnuteľnosti, inými slovami výsledok archívneho výskumu a až potom môže nasledovať to ostatné, to považujem tiež za logické ako aj úrad.
A:
Pokiaľ ide o názor, že:
****
"V nadväznosti na § 2 ods. 1 písm. c) zákona č. 97/2013 je úrad toho názoru, že nové spoločenstvo vlastníkov so spoločnou nehnuteľnosťou (ďalej len „spoločenstvo“) vznikať môže.
****
je podľa mňa úrad mimo.
Tak ako to vidím ja, v zákone 97/2013 sú ustanovenia ods. 1 písm. a) a písm. b) len dôsledkom toho, že ešte nie všetci potomkovia historických spoločenstiev si dali veci do poriadku.
Písmeno 1. c) muselo byť v zákone uvedené preto, lebo inak by spoločenstvá, ktoré už vznikli, lepšie povedané boli obnovené podľa zákona
181/1995 zostali vo vzduchoprázdne.
B:
Pokiaľ ide o tvrdenie, že najprv musí byť známy rozsah spoločnej nehnuteľnosti, inými slovami výsledok archívneho výskumu a až potom môže nasledovať to ostatné, to považujem tiež za logické ako aj úrad.
22.7 2015 9:57
autor: neznámy
Absolútne nemožno súhlasiť s tu uvedeným stanoviskom Úradu geodézie a katastra. Dedukcia, že založením spoločenstva podľa § 2 ods. 1 písm. c) zákona č. 97/2013 Z.z. vzniká spoločná nehnuteľnosť je nesprávna. § 2 ods. 1 len uvádza, aké existujúce útvary sa pre účely tohto zákona rozumejú pozemkovým spoločenstvom. Spoločenstvo vlastníkov spoločnej nehnuteľnosti sa viaže k existencii spoločnej nehnuteľnosti ako historicky vzniknutej. Spoločná nehnuteľnosť nevzniká založením pozemkového spoločenstva a tak nie je v kompetencii jej vlastníkov v zmluve o spoločenstve právne vytvárať spoločnú nehnuteľnosť. Podľa predošlého zákona o pozemkových spoločenstvách pozemkové spoločenstvo mohlo byť založené len vlastníkmi jednej spoločnej nehnuteľnosti. Nový zákon okrem takýchto spoločenstiev ( § 2 od. 1 písm. c ) na viac rozumie pozemkovým spoločenstvom aj spoločenstvá, ktoré boli založené podľa osobitných predpisov ako aj spoločenstvá, ktorých majetkovú podstatu ( uvedenú v zmluve o založení ) netvorí len jedna spoločná nehnuteľnosť.
Absolútne nemožno súhlasiť s tu uvedeným stanoviskom Úradu geodézie a katastra. Dedukcia, že založením spoločenstva podľa § 2 ods. 1 písm. c) zákona č. 97/2013 Z.z. vzniká spoločná nehnuteľnosť je nesprávna. § 2 ods. 1 len uvádza, aké existujúce útvary sa pre účely tohto zákona rozumejú pozemkovým spoločenstvom. Spoločenstvo vlastníkov spoločnej nehnuteľnosti sa viaže k existencii spoločnej nehnuteľnosti ako historicky vzniknutej. Spoločná nehnuteľnosť nevzniká založením pozemkového spoločenstva a tak nie je v kompetencii jej vlastníkov v zmluve o spoločenstve právne vytvárať spoločnú nehnuteľnosť. Podľa predošlého zákona o pozemkových spoločenstvách pozemkové spoločenstvo mohlo byť založené len vlastníkmi jednej spoločnej nehnuteľnosti. Nový zákon okrem takýchto spoločenstiev ( § 2 od. 1 písm. c ) na viac rozumie pozemkovým spoločenstvom aj spoločenstvá, ktoré boli založené podľa osobitných predpisov ako aj spoločenstvá, ktorých majetkovú podstatu ( uvedenú v zmluve o založení ) netvorí len jedna spoločná nehnuteľnosť.
22.7 2015 10:14
autor: neznámy
..ked už po príspevku pána Jozefa1 nebude niekomu jasne čo je a čo nie spoločná nehnuteľnosť...tak je zbytočné dalsie vysvetlovanie
..ked už po príspevku pána Jozefa1 nebude niekomu jasne čo je a čo nie spoločná nehnuteľnosť...tak je zbytočné dalsie vysvetlovanie
22.7 2015 12:03
autor: neznámy
Tu vôbec nejde o nás, ktorí sa tu na tejto stránke zapájame do diskusie.
Tu ide o tých, ktorí platné zákony prevádzajú do praxe- katastrálne úrady,, pozemkové a lesné, polícia, prokuratúra , notári, advokáti,, súdy, ale aj stavebné úrady pri vyvlastňovaní.
Pán Jozef škoda, že takto ako Vy neponímajú spoločnú nehnuteĺnosť všetci tí erudovaní štátni zamestnanci, vymenovaných inštitúcií.ktorí prichádzajú, alebo prichádzali do styku od roku 1992 so spoločnými nehnuteľnosťami.
.
Píšete:
Spoločenstvo vlastníkov spoločnej nehnuteľnosti sa viaže k existencii spoločnej nehnuteľnosti ako historicky vzniknutej
Každý vlastník to tak u nás berie..
Ale napr. náš kataster tvrdí niečo iné.
Niečo iné tvrdil aj stavebný úrad pri vyvlastňovaní pozemkov,?
Tak o čom to všetko je?
Ako sa má obyčajný vlastník a kde, dovolať spravodlivosti?
Čiste teoreticky.
Pre mňa nestači zadosťučinenie, že mám pravdu, lebo ste mi ju potvrdili Vy, alebo niekto iný.
Ja žiadam nápravu pochybenia zákonov a vyvodenia dôsledkov.
Odvolať ľudí, ktorí nie sú kompetentní pre neznalosť zákonov ,a nie ich ešte posadiť na vyššiu stoličku, pre záslužnú prácu práve za nedodržiavanie zákonov a povrchnosť práce.
Začínam fandiť p. Judr, Harabinovi.Asi by nebol vyhral toľko sporov v Strassburgu, keby bola pravda, čo tvrdia jeho odporcovia. Nie som škodoradostá, ale teší ma, že niektorí majú z neho ťažkú hlavu.
Tu vôbec nejde o nás, ktorí sa tu na tejto stránke zapájame do diskusie.
Tu ide o tých, ktorí platné zákony prevádzajú do praxe- katastrálne úrady,, pozemkové a lesné, polícia, prokuratúra , notári, advokáti,, súdy, ale aj stavebné úrady pri vyvlastňovaní.
Pán Jozef škoda, že takto ako Vy neponímajú spoločnú nehnuteĺnosť všetci tí erudovaní štátni zamestnanci, vymenovaných inštitúcií.ktorí prichádzajú, alebo prichádzali do styku od roku 1992 so spoločnými nehnuteľnosťami.
.
Píšete:
Spoločenstvo vlastníkov spoločnej nehnuteľnosti sa viaže k existencii spoločnej nehnuteľnosti ako historicky vzniknutej
Každý vlastník to tak u nás berie..
Ale napr. náš kataster tvrdí niečo iné.
Niečo iné tvrdil aj stavebný úrad pri vyvlastňovaní pozemkov,?
Tak o čom to všetko je?
Ako sa má obyčajný vlastník a kde, dovolať spravodlivosti?
Čiste teoreticky.
Pre mňa nestači zadosťučinenie, že mám pravdu, lebo ste mi ju potvrdili Vy, alebo niekto iný.
Ja žiadam nápravu pochybenia zákonov a vyvodenia dôsledkov.
Odvolať ľudí, ktorí nie sú kompetentní pre neznalosť zákonov ,a nie ich ešte posadiť na vyššiu stoličku, pre záslužnú prácu práve za nedodržiavanie zákonov a povrchnosť práce.
Začínam fandiť p. Judr, Harabinovi.Asi by nebol vyhral toľko sporov v Strassburgu, keby bola pravda, čo tvrdia jeho odporcovia. Nie som škodoradostá, ale teší ma, že niektorí majú z neho ťažkú hlavu.
22.7 2015 13:49
autor: neznámy
Spoločná nehnuteľnosť je špeciálnym pojmom, ktorý v zákone nie pre jeho aplikačnú prax dostatočne definovaný. Jeho pochopenie si tak vyžaduje hlbšie znalosti z problematiky vzniku a existencie nedielneho vlastníctva. Jedná sa predovšetkým o zákonný článok XIX z roku 1898 a X z roku 1913, ktoré právne upravili nedeliteľnosť spoluvlastníctva v spoločenstevných lesoch a spoločných pasienkoch. Určili tak okruh pozemkov tvoriacich spoločnú nehnuteľnosť. Tieto právne normy boli zrušené až zákonom181/1995 o pozemkových spoločenstvách, ktorý však nedeliteľnosť takýchto existujúcich spoločných nehnuteľností naďalej zachováva. Túto vec nezmenil ani zákon č. 97/2013. Nová spoločná nehnuteľnosť tak právne vzniknúť nemôže. Pre správny výklad pojmu spoločná nehnuteľnosť, či určenie súboru nehnuteľností, ktoré ju tvoria je tak potrebné vychádzať z historického právneho stavu.
Spoločná nehnuteľnosť je špeciálnym pojmom, ktorý v zákone nie pre jeho aplikačnú prax dostatočne definovaný. Jeho pochopenie si tak vyžaduje hlbšie znalosti z problematiky vzniku a existencie nedielneho vlastníctva. Jedná sa predovšetkým o zákonný článok XIX z roku 1898 a X z roku 1913, ktoré právne upravili nedeliteľnosť spoluvlastníctva v spoločenstevných lesoch a spoločných pasienkoch. Určili tak okruh pozemkov tvoriacich spoločnú nehnuteľnosť. Tieto právne normy boli zrušené až zákonom181/1995 o pozemkových spoločenstvách, ktorý však nedeliteľnosť takýchto existujúcich spoločných nehnuteľností naďalej zachováva. Túto vec nezmenil ani zákon č. 97/2013. Nová spoločná nehnuteľnosť tak právne vzniknúť nemôže. Pre správny výklad pojmu spoločná nehnuteľnosť, či určenie súboru nehnuteľností, ktoré ju tvoria je tak potrebné vychádzať z historického právneho stavu.
22.7 2015 14:42
autor: neznámy
Úplne súhlasím s názorom Jozefa1 a bohužiaľ musím konštatovať, že odborná úroveň niektorých pracovníkov našich štátnych úradov je veľmi nízka. Sám som sa stretol s nepochopením pojmu "spoločná nehnuteľnosť" pri zápise geometrického plánu do katastra a ani na naše podrobné písomné vysvetlenie pracovníčky katastru doteraz nevedeli reagovať a takmer rok nie sú schopné zapísať GP. Podobný problém som mal aj pri zápise zmeny údajov do registra podľa zákona č. 97/2013 Z.z., kde zápis zmeny údajov bol vykonaný až po odvolacom konaní a našom osobnom vysvetlení.
Úplne súhlasím s názorom Jozefa1 a bohužiaľ musím konštatovať, že odborná úroveň niektorých pracovníkov našich štátnych úradov je veľmi nízka. Sám som sa stretol s nepochopením pojmu "spoločná nehnuteľnosť" pri zápise geometrického plánu do katastra a ani na naše podrobné písomné vysvetlenie pracovníčky katastru doteraz nevedeli reagovať a takmer rok nie sú schopné zapísať GP. Podobný problém som mal aj pri zápise zmeny údajov do registra podľa zákona č. 97/2013 Z.z., kde zápis zmeny údajov bol vykonaný až po odvolacom konaní a našom osobnom vysvetlení.
22.7 2015 15:58
autor: neznámy
Ja žiadam nápravu pochybenia zákonov a vyvodenia dôsledkov, to sa mam súdiť za cele Slovensko?
Ja žiadam nápravu pochybenia zákonov a vyvodenia dôsledkov, to sa mam súdiť za cele Slovensko?
22.7 2015 19:04
autor: neznámy
O názory Jozefa 1 sa môžete na 100 % oprieť, osobne ho poznám, vysoko odborne zdatný človek - môj kolega. Výsledok politiky je na ostatných Vami spomínaných inštitúciach a preto ich treba dať do pozoru nie len na katastroch ale i na ostatných úradoch Slovenska. Sledujte vyjadrenia Jozefa 1 a bojujte!!!
O názory Jozefa 1 sa môžete na 100 % oprieť, osobne ho poznám, vysoko odborne zdatný človek - môj kolega. Výsledok politiky je na ostatných Vami spomínaných inštitúciach a preto ich treba dať do pozoru nie len na katastroch ale i na ostatných úradoch Slovenska. Sledujte vyjadrenia Jozefa 1 a bojujte!!!
23.7 2015 18:39
autor: neznámy
Ako? Protichodný názor, ten, ktorý niekomu nevyhovuje, je neprijateľný.Ak by sa bolo bralo toto,čo tu prezentuje pán Jozef 1 do úvahy, viete koľko vrások by narobilo prinajmenšom pánu premiérovi SR?Ako by staval diaľnice a rýchlostné cesty spolu s pánom ministrom POčiatkom?
Kde by boli zobrali toľko peňazí pre vlastníkov lesných pozemkov?
A potom ako by mohli rozdávať-nebojím sa to povedať,toľko vyrúbaných stromov, vykúpených za bagateľ svojim subdodavateľom? 13,5 ha odlesneného lesa , za ktorý sme dostali 1 200 000 SK.spolu aj za obmedzenie vlastníckych práv .Zoštiepkovala sa každá haluz, každý koreň.
.
Naše drevo rozpredávala firma po okolitých obciach za 450 Eur za auto
Aj my sme si kúpili .15 veľkých agačov .Údajne to bolo 15m3. Len sa tak po ňom zaprášilo. Myslíte, že to zaujímalo pána premiéra, alebo ministra vnútra?
Ani sa neunúvali odpovedať. .
A to nepočítam 12500 stromov na TTP nad 40 priemer a viac ako dvakrát toľko pod touto hranicou.Za tie ľudia nedostali nič.Na tie sme podľa splnomocnenca
nemali nárok.
Myslíte, že toto si môže dovoliť robiť niekto, kto za sebou nemá niekoho mocného?
.
Ako? Protichodný názor, ten, ktorý niekomu nevyhovuje, je neprijateľný.Ak by sa bolo bralo toto,čo tu prezentuje pán Jozef 1 do úvahy, viete koľko vrások by narobilo prinajmenšom pánu premiérovi SR?Ako by staval diaľnice a rýchlostné cesty spolu s pánom ministrom POčiatkom?
Kde by boli zobrali toľko peňazí pre vlastníkov lesných pozemkov?
A potom ako by mohli rozdávať-nebojím sa to povedať,toľko vyrúbaných stromov, vykúpených za bagateľ svojim subdodavateľom? 13,5 ha odlesneného lesa , za ktorý sme dostali 1 200 000 SK.spolu aj za obmedzenie vlastníckych práv .Zoštiepkovala sa každá haluz, každý koreň.
.
Naše drevo rozpredávala firma po okolitých obciach za 450 Eur za auto
Aj my sme si kúpili .15 veľkých agačov .Údajne to bolo 15m3. Len sa tak po ňom zaprášilo. Myslíte, že to zaujímalo pána premiéra, alebo ministra vnútra?
Ani sa neunúvali odpovedať. .
A to nepočítam 12500 stromov na TTP nad 40 priemer a viac ako dvakrát toľko pod touto hranicou.Za tie ľudia nedostali nič.Na tie sme podľa splnomocnenca
nemali nárok.
Myslíte, že toto si môže dovoliť robiť niekto, kto za sebou nemá niekoho mocného?
.
23.7 2015 20:32
autor: neznámy
ŠAK tak, a skúste bojovať!!!
ŠAK tak, a skúste bojovať!!!
23.7 2015 21:01
autor: neznámy
Pán Jozef 1, kladiem Vám jednu otázku.Mal GR p. Judr. Puškáč pravdu , ako sa vyjadril vo Farmárskej Revue, že sa pozemky nemohli podľa zákona 181/1995 z.z vykupovať?
Pán Jozef 1, kladiem Vám jednu otázku.Mal GR p. Judr. Puškáč pravdu , ako sa vyjadril vo Farmárskej Revue, že sa pozemky nemohli podľa zákona 181/1995 z.z vykupovať?
23.7 2015 21:45
autor: neznámy
O žalostnom stave spravodlivosti na Slovensku hovorí nízka vymožiteľnosť práva, vysoká miera korupcie a nedôveryhodné súdnictvo.
Napríklad vo vymožiteľnosti práva je Slovensko podľa Svetového ekonomického fóra na 140. mieste z pomedzi 144 hodnotených krajín. Základom spravodlivosti je morálka a zdravý rozum tých čo tvoria zákony.
O žalostnom stave spravodlivosti na Slovensku hovorí nízka vymožiteľnosť práva, vysoká miera korupcie a nedôveryhodné súdnictvo.
Napríklad vo vymožiteľnosti práva je Slovensko podľa Svetového ekonomického fóra na 140. mieste z pomedzi 144 hodnotených krajín. Základom spravodlivosti je morálka a zdravý rozum tých čo tvoria zákony.
24.7 2015 5:28
autor: neznámy
Ako môže niekto schváliť zákony, ktoré sa dajú vykladať dvojakým spôsobom? Viď podanie na ÚS p. prezidenta Kisku, podľa dnešných zpráv.
Ako môže niekto schváliť zákony, ktoré sa dajú vykladať dvojakým spôsobom? Viď podanie na ÚS p. prezidenta Kisku, podľa dnešných zpráv.
24.7 2015 10:17
autor: neznámy
Zákon 181/1995 vychádzal z princípu, že spoločnú nehnuteľnosť zrušiť nie je možné a vlastníci si tak nemôžu pozemky, ktoré ju tvoria medzi sebou rozdeliť. Tým sa sledoval hlavne záujem aby sa spoločná nehnuteľnosť obhospodarovala ako celok jedným subjektom. Tento zákon tiež (v § 4 ods1 ) stanovil, že podielové spoluvlastníctvo spoločnej nehnuteľnosti je nedeliteľné. To v podstate znamenalo, že vlastník podielu mohol prevádzať ( napr. predávať ) svoj podiel len v celku. Tým sa sledoval záujem aby pri prevodoch nedochádzalo k ďalšiemu drobeniu podielov. Pri prechodoch vlastníckeho podielu spoločnej nehnuteľnosti ( dedením ) zákon deliteľnosť pripúšťal do minimálnej výmery 2000 metrov štvorcových. Oddelenie pozemku zo spoločnej nehnuteľnosti tento zákon osobitne neupravoval a tak často vznikla vo veci nejasnosť. Nemožnosť predaja pozemku zo spoločnej nehnuteľnosti však vychádzala z jej samotného charakteru. Pokúsim sa to objasniť. Podľa OZ sa nehnuteľnosťou rozumie vždy jeden pozemok. Pri spoločnej nehnuteľnosti však ide o výnimku, kde sa za jednu nehnuteľnosť ako predmet vlastníctva nepovažuje jeden pozemok ale súbor pozemkov ( viď.nález ústavného súdu III. 154/2010 ) . Právne tak nebolo možné aby vlastníci spoločnej nehnuteľnosti prevádzali svoj vlastnícky podiel len k niektorým pozemkom zo spoločnej nehnuteľnosti. Teda aby pozemok zo spoločnej nehnuteľnosti predali. Existujúce dohady vo veci vyriešil zákon č. 97/213 ktorý stanovil, že spoločná nehnuteľnosť je nedeliteľná. Táto nedeliteľnosť však nie je absolútna, nakoľko v stanovených prípadoch môžu vlastníci spoločnej nehnuteľnosti rozhodnúť o tom, že časť spoločnej nehnuteľnosti do nej nepatrí. Stane sa tak samostatnou nehnuteľnosťou. Teda samostatne prevoditeľnou.
Zákon 181/1995 vychádzal z princípu, že spoločnú nehnuteľnosť zrušiť nie je možné a vlastníci si tak nemôžu pozemky, ktoré ju tvoria medzi sebou rozdeliť. Tým sa sledoval hlavne záujem aby sa spoločná nehnuteľnosť obhospodarovala ako celok jedným subjektom. Tento zákon tiež (v § 4 ods1 ) stanovil, že podielové spoluvlastníctvo spoločnej nehnuteľnosti je nedeliteľné. To v podstate znamenalo, že vlastník podielu mohol prevádzať ( napr. predávať ) svoj podiel len v celku. Tým sa sledoval záujem aby pri prevodoch nedochádzalo k ďalšiemu drobeniu podielov. Pri prechodoch vlastníckeho podielu spoločnej nehnuteľnosti ( dedením ) zákon deliteľnosť pripúšťal do minimálnej výmery 2000 metrov štvorcových. Oddelenie pozemku zo spoločnej nehnuteľnosti tento zákon osobitne neupravoval a tak často vznikla vo veci nejasnosť. Nemožnosť predaja pozemku zo spoločnej nehnuteľnosti však vychádzala z jej samotného charakteru. Pokúsim sa to objasniť. Podľa OZ sa nehnuteľnosťou rozumie vždy jeden pozemok. Pri spoločnej nehnuteľnosti však ide o výnimku, kde sa za jednu nehnuteľnosť ako predmet vlastníctva nepovažuje jeden pozemok ale súbor pozemkov ( viď.nález ústavného súdu III. 154/2010 ) . Právne tak nebolo možné aby vlastníci spoločnej nehnuteľnosti prevádzali svoj vlastnícky podiel len k niektorým pozemkom zo spoločnej nehnuteľnosti. Teda aby pozemok zo spoločnej nehnuteľnosti predali. Existujúce dohady vo veci vyriešil zákon č. 97/213 ktorý stanovil, že spoločná nehnuteľnosť je nedeliteľná. Táto nedeliteľnosť však nie je absolútna, nakoľko v stanovených prípadoch môžu vlastníci spoločnej nehnuteľnosti rozhodnúť o tom, že časť spoločnej nehnuteľnosti do nej nepatrí. Stane sa tak samostatnou nehnuteľnosťou. Teda samostatne prevoditeľnou.
24.7 2015 11:15
autor: neznámy
Veľmi pekne ďakujem pán Jozef 1. Vaše vysvetlenie bolo na veľmi profesionalnej úrovni.
Tipovala som už raz, kto sa skrýva pod týmto autorom a stále si to aj myslím..
Nález ÚS SR poznám, týkal sa našich výkupov pod R1..GP a Najvyššiemu súdu však stačili podklady ktoré dala NDS a.s Mlynské Nivy Bratislava a uverili im bez meritórneho preskúmania celej záležitosti.
Je však zaujímavé, prečo mlčalo vedenie Pozemkového spoločenstva.Kto si objednal nové GP celej nehnuteľnosti a kto ich financoval,
Ste naozaj jednotka . Prajem Vám všetko najlepšie.
,
Veľmi pekne ďakujem pán Jozef 1. Vaše vysvetlenie bolo na veľmi profesionalnej úrovni.
Tipovala som už raz, kto sa skrýva pod týmto autorom a stále si to aj myslím..
Nález ÚS SR poznám, týkal sa našich výkupov pod R1..GP a Najvyššiemu súdu však stačili podklady ktoré dala NDS a.s Mlynské Nivy Bratislava a uverili im bez meritórneho preskúmania celej záležitosti.
Je však zaujímavé, prečo mlčalo vedenie Pozemkového spoločenstva.Kto si objednal nové GP celej nehnuteľnosti a kto ich financoval,
Ste naozaj jednotka . Prajem Vám všetko najlepšie.
,
24.7 2015 12:26
autor: neznámy
ak dobre rozumiem z výkladu jozefa1:
ak sa v PKV nachádzal zápis zak. čl. XIX/1898 malo sa vždy jednať o spoločnú nehnuteľnosť ? To znamená, že kataster mal v LV vždy zapísať spoločnú nehnuteľnosť ?
2. Ak sa v PKV nevyskytoval zápis Zak. čl. XIX/1898, je správne ak sa do LV zapísala spoločná nehnuteľnosť až 15 rokov po ROep?
Kataster postupoval správne ?
ak dobre rozumiem z výkladu jozefa1:
ak sa v PKV nachádzal zápis zak. čl. XIX/1898 malo sa vždy jednať o spoločnú nehnuteľnosť ? To znamená, že kataster mal v LV vždy zapísať spoločnú nehnuteľnosť ?
2. Ak sa v PKV nevyskytoval zápis Zak. čl. XIX/1898, je správne ak sa do LV zapísala spoločná nehnuteľnosť až 15 rokov po ROep?
Kataster postupoval správne ?
24.7 2015 22:08
autor: neznámy
tonovi
1. áno
2. nie
tonovi
1. áno
2. nie
24.7 2015 22:18
autor: neznámy
kto môže byť teoreticky vlastníkom spoločnej nehnuteľnosti ?
kto môže byť teoreticky vlastníkom spoločnej nehnuteľnosti ?
26.7 2015 13:04