Funkcie v orgánoch spoločenstva
V zmysle zákona 97/2013 voleným členom spoločenstva vznikajú funkcie členov orgánov spoločenstva.
Pokiaľ spoločenstvo neuzavrie pracovnú zmluvu v zmysle zákonníka práce s jednotlivými členmi, má sa za to, hovoríme iba o funkcii v zmysle zákona 97/2013.
Spoločenstvá podľa citovaného zákona považujú za podnikateľské subjekty.
Čím sa líši funkcia člena orgánu spoločenstva od pracovno-právneho vzťahu?
Zmyslom pracovného pomeru je výkon závislej práce v podriadenom postavení a na základe pokynov zamestnávateľa, zmyslom vzťahu spoločenstva a jendotlivých orgánov je úprava vedenia a konania osoby v mene spoločenstva.
Pracovný pomer a veci s ním súvisiace sú upravené zákonníkom práce, oprávnenie vykonávať funkciu člena orgánu zas vyplýva zo zákona 97/2013 a ďalej tiež zo zakladajúcich listín spoločenstva.
Pre príklad by spomenul obchodnú spoločnosť "s.r.o." kde funkcia konateľa si nevyžaduje pracovnoprávny vzťah." To, že ide o dva diametrálne odlišné inštitúty, už v roku 1997 judikoval aj Najvyšší súd SR vo svojom rozhodnutí pod. sp. zn. 5 Cdo 92/97 v ktorom uvádza, že výkon funkcie konateľa s.r.o. nie je druhom práce, a preto nemôže byť náplňou pracovného pomeru (samotný súbeh to ale samozrejme nevylučuje).
Vzťah spoločenstva a členov orgánov spoločenstva možno upraviť napr. zmluvou o výkone funkcie, v ktorej možno upraviť všetky podstatné náležitosti. V prípade absencie takejto zmluvy upravuje vzťah medzi spoločenstvom a členom orgánu spoločenstva zákon 97/2013 a to § 16 a § 17.
V prípade konateľa s.r.o. pri absencii zmluvy o výkone funkcie vzťah medzi spoločnosťou a členom orgánu spoločnosti sa spravuje primerane ustanoveniami o mandátnej zmluve.
V zmysle zákona 97/2013 možno priznať členom orgánov spoločenstva odmenu. Vyplýva nám z toho, že funkcie členov orgánov spoločenstva sú vždy odplatné - majú nárok na nepravidelný príjem. Členovia orgánov spoločenstva sa tak napriek tomu, že so spoločenstvom žiadnu zmluvu neuzavreli, môžu od spoločenstva dožadovať poskytnutia primeraného finančného ohodnotenia za výkon funkcie – v takom prípade však musí z poskytnutej odmeny za výkon funkcie odviesť príslušné odvody.
Na základe vyššie uvedeného vzniká spoločenstvu oznamovacia povinnosť voči Sociálnej poisťovni a Zdravotnej poisťovni, za nárok na nepravidelný príjem vyplývajúci z funkcie. Pokiaľ členovia orgánov spoločenstva prehlásia, že túto funkciu budú robiť bez nároku na odmenu (bezodplatne), ohlasovacia povinnosť nevzniká, resp. môže sa môže sa v rámci sociálneho zabezpečenia registrovať ako dobrovoľne poistená osoba. Keďže ohľadom zdravotného poistenia platí, že každá fyzická osoba s trvalým pobytom na Slovensku musí byť verejne zdravotne poistená, aj štatutár bez príjmov je povinný platiť poistné, a to ako dobrovoľne poistená osoba v zdravotnej poisťovni.
V prípade pracovnej zdravotnej služby, príslušný zákon ukladá povinnosť pre zamestnávateľa zabezpečiť takúto službu pre svojich zamesntnancov a "inú obdobnú činnosť".
Spĺňajú členovia orgánov spoločenstiev na základe vykonávanej funckie kritériá stanovené sociálnym a zdravotným zabezpečením a kritériá pre poskytovanie pracovnej zdravotnej služby?
Tibor, zastavím sa pri tvojom konštatovaní:
=====
Pokiaľ členovia orgánov spoločenstva prehlásia, že túto funkciu budú robiť bez nároku na odmenu (bezodplatne), ohlasovacia povinnosť nevzniká ...
===
To je dôležité konštatovanie. Podotýkam však, že odmena podľa zákona 97/2013 nie je nároková odmena a z tohto zorného uhla je prehlásenie v tomto zmysle bezpredmetné.
Ale má to aj druhý aspekt. Z čoho je vytváraná odmena. Môže byť súčasťou nákladov alebo sa vypláca zo zisku? Ak je odmena súčasťou nákladov, prejaví sa to na znížení dane. Ak sa vypláca až zo zisku, spoločenstvo zaplatí vyššiu daň. Preto je na mieste otázka, či odmena vyplácaná zo zisku sa má ešte raz zdaňovať funkcionárovi. Princíp opatrnosti hovorí, že radšej áno ako nie a dá sa to zdôvodniť s porovnávaním s podobnými príjmami v iných organizáciách.
Ale pri odvodoch je to už čosi iné. Lebo ako hovoríš, tie sa platia len pri nárokových odmenách. (A nárokové odmeny sú tie, čo sa dávajú do nákladov organizácie.) Ale to je moje subjektívne tvrdenie, ktoré sa opiera o tvoje poznatky.
Pokiaľ ide o tvoju poslednú otázku myslím si, že členovia orgánov spoločenstiev na základe zvolenia a vykonávanie funkcie nie sú zamestnancami.
Ako správne uviedol Vlado členovia výboru a dozornej rady pozemkového spoločenstva nemajú na odmenu právny nárok. Nemusia sa jej teda nijako vzdávať. Zákon 97/2013 o pozemkových spoločenstvách totiž neuvádza, že im patrí odmena ale len to, že je možné im odmenu za výkon funkcie priznať. Tento rozdiel je potrebné si uvedomiť. Odmenu im priznáva spoločenstvo ako právnická osoba a je tak samozrejmé, že je účtovným nákladom spoločenstva. Na to aby spoločenstvo mohlo odmenu priznať zákon požaduje schválenie tejto odmeny valným zhromaždením. Na výkon funkcie vo volených orgánoch pozemkového spoločenstva nemôže spoločenstvo uzavrieť zmluvu o výkone funkcie, či mandátnu zmluvu. Tieto zmluvy sa vzťahujú na obchodné spoločnosti podľa obchodného zákonníka. V nich je vždy právny nárok na odplatu za výkon funkcie aj keby žiadna zmluva uzavretá nebola. Ten neplatí len v prípade, pokiaľ by bola s funkcionárom uzavretá zmluva o výkone funkcie bez nároku na odplatu. Zákon o pozemkových spoločenstvách je osobitný právny predpis, ktorý upravuje otázku odmeňovania členov výboru a dozornej rady inak.
Odmena je v každom prípade účtovným nákladom. Však sa o nej musí účtovať a nemôže sa zaúčtovať ako účtovný výnos. Ale vec stojí tak, či môže byť aj daňovým nákladom, respektíve či dokonca musí byť iba daňovým nákladom alebo iba nedaňovým nákladom.
V zákone o sociálnom poistení je uvedený termín " nárok na nepravidelný príjem", osobne som sa informoval v sociálnej poisťovni kde príjmy (odmeny) funckionárov sem zaraďujú (nejaký zákon o pozemkových spoločenstvách ich nezaujíma) bez ohľadu na to či na ne majú nárok alebo nie. Zo zákona o sociálnom poistení vyplýva iba toľko, že pokiaľ môže fyzckej osobe vzniknúť príjem z vykonávania funkcie (bez ohľadu na to či budú odmenený alebo nie) majú byť registrovaný v sociálnej poisťovni, a vykazujú aj nulový príjem. Za príjem sa považuje aj nefinančná odmena ktorého hodnota musí byť vyčíslená, myslím že znalcom.
Preto ak sa členovia orgánov spoločenstva, vzdajú možnosti nároku na odmeny, teda funkcie budú vykonávať bezodplatne, nemusia sa registrovať čo sa týka odvodového systému. Ak som bol nepresný vo vyjadrení ospravedlňujem sa, ale riešili ste nepodstatnú vec, ktorú som v prvom príspevku i tak rozpísal. Teraz som to rozvinul ešte viac.
Odmeňovanie som ale nechcel riešiť skôr by ma zaujímal vzťah členov orgánov spoločenstva voči spoločenstvu.
V mnohých spoločenstvách reálne neexistuje pracovisko, ako adresa sa uviedla adresa predsedu, ktorá slúži skôr iba ako adresa na doručovanie pošty.
Ako sa teda postaviť voči ostatným orgánom štátnej správy a samosprávy?
Čím ďalej tým viac cítime obmedzenia počnúc Pracovnej zdravotnej služby, Odvodové zaťaženie, alebo napríklad ochrana osobných údajov (pokiaľ je nahlásená adresa predsedu ako sídlo spoločenstva, predpokladám že všetky dokumenty sa nachádzajú na tejto adrese, otvára sa otázka rodinných príslušníkov a ich prístup k interným dokumentom, napr. rodné čísla, alebo využívanie rodinného počítača na aj na prácu a elektronickú dokumentáciu spoločenstevnej agendy) alebo sa vám stane úraz počas vykonávania funkcie člena spoločenstva v lesnom poraste a pod.
No vidím, že sa budem musieť pozrieť dôkladnejšie pozrieť do zákona o sociálnom poistení, lebo ak je v ňom skutočne uvedené, "vzdať sa možnosti práva na odmenu", tak mi z toho nevplýva, že by to znamenalo vzdanie sa odmeny.
=====
Z toho posledného odstavca je asi najväčším problémom ochrana osobných údajov. Keby si bol dnes v Bratislave, mohol by si sa spýtať priamo kompetentných. Dnes je deň ochrany osobných údajov. A či ako ho nazvali.
Ale viem si predstaviť, že pokiaľ ide o počítač, možno by ti povedali, že spoločenstvo musí mať v takom prípade osobitný počítač, alebo musíš mať na počítači profesionálny systém, ktorý umožňuje šifrovanie dát.
S tou poštou človek nič nevymyslí. Iba ak to, že ak chce posielať člen poštou údaje, ktoré považuje za citlivé, nech ich posiela do vlastných rúk, alebo doručuje osobne. Lebo asi nikto nemôže chcieť od rodinných príslušníkov, aby boli oprávnenými osobami. A to by asi nebolo vítané ani členom spoločenstva.
Pokiaľ ide o úraz a za funkcionára spoločenstva sa neplatí zdravotné poistenie (ako napríklad za dohodárov) tak tam nevidím šancu na zdravotnú starostlivosť z titulu úrazu funkcionára. A za sporné považujem aj nárokovanie si náhrady za pracovný úraz od spoločenstva. To by asi bolo potrebné riešiť v zmluve o spoločenstve. A nemusí ísť len o funkcionárov.
Ale aj o požiarnu hliadku, ktorú stretne medveď, čo už dávno zabudol na strach.
Tibor neviem o čo Vám ide. Samozrejme aj odmena člena výboru, či dozornej rady ako každý príjem podlieha odvodovej povinnosti do sociálnej poisťovne. To je hádam každému zrejmé. Pozemkové spoločenstvo ako každá právnická osoba musí mať svoje sídlo. Je vecou spoločenstva ako si to zariadi. Rovnako aj to aby sa k osobným údajom nedostali nepovolané osoby. Platí predsa zákon o ochrane osobných údajov. Nik nemôže nútiť člena výboru aby používal pri výkone svojej funkcie svoje súkromné prostriedky. Atď. Vykonávanie funkcie v pozemkovom spoločenstve je dobrovoľné. Medzi spoločenstvom a jeho funkcionármi nie je zmluvný vzťah.
Síce nikto nemôže nútiť člena výboru, aby používal pri výkone svojej funkcie svoje súkromné prostriedky, ale robia to okolnosti a podmienky jestvovania. Malé spoločenstvá si nemôžu dovoliť vlastnú kanceláriu ako to už Tibor vyššie spomenul. Možno ani vlastný počítač, aj náklady na prenájom sú luxusom.
A pokiaľ ide o tretiu vetu, tak si dovolím tvrdiť, že nie každému je zrejmé, že každý príjem podlieha odvodovej povinnosti do sociálnej poisťovne.
Preštudujte si poriadne tlačivo Daňového priznania a v kolonkách nájdete čo sa zdaňuje .Každý rok sa rozširuje,takže z roku 2014 ,2015.
Daňový úrad a zdrvotné poisť. vôbec nezaujíma ,či existuje nejaký pracovný pomer,resp. vzťah. Ich zaujíma iba príjem / finančný aj nefinančný ,takže preto sa zdaňujú aj dary,naturál.pôžitky..../ich hodnota / Ešte raz v daň.tlačive nájdete všetko čo podlieha dani !!!
Potrebujeme pracovnu zdravotnu sluzbu ak mame funkcie členov na zaklade zakona 97/2013?
Funkcia nezakladá pracovný pomer. Tak z tohto titulu nie. Aspoň som nenašiel v zákone niečo, čo by vyvrátilo môj názor.
======
Ak ti nebude vadiť, že pridám aj to na čo sa nepýtaš, tak čítaj ďalej.
Chcem len pripomenúť, ak si pozabudol.
Možno, že nejaké práce u vás vykonávate na základe dohody o vykonaní práce. Možno účtovníctvo. Ak vám ho nerobí externá firma, alebo fyzická osoba ako živnostník, tak pracovná zdravotná služba musí byť.
Možno máte dohodu o vykonaní práce na uhadzovanie konárov po ťažbe
a podobne.
nemame s nikym ziaden zmluvny vztah. takze zdravotnu sluzbu nepotrebujeme.
a ako je to s brigadami v urbare, tiez bez zmluvy, vyhlasi sa termin konania brigady kedy kto chce pride a zucastni sa, odmenu za nu nedostane.
a ako je to keby dostal za nu odmenu, napr drevo, alebo zlavu na drevo?
Tak odvádzať všetky odvody vypívajúce z dohody.
Musí mať orgán spoločenstva podpísanú dohodu o pracovnej činnosti? Keď je odmena odsúhlasená valným zhromaždením?
Stále nie je jasné ako na to.
Keď ma nikto nesfúkol, tak sa musím ja
28. januára som napísal:
"Odmena je v každom prípade účtovným nákladom. Však sa o nej musí účtovať a nemôže sa zaúčtovať ako účtovný výnos. Ale vec stojí tak, či môže byť aj daňovým nákladom, respektíve či dokonca musí byť iba daňovým nákladom alebo iba nedaňovým nákladom."
Sypem si popol na hlavu.
Skôr to malo to byť napísané, že odmena môže byť buď nákladom, alebo výdajom z rozdelenia.