Ekonomika a financovanie lesného hospodárstva
autor: lesný radca
Na začiatku Nového roku 2015 treba oceniť referáty niektorých popredných expertov lesníctva a katedry ekonomiky a riadenia lesného hospodárstva Lesníckej fakulty, ktoré boli publikované v zborníku vedeckých prác a odzneli na Medzinárodnej vedeckej konferencii, ktorú organizovala TU Zvolen 21.novembra 2014 v spolupráci s Ministerstvom pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR, Ministerstvo životného prostredia, š.p. Lesy SR Banská Bystrica a Slovenskou lesníckou komorou. V programe konferencie bola okrem vedeckých prác venovaná veľká pozornosť ekonomickým nástrojom riadenia lesného hospodárstva a ich dopadom na mimoriadne obtiažnu finančnú situáciu v zabezpečení trvalého obhospodarovania štátnych a neštátnych leso na Slovensku.
Na začiatku Nového roku 2015 treba oceniť referáty niektorých popredných expertov lesníctva a katedry ekonomiky a riadenia lesného hospodárstva Lesníckej fakulty, ktoré boli publikované v zborníku vedeckých prác a odzneli na Medzinárodnej vedeckej konferencii, ktorú organizovala TU Zvolen 21.novembra 2014 v spolupráci s Ministerstvom pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR, Ministerstvo životného prostredia, š.p. Lesy SR Banská Bystrica a Slovenskou lesníckou komorou. V programe konferencie bola okrem vedeckých prác venovaná veľká pozornosť ekonomickým nástrojom riadenia lesného hospodárstva a ich dopadom na mimoriadne obtiažnu finančnú situáciu v zabezpečení trvalého obhospodarovania štátnych a neštátnych leso na Slovensku.
Podľa záverov referátov a vystúpení účastníkov konferencie s medzinárodnou účasťou na tému FINANCOVANIE LESY- DREVO v roku 2014 možno konštatovať, že ekonomická reforma a transformácia lesného hospodárstva nerešpektovala špecifiká ekonomických nástrojov riadenia lesného hospodárstva a orientovala sa politickými nomináciami rezortných ministrov (česť výnimkám) a štátnych tajomníkov a niektorých manažérov riadenia odvetvia lesného hospodárstva výlučne na privatizáciu majetku štátnych lesov a reprivatizáciu lesov, čím ekonomická efektívnosť obhospodarovania lesov stratila v porovnaní so zahraničím kontinuitu a stala výlučnou doménou trhového hospodárstva so všetkými dôsledkami, s ktorými sa v súčasnej dobe stretávame v ekonomickej efektívnosti obhospodarovania lesov.
Osobitným problémom transformačného procesu bol proces prinavrátenia vlastníckych a užívacích práv pôvodným vlastníkom a užívateľom lesov, ktorý nezohľadňoval špecifiká lesného hospodárstva a stáročné poznatky lesníckej vedy a výskumu v obhospodarovaní lesov, ktoré boli uznávané vo všetkých lesnícky vyspelých štátoch Európy . Výsledkom je dezolátny stav lesníctva a lesného hospodárstva (ťažko to možno inak nazvať), ktorý vniesol do lesníckeho stavu a obhospodarovateľov štátnych a neštátnych lesov nevraživosť.
Štátnu lesnícku politiku v súčasnosti nemožno inak nazvať ako nekoncepčnú, čo excelentne zneužíva domáci drevospracujúci priemysel, aby vnucoval producentom dreva takú obchodnú politiku, ktorá by neohrozovala ich podnikateľské zisky bez ohľadu na problémy, ktoré musí lesníctvo a lesné hospodárstvo v súčasnej dobe riešiť (dôsledky lesných kalamít, globálne otepľovanie, nedostatok vlastných zdrojov na riadne obhospodarovanie lesov a technický rozvoj, neuhrádzanie pohľadávok v lehote splatnosti, bankové preklenovacie úvery atď.). V tejto bezvýchodiskovej situácii lesníctva a lesného hospodárstva na Slovensku sa pýtam, kde je drevársky, nábytkársky a celulózo papiernický priemysel, ktorý by mal jednoznačne podporiť snahu sektoru štátnych a neštátnych lesov na zveľadenie stavu obhospodarovania lesov a ich trvalé zachovanie ako je tomu v západoeurópskych štátoch a Škandinávii, kde si obrazne povedané starajú sa o dobré vzťahy s vlastníkmi a užívateľmi lesov „ako o hodvábnika“ lebo sú si vedomí, že bez odborného obhospodarovania lesov sú odsúdení na „zánik“. Tento stav využívajú niektorí predstavitelia mimovládnych „ochranárskych“ organizácií a politických strán na dezinformáciu verejnosti a vytĺkanie politického kapitálu bez návrhu konkrétnych opatrení na riešenie tohto bezvýchodiskového stavu . Netreba zabúdať na to, že podľa starostlivo vypracovaných scenárov na negovanie výsledkov lesníckej vedy a výskumu v masmédiách nesú aj tzv. „ochrancovia bezzásahovej prírody“ zodpovednosť za súčasný stav zdevastovaných lesov na Slovensku a kôrovcovej kalamity zásluhou psychologicky účinnej demagógie . Tí sa však podľa avíza finančných sponzorov včas „vyparia ako ranná hmla“ a v médiách sa zase budú „prepierať lesníci“ ako „škodná v lesoch“.
V tejto situácii nepomôže lesníckemu stavu nič iné, ako urobiť konkrétne a rázne systémové kroky na riešenie súčasných problémov lesníctva. Z uvedeného je zrejmé, že je najvyšší čas „zatiahnuť záchrannú brzdu“, aby lesníctvo a lesné hospodárstvo neskončilo v priepasti. Z uvedených dôvodov očakávam od lesníkov a vlastníkov lesov, ale aj predstaviteľov lesníckej sekcie MPRV SR, lesníckej vedy a výskumu a lesníckeho školstva, lesníckej komory, sektoru štátnych a neštátnych lesov, vojenských a školských lesov, ktorí majú skutočný záujem na riadnom a trvalom obhospodarovaní lesov v záujme zachovania lesov pre budúce generácie, aby sa aktívne zapojili a zverejňovali svoje skúsenosti a preukazateľné výsledky celoživotnej práce v masmédiách. Predpokladám, že osobnosti ktoré majú úctu a autoritu exisujú aj v lesníctve, žiaľ nedostáva sa im taký mediálny priestor, aby mohli prezentovať svoje profesionálne kvality ako Prof. Staněk v hospodárskej politike štátu. Prosím preto, aby ste vyjadrili svoj názor v elektronickom diskusnom „Fóre k súčasným problémom ekonomiky a riadenia lesného hospodárstva a navrhli opatrenia na zveľadenia stavu lesného hospodárstva na Slovensku. Predpokladám, že lesnícka verejnosť a vrcholový manažment lesníctva ocení Váš profesionálny návrh riešenia súčasnej obtiažnej finančnej situácie v diskusnom „Fóre o lese“ v akej sa lesníctvo a lesné hospodárstvo v súčasnej dobe nachádza a stane sa nástrojom na vypracovanie koncepcie a stratégie rozvoja lesného hospodárstva na Slovensku.
L e s u z d a r !
sekcia: Archívne fórum, 3.1 2015 19:01
autor: neznámy
K financovaniu lesov a k trvaloudržateľnému hospodárstvu v lesoch, do ktorých je nutné započítať aj mimoprodukčné funkcie lesov, len jedna otázka. Je správne, že obchodnú politiku a cenu dreva primárne určujú odberatelia dreva, lebo trh a trhové prostredie? V posledných rokoch došlo k výraznej "ekonomickej asymetrii" medzi drevnou hmotou z porastov vyšších ročníkov - hrubšia hmota a potrebou "trhu", ktorá drevo hrubších stupňov "nepotrebuje" a predáva/nakupuje ju pod jej "výrobnú cenu" - kvalitatívne rovnocenné drevo rôznych hrúbkových stupňov. Polopate povedané, cena dreva vyšších hrúbkových stupňov je nižšia ako (nižších) stredných hrúbkových stupňov, ktoré na svoj rast potrebujú kratšiu dobu. Tým vzniká "trhová nepotreba" starších porastov, ktoré viac zabezpečujú biologickú diverzitu a viac plnia i mimoprodukčné funkcie ako nižšie ročníky (preto na Slovensku bol správne stanovený pomerne vyšší rubný vek, ako kompromis medzi produkčnými a mimoprodukčnými funkciami). Aby bola zabezpečená trvaloudržateľnosť hospodárenia v lesoch za súčasného optimálneho plnenia mimoprodukčných funkcií lesov, je potrebné sa zaoberať aj cenou dreva z pohľadu jej "časovej hodnoty" a jej nárastu/poklesu.
K financovaniu lesov a k trvaloudržateľnému hospodárstvu v lesoch, do ktorých je nutné započítať aj mimoprodukčné funkcie lesov, len jedna otázka. Je správne, že obchodnú politiku a cenu dreva primárne určujú odberatelia dreva, lebo trh a trhové prostredie? V posledných rokoch došlo k výraznej "ekonomickej asymetrii" medzi drevnou hmotou z porastov vyšších ročníkov - hrubšia hmota a potrebou "trhu", ktorá drevo hrubších stupňov "nepotrebuje" a predáva/nakupuje ju pod jej "výrobnú cenu" - kvalitatívne rovnocenné drevo rôznych hrúbkových stupňov. Polopate povedané, cena dreva vyšších hrúbkových stupňov je nižšia ako (nižších) stredných hrúbkových stupňov, ktoré na svoj rast potrebujú kratšiu dobu. Tým vzniká "trhová nepotreba" starších porastov, ktoré viac zabezpečujú biologickú diverzitu a viac plnia i mimoprodukčné funkcie ako nižšie ročníky (preto na Slovensku bol správne stanovený pomerne vyšší rubný vek, ako kompromis medzi produkčnými a mimoprodukčnými funkciami). Aby bola zabezpečená trvaloudržateľnosť hospodárenia v lesoch za súčasného optimálneho plnenia mimoprodukčných funkcií lesov, je potrebné sa zaoberať aj cenou dreva z pohľadu jej "časovej hodnoty" a jej nárastu/poklesu.
3.1 2015 19:46
autor: neznámy
Štátna politika voči drobným vlastníkom lesov (ich znásilnenie na podnikateľský štatút) nenapomáha hospodáreniu v lesoch. Je to kontraproduktívna politika. Možno ju dokážu prežiť veľké spoločenstvá, ale u malých to bude viesť k drancovaniu lesov, aby mali na štátne poplatky prípadne pokuty. Buď bude iba pokračovať drancovanie lesov (aj keď bude v súlade s PSOL), alebo bude dochádzať k rozpadu spoločenstiev a tam to tiež bude o drancovaní.
Štátna politika voči drobným vlastníkom lesov (ich znásilnenie na podnikateľský štatút) nenapomáha hospodáreniu v lesoch. Je to kontraproduktívna politika. Možno ju dokážu prežiť veľké spoločenstvá, ale u malých to bude viesť k drancovaniu lesov, aby mali na štátne poplatky prípadne pokuty. Buď bude iba pokračovať drancovanie lesov (aj keď bude v súlade s PSOL), alebo bude dochádzať k rozpadu spoločenstiev a tam to tiež bude o drancovaní.
3.1 2015 19:46
autor: neznámy
Vlado suhlas, preto sa treba zbaviť pravnej subjektivity
Vlado suhlas, preto sa treba zbaviť pravnej subjektivity
3.1 2015 20:41
autor: neznámy
Výborne vystihnutie súčasnej situácie v dnešnom lesníctve. Škoda , že to nezaujíma našich generálov . A čo ďalej
Výborne vystihnutie súčasnej situácie v dnešnom lesníctve. Škoda , že to nezaujíma našich generálov . A čo ďalej
4.1 2015 8:22
autor: neznámy
M.D. právna subjektivita je potrebná. Priradenie štatútu podnikateľa je zabijak.
Celkom pokojne by mohli byť pozemkové spoločenstvá iba hospodárske subjekty, ktoré by boli právnickými osobami. Pričom spoločenstvá, ktoré by chceli podnikať by sa mohli deklarovať za podnikateľov. Podnikanie môže, alebo ohlo by to byť pre niektoré spoločenstvá výhodné z hľadiska otvorených dvier k dotáciam a podobne.
M.D. právna subjektivita je potrebná. Priradenie štatútu podnikateľa je zabijak.
Celkom pokojne by mohli byť pozemkové spoločenstvá iba hospodárske subjekty, ktoré by boli právnickými osobami. Pričom spoločenstvá, ktoré by chceli podnikať by sa mohli deklarovať za podnikateľov. Podnikanie môže, alebo ohlo by to byť pre niektoré spoločenstvá výhodné z hľadiska otvorených dvier k dotáciam a podobne.
4.1 2015 9:17
autor: neznámy
Toľko sa tu už diskutovalo , čo bolo dôvodom takejto zmeny.
Prečo to nemohlo zostať tak, v prípade PS s právnou subjektivitou, ako to bolo pred novým zákonom.
Pretransformovať chceli iba spoločnosti bez právnej subjektivity.Štátni úradníci tvrdili,že takéto subjekty budú lepšie kontrolovateľné .
Nie som odborník, ale z osobných skúseností viem, že je to nie pravda.
Ak by vlastníci spol. nehnuteľností boli mali väčší záujem o to, aké majú práva a povinnosti takýto subjekt bol vo všetkom pre nich oveľa výhodnejší.
Pán Vlado, nesúhlasím s Vašou poslednou vetou.
Aj fyzické osoby majú otvorené dvere k dotáciám z Európskych fondov.
Možno niekedy oveľa ľahšie, ako si myslíte.
Európske zákony sú nadradené našim Slovenským.
Pri Právnych subjektoch zistíte kto dotáciu dostal.
Pri fyzických osobách je to veľmi, zdôrazňujem veľmi tvrdí oriešok.
Toľko sa tu už diskutovalo , čo bolo dôvodom takejto zmeny.
Prečo to nemohlo zostať tak, v prípade PS s právnou subjektivitou, ako to bolo pred novým zákonom.
Pretransformovať chceli iba spoločnosti bez právnej subjektivity.Štátni úradníci tvrdili,že takéto subjekty budú lepšie kontrolovateľné .
Nie som odborník, ale z osobných skúseností viem, že je to nie pravda.
Ak by vlastníci spol. nehnuteľností boli mali väčší záujem o to, aké majú práva a povinnosti takýto subjekt bol vo všetkom pre nich oveľa výhodnejší.
Pán Vlado, nesúhlasím s Vašou poslednou vetou.
Aj fyzické osoby majú otvorené dvere k dotáciám z Európskych fondov.
Možno niekedy oveľa ľahšie, ako si myslíte.
Európske zákony sú nadradené našim Slovenským.
Pri Právnych subjektoch zistíte kto dotáciu dostal.
Pri fyzických osobách je to veľmi, zdôrazňujem veľmi tvrdí oriešok.
4.1 2015 13:29
autor: neznámy
Štat schvaľuje take zakony aby mohol zdaniť každy CENT ktory zarobime.To je hlavna pričina pretransformovania poz .spol. na pravnicke osoby.
Štat schvaľuje take zakony aby mohol zdaniť každy CENT ktory zarobime.To je hlavna pričina pretransformovania poz .spol. na pravnicke osoby.
4.1 2015 16:46
autor: neznámy
K nepochopeniu poznámky "Podnikanie môže, alebo mohlo by to byť pre niektoré spoločenstvá výhodné z hľadiska otvorených dvier k dotáciam a podobne." na ktorú vyššie zareagovala "aa".
Táto poznámka nebola o tom, či fyzické osoby dostávajú alebo nedostávajú nejaké dotácie. Bola len o motíve, pre ktorý by sa pozemkové spoločenstvo rozhodlo nielen hospodáriť, ale aj podnikať. Pravda, aby by takéto výhody neboli umožnené aj pre spoločenstvá nepodnikateľov.
K nepochopeniu poznámky "Podnikanie môže, alebo mohlo by to byť pre niektoré spoločenstvá výhodné z hľadiska otvorených dvier k dotáciam a podobne." na ktorú vyššie zareagovala "aa".
Táto poznámka nebola o tom, či fyzické osoby dostávajú alebo nedostávajú nejaké dotácie. Bola len o motíve, pre ktorý by sa pozemkové spoločenstvo rozhodlo nielen hospodáriť, ale aj podnikať. Pravda, aby by takéto výhody neboli umožnené aj pre spoločenstvá nepodnikateľov.
5.1 2015 9:05
autor: neznámy
Argumentácia otvorených dvier k dotáciám - s tým nesúhlasím.Je to môj názor.
Nehnevajte sa , nemyslela som to v zlom. Mnohokrát , častejšie ako nie som s Vašimi názormi súhlasila.Mnohému sa sa tu naučila a porozumela.
Som romantik, aj keď niekedy dosť výbušná a nevyspytateľná, ale mám rada dobrých a hlavne múdrych ľudí s veľkým rozhľadom.
A tu mi mnohí pomohli a poradili, začo som vďačná.A medzi nich patríte aj Vy.
Je pekný predvečer trojkrálový,.U nás padá drobný sneh .A u Vás?. .
Argumentácia otvorených dvier k dotáciám - s tým nesúhlasím.Je to môj názor.
Nehnevajte sa , nemyslela som to v zlom. Mnohokrát , častejšie ako nie som s Vašimi názormi súhlasila.Mnohému sa sa tu naučila a porozumela.
Som romantik, aj keď niekedy dosť výbušná a nevyspytateľná, ale mám rada dobrých a hlavne múdrych ľudí s veľkým rozhľadom.
A tu mi mnohí pomohli a poradili, začo som vďačná.A medzi nich patríte aj Vy.
Je pekný predvečer trojkrálový,.U nás padá drobný sneh .A u Vás?. .
5.1 2015 16:13
autor: neznámy
So záujmom som si prečítal názory lesníkov a vlastníkov lesov na súčasné problémy financovania lesného hospodárstva. Iste sa zhodnem s lesníkmi v názore na hodnotenie dopadov ekonomickej reformy z dlhodobejšieho pohľadu , že za súčasnú obtiažnu situáciu lesného hospodárstva nesie v plnom rozsahu zodpovednosť ústredný orgán štátnej správy lesného hospodárstva a politické nominácie rezortných ministrov a štátnych tajomníkov, ktorí žiaľ nemali profesionálne predpoklady a skúsenosti pre systémové riadenie tak náročného procesu, ako bola transformácie lesného hospodárstva. Malo by to byť ponaučenie pre budúcnosť . V súčasnej dobe je potrebné profesionálne naprávať čo sa ešte zachrániť dá a to je úloha pre špecialistov lesníctva na všetkých úrovniach riadenia. Podľa môjho názoru treba zabezpečiť v zákonoch také legislatívne ekonomické nástroje riadenia lesného hospodárstva, ktoré rešpektujú špecifiká obhospodarovania lesov a aké existujú v Českej republike, Nemeckej spolkovej republike, Rakúsku atď. a ktoré zabezpečujú pre vlastníkov a užívateľov lesov finančné zdroje na riadne obhospodarovanie lesov bez ohľadu na to, či sa jedná o štátny alebo neštátny sektor. Súčasný stav, keď napr. š.p. Lesy SR nemá dostatok finančných prostriedkov na zabezpečenie najnutnejších potrieb lesníckej prevádzky a obnovu strojového parku a ročne odvádza časť z vytvoreného zisku do štátneho rozpočtu nemožno inak nazvať, ako neschopnosťou rezortných ministrov využiť na tento účel rezortnú vedecko-výskumnú základňu a aparát ministerstva na obhájenie finančnej podpory pre lesné hospodárstvo na Ministerstve financií SR pri zostavovaní štátneho rozpočtu a čerpaní dotácií zo štrukturálnych fondov EÚ. Keďže ide skutočne o finančnú pomoc, ako nástroj štátnej politiky ktorá je rozhodujúca pre riadne hospodárenie v lesoch mala by sa zamerať tak ako je tomu v zahraničí aj na financovanie investičnej výstavby, ktorá je predpokladom technického rozvoja v lesnom hospodárstve. Cieľom by malo byť celoštátne riešenie tvorby finančných zdrojov na odstránenie vysokého stupňa opotrebovania hmotného a investičného majetku, ktorý podľa vykonanej analýzy dosiahol v posledných rokoch napr. u štátnych podnikov viac ako 72 %, pričom ročný prírastok obnovenej hodnoty strojových investícií a zariadení bol za posledné roky len 1 %. V sektore neštátnych lesov je situácia v investičnej výstavbe a obnove mechanizačných prostriedkov ešte horšia.
A ešte je tu jedna zásadná otázka riešenia financovania lesného hospodárstva, ktorú treba legislatívne doriešiť ako prioritnú úlohu. Štátnu podporu zo štátneho rozpočtu a štrukturálnych fondov EÚ na riadne obhospodarovanie lesov treba jednoznačne orientovať na plochu obhospodarovaného lesného pozemku, tak ako to reálne funguje v poľnohospodárstve. Tým sa vytvoria rovnaké podmienky na riadne obhospodarovanie všetkých lesov na Slovensku a nielen pre tie podnikateľské subjekty v lesníctve, ktoré majú reálne predpoklady pre vypracovanie administratívne náročných projektov. Táto úloha si však vyžaduje zostavenie tímu expertov na vypracovanie metodiky poskytovania dotácií na jednotlivé programy a lesnícke činnosti samozrejme v súlade s poznatkami poskytovania dotácií v zahraničí a s platnou legislatívou EÚ.
na úrovni ministerstva ako ústredného orgánu štátnej správy, by mali byť v zásade orientované na
So záujmom som si prečítal názory lesníkov a vlastníkov lesov na súčasné problémy financovania lesného hospodárstva. Iste sa zhodnem s lesníkmi v názore na hodnotenie dopadov ekonomickej reformy z dlhodobejšieho pohľadu , že za súčasnú obtiažnu situáciu lesného hospodárstva nesie v plnom rozsahu zodpovednosť ústredný orgán štátnej správy lesného hospodárstva a politické nominácie rezortných ministrov a štátnych tajomníkov, ktorí žiaľ nemali profesionálne predpoklady a skúsenosti pre systémové riadenie tak náročného procesu, ako bola transformácie lesného hospodárstva. Malo by to byť ponaučenie pre budúcnosť . V súčasnej dobe je potrebné profesionálne naprávať čo sa ešte zachrániť dá a to je úloha pre špecialistov lesníctva na všetkých úrovniach riadenia. Podľa môjho názoru treba zabezpečiť v zákonoch také legislatívne ekonomické nástroje riadenia lesného hospodárstva, ktoré rešpektujú špecifiká obhospodarovania lesov a aké existujú v Českej republike, Nemeckej spolkovej republike, Rakúsku atď. a ktoré zabezpečujú pre vlastníkov a užívateľov lesov finančné zdroje na riadne obhospodarovanie lesov bez ohľadu na to, či sa jedná o štátny alebo neštátny sektor. Súčasný stav, keď napr. š.p. Lesy SR nemá dostatok finančných prostriedkov na zabezpečenie najnutnejších potrieb lesníckej prevádzky a obnovu strojového parku a ročne odvádza časť z vytvoreného zisku do štátneho rozpočtu nemožno inak nazvať, ako neschopnosťou rezortných ministrov využiť na tento účel rezortnú vedecko-výskumnú základňu a aparát ministerstva na obhájenie finančnej podpory pre lesné hospodárstvo na Ministerstve financií SR pri zostavovaní štátneho rozpočtu a čerpaní dotácií zo štrukturálnych fondov EÚ. Keďže ide skutočne o finančnú pomoc, ako nástroj štátnej politiky ktorá je rozhodujúca pre riadne hospodárenie v lesoch mala by sa zamerať tak ako je tomu v zahraničí aj na financovanie investičnej výstavby, ktorá je predpokladom technického rozvoja v lesnom hospodárstve. Cieľom by malo byť celoštátne riešenie tvorby finančných zdrojov na odstránenie vysokého stupňa opotrebovania hmotného a investičného majetku, ktorý podľa vykonanej analýzy dosiahol v posledných rokoch napr. u štátnych podnikov viac ako 72 %, pričom ročný prírastok obnovenej hodnoty strojových investícií a zariadení bol za posledné roky len 1 %. V sektore neštátnych lesov je situácia v investičnej výstavbe a obnove mechanizačných prostriedkov ešte horšia.
A ešte je tu jedna zásadná otázka riešenia financovania lesného hospodárstva, ktorú treba legislatívne doriešiť ako prioritnú úlohu. Štátnu podporu zo štátneho rozpočtu a štrukturálnych fondov EÚ na riadne obhospodarovanie lesov treba jednoznačne orientovať na plochu obhospodarovaného lesného pozemku, tak ako to reálne funguje v poľnohospodárstve. Tým sa vytvoria rovnaké podmienky na riadne obhospodarovanie všetkých lesov na Slovensku a nielen pre tie podnikateľské subjekty v lesníctve, ktoré majú reálne predpoklady pre vypracovanie administratívne náročných projektov. Táto úloha si však vyžaduje zostavenie tímu expertov na vypracovanie metodiky poskytovania dotácií na jednotlivé programy a lesnícke činnosti samozrejme v súlade s poznatkami poskytovania dotácií v zahraničí a s platnou legislatívou EÚ.
na úrovni ministerstva ako ústredného orgánu štátnej správy, by mali byť v zásade orientované na
6.1 2015 19:25
autor: neznámy
zaujala ma tato tema, vlastnim vela lesnych pozemkov ci uz sukromny alebo spolocenstevnych.....najviac mi sadli nazory sumara, este v davnejsej diskusii,
ked sa tak zamyslim na moj dnesny 100 rocny les, zazilo casy uhorska, ceskoslovenska, samostatneho slovenska, svetove vojny, komunizmus, a sucasnost......
pocas tohto obdobia sa potreby ludstva neustali menili, politicke pozadie, a v nekonecnom rade ekonomika lesnictva....
a teraz som tu ja, generacia, ktora tento les by mala co najefektivnejsie zhodnotit, aby sa drevo vyuzilo co najlepsim sposobom, a zabezpecit aby na rubanisku vyrastal novy les, les pre buduce generacie....peniaze utrzene za predaj dreva by mali stacit na vysadbu, pestovanie, dane a administrativu po dalsich sto rokov, kym znova tento les bude produkovat,
kolko vlastnikov sa riadi takymto postupom v dnesnej dobe?
zaujala ma tato tema, vlastnim vela lesnych pozemkov ci uz sukromny alebo spolocenstevnych.....najviac mi sadli nazory sumara, este v davnejsej diskusii,
ked sa tak zamyslim na moj dnesny 100 rocny les, zazilo casy uhorska, ceskoslovenska, samostatneho slovenska, svetove vojny, komunizmus, a sucasnost......
pocas tohto obdobia sa potreby ludstva neustali menili, politicke pozadie, a v nekonecnom rade ekonomika lesnictva....
a teraz som tu ja, generacia, ktora tento les by mala co najefektivnejsie zhodnotit, aby sa drevo vyuzilo co najlepsim sposobom, a zabezpecit aby na rubanisku vyrastal novy les, les pre buduce generacie....peniaze utrzene za predaj dreva by mali stacit na vysadbu, pestovanie, dane a administrativu po dalsich sto rokov, kym znova tento les bude produkovat,
kolko vlastnikov sa riadi takymto postupom v dnesnej dobe?
6.1 2015 20:47
autor: neznámy
Sumar je podnikateľ (za peniazmi), nie lesník (za lesom).
Sumar je podnikateľ (za peniazmi), nie lesník (za lesom).
6.1 2015 20:56
autor: neznámy
Ešte by som dodal, že osobne som za verejné dotácie pre štátne a neštátne lesy, ale s tým, že ani cent z tých peňazí neskončí na súkromných účtoch vlastníkov alebo obhospodarovateľov lesa, ale pôjdu na riadnu a efektívnu prácu v lesoch. Žiadne dodávateľské firmy - subdodávateľ biely kôň - živnostníci za omrvinky; žiadne skorumpované záležitosti a systém umožňujúci korupciu a vyhodenie peňazí von oknom. Chce to vyriešiť ceny za výkony (prácu), kontrolné mechanizmy a spôsob výkonu a realizáciu prác, za verejné prostriedky. Takisto pri udeľovaní verejných zdrojov je nutné zohľadniť finančnú situáciu konkrétnych osôb - vlastníkov lesa. Aby sa nestalo, že niekto vyrúbe lesy, má na účte z "hospodárenia" v lesoch 1 mil. € (plus vilu, 5 aut a pod.) a bude natŕčať ruku, štát daj! Niečo ako dotácie a daňové úľavy pre miliardárov.
Ešte by som dodal, že osobne som za verejné dotácie pre štátne a neštátne lesy, ale s tým, že ani cent z tých peňazí neskončí na súkromných účtoch vlastníkov alebo obhospodarovateľov lesa, ale pôjdu na riadnu a efektívnu prácu v lesoch. Žiadne dodávateľské firmy - subdodávateľ biely kôň - živnostníci za omrvinky; žiadne skorumpované záležitosti a systém umožňujúci korupciu a vyhodenie peňazí von oknom. Chce to vyriešiť ceny za výkony (prácu), kontrolné mechanizmy a spôsob výkonu a realizáciu prác, za verejné prostriedky. Takisto pri udeľovaní verejných zdrojov je nutné zohľadniť finančnú situáciu konkrétnych osôb - vlastníkov lesa. Aby sa nestalo, že niekto vyrúbe lesy, má na účte z "hospodárenia" v lesoch 1 mil. € (plus vilu, 5 aut a pod.) a bude natŕčať ruku, štát daj! Niečo ako dotácie a daňové úľavy pre miliardárov.
6.1 2015 21:33
autor: neznámy
Súhlasím s názorom učiteľa na riešenie problémov financovania investičnej výstavby. Odiaľovenie obnovy mechanizačných prostriedkov a hlavne výkonných ťažobných strojov spôsobuje zvyšovanie nákladovosti výroby s negatívnym dopadom na dosiahnuté hospodárske výsledky. Podľa záverov viacročnej analýzy stavu lesného hospodárstva v SR počet mechanizačných prostriedkov (traktory, autá, nakladače) používané v lesnom hospodárstve treba nahradiť približne 70 % opotrebovaných, čo vedie pri súčasných neúmerne vysokých obstarávacích cenách na naše pomery rozloženie ich obnovy na 5-8 i viac rokov a potrebe značných finančných prostriedkov na ich zakúpenie, ktoré nie je možné reálne vytvoriť z odpisov. Riešením by bolo k tomuto účelu využívať na obnovu strojov a zariadení v maximálne možnej miere finančné prostriedky z európskych štrukturálnych fondov, čo umožní využiť aj finančné prostriedky z domácich zdrojov (štátneho rozpočtu). Z uvedených dôvodov odporúčam zanalyzovať súčasný stav mechanizačných prostriedkov v sektore štátnych a neštátnych lesov a do mechanizmu financovania lesného hospodárstva v oblasti investícií vypracovať mechanizmus financovania investičnej výstavby (lesných ciest, zvážnic a lesotechnických zariadení) , strojov a zariadení.
Podľa poznatkov zo zahraničia jedným z predpokladov riadneho obhospodarovania a využívania lesov je aj dopravná sprístupnenosť lesných porastov odvoznými cestami. Na lesnom pôdnom fonde v SR bolo v r.1998 približne 21 tis.km odvozných ciest a 15 tis.km zvážnic, čo predstavuje cca 18 m/ha. Reprivatizáciou lesov a neusporiadaním vlastníctva lesných ciest, postavaných štátnymi organizáciami na neštátnych lesných pozemkoch dochádza k zanedbávaniu ich údržby a opráv a k postupnému vyraďovaniu z ich funkcie. Hustota lesných ciest v európskych lesnícky vyspelých štátoch je podstatne vyššia (Rakúsko 29-40 m.ha-1, Švajčiarsko 24 m.ha-1).
Priblíženie sa k týmto parametrom sprístupnenia lesných porastov európskych štátov presahuje rámec finančných a časových možností vlastníkov a užívateľov lesov, treba jednoznačne podporiť zámer zabezpečenia viaczdrojového financovania lesného hospodárstva a fondu investičného rozvoja, z ktorého by bolo možné čerpať finančné prostriedky okrem iného aj na výstavbu lesných ciest a zvážnic do neprístupných porastov. Východiskom riešenia situácie v dopravnej prístupnosti lesných porastov by bola aj rekonštrukcia zvážnic podľa stanovených kritérií na odvozné cesty, čím sa môže za výrazne nižšieho vkladu kapitálu dosiahnuť vyššia hustota lesnej cestnej siete približne na 15-17 m.ha-1. Tento zámer nie je možné v skutočnosti zabezpečiť bez aktívnej pomoci štátu a finančných prostriedkov štrukturálnych fondov EÚ.
Súhlasím s názorom učiteľa na riešenie problémov financovania investičnej výstavby. Odiaľovenie obnovy mechanizačných prostriedkov a hlavne výkonných ťažobných strojov spôsobuje zvyšovanie nákladovosti výroby s negatívnym dopadom na dosiahnuté hospodárske výsledky. Podľa záverov viacročnej analýzy stavu lesného hospodárstva v SR počet mechanizačných prostriedkov (traktory, autá, nakladače) používané v lesnom hospodárstve treba nahradiť približne 70 % opotrebovaných, čo vedie pri súčasných neúmerne vysokých obstarávacích cenách na naše pomery rozloženie ich obnovy na 5-8 i viac rokov a potrebe značných finančných prostriedkov na ich zakúpenie, ktoré nie je možné reálne vytvoriť z odpisov. Riešením by bolo k tomuto účelu využívať na obnovu strojov a zariadení v maximálne možnej miere finančné prostriedky z európskych štrukturálnych fondov, čo umožní využiť aj finančné prostriedky z domácich zdrojov (štátneho rozpočtu). Z uvedených dôvodov odporúčam zanalyzovať súčasný stav mechanizačných prostriedkov v sektore štátnych a neštátnych lesov a do mechanizmu financovania lesného hospodárstva v oblasti investícií vypracovať mechanizmus financovania investičnej výstavby (lesných ciest, zvážnic a lesotechnických zariadení) , strojov a zariadení.
Podľa poznatkov zo zahraničia jedným z predpokladov riadneho obhospodarovania a využívania lesov je aj dopravná sprístupnenosť lesných porastov odvoznými cestami. Na lesnom pôdnom fonde v SR bolo v r.1998 približne 21 tis.km odvozných ciest a 15 tis.km zvážnic, čo predstavuje cca 18 m/ha. Reprivatizáciou lesov a neusporiadaním vlastníctva lesných ciest, postavaných štátnymi organizáciami na neštátnych lesných pozemkoch dochádza k zanedbávaniu ich údržby a opráv a k postupnému vyraďovaniu z ich funkcie. Hustota lesných ciest v európskych lesnícky vyspelých štátoch je podstatne vyššia (Rakúsko 29-40 m.ha-1, Švajčiarsko 24 m.ha-1).
Priblíženie sa k týmto parametrom sprístupnenia lesných porastov európskych štátov presahuje rámec finančných a časových možností vlastníkov a užívateľov lesov, treba jednoznačne podporiť zámer zabezpečenia viaczdrojového financovania lesného hospodárstva a fondu investičného rozvoja, z ktorého by bolo možné čerpať finančné prostriedky okrem iného aj na výstavbu lesných ciest a zvážnic do neprístupných porastov. Východiskom riešenia situácie v dopravnej prístupnosti lesných porastov by bola aj rekonštrukcia zvážnic podľa stanovených kritérií na odvozné cesty, čím sa môže za výrazne nižšieho vkladu kapitálu dosiahnuť vyššia hustota lesnej cestnej siete približne na 15-17 m.ha-1. Tento zámer nie je možné v skutočnosti zabezpečiť bez aktívnej pomoci štátu a finančných prostriedkov štrukturálnych fondov EÚ.
7.1 2015 11:38
autor: neznámy
Názory účastníkov diskusného fóra si zaslúžia plnú podporu lesníckej verejnosti a treba ich riešiť na celoštátnej úrovni s podporou všetkých lesníckych inštitúcií vrátane Slovenskej lesníckej komory a Slovenského výboru odborového zväzu s tým zámerom, aby vyrovnané hospodárenie v lesoch bolo prioritou štátnej lesníckej politiky aj programových dokumentov vlády v nastávajúcom volebnom období. V tejto súvislosti treba poukázať z národohospodárskeho hľadiska na opodstatnenosť štátnych dotácií na obhospodarovanie lesov v tzv. marginálnych oblastiach. Ide o oblasti, kde sa výrobou produkcie surového dreva a ostatných činností nezíska taký finančný výnos z obhospodarovania lesov, ktorý neumožňuje vyrovnanosť tržieb a financovanie nákladov na všetky lesnícke činnosti a ochranu lesov. Na území Slovenska je z hľadiska nízkej produkcie dreva a vysokých výrobných nákladov stratových približne 400 tis.ha t.j. asi 20 % lesov. Zámer riešenia finančného zabezpečenia obhospodarovania lesov v marginálnych oblastiach si preto vyžaduje komplexne riešiť problém rezortnou výskumnou úlohou resp. projektom s finančným zabezpečením prostriedkov na riešenie úlohy z európskych fondov na vedu a výskum. Výsledkom by mal byť konkrétny realizačný výstup aplikovateľný v lesníckej prevádzke.
Vážnym dlhoročným problémom riadneho obhospodarovania lesov podľa PSOL (LHP) je platobná neschopnosť firiem a podnikateľov v drevospracujúcom priemysle. Nedostatok disponibilných finančných prostriedkov na bežnom účte neumožňuje všetkým vlastníkom a subjektom obhospodarujúcich lesy v marginálnych oblastiach vyplácať mzdy vo výplatných termínoch a uhrádzať za svojich zamestnancov záväzky voči fondom (sociálneho zabezpečenia, zamestnanosti a zdravotnému). Tieto povinnosti vlastníci a užívatelia lesov sú limitované existujúcimi finančnými možnosťami so všetkými sankčnými postihmi pri nedodržaní platobného kalendára. Osobitným problémom je úhrada dane z pridanej hodnoty do štátneho rozpočtu, ktorú sú podnikateľské subjekty (, štátne podniky, pozemkové a lesné spoločenstvá, fyzické osoby ako vlastníci lesov) povinné uhrádzať podľa zákonných opatrení súčasne s vystavením faktúr za dodávku sortimentov dreva. Avšak táto daň sa uhradí podnikateľskému subjektu až pri úhrade faktúry, t.j. o viac ako 3 mesiace po lehote splatnosti. Pre názornosť situácie treba uviesť, že v prepočte finančný objem pohľadávok po lehote splatnosti predstavuje podľa celoštátnych štatistických údajov viac ako 69 % objemu ročnej dane z pridanej hodnoty, ktoré štátne podniky a podnikateľské subjekty v lesníctve odvádzajú do štátneho rozpočtu.Pri vývoze dreva do zahraničia platobná disciplína je súčasťou uzavretých dohôd o dodávkach dreva, preto sa nemožno čudovať tomu, že tuzemskí producenti dreva časť svojej produkcie exportujú do zahraničia. Tento obtiažny problém financovania lesného hospodárstva vyžaduje si legislatívne riešenie.
Názory účastníkov diskusného fóra si zaslúžia plnú podporu lesníckej verejnosti a treba ich riešiť na celoštátnej úrovni s podporou všetkých lesníckych inštitúcií vrátane Slovenskej lesníckej komory a Slovenského výboru odborového zväzu s tým zámerom, aby vyrovnané hospodárenie v lesoch bolo prioritou štátnej lesníckej politiky aj programových dokumentov vlády v nastávajúcom volebnom období. V tejto súvislosti treba poukázať z národohospodárskeho hľadiska na opodstatnenosť štátnych dotácií na obhospodarovanie lesov v tzv. marginálnych oblastiach. Ide o oblasti, kde sa výrobou produkcie surového dreva a ostatných činností nezíska taký finančný výnos z obhospodarovania lesov, ktorý neumožňuje vyrovnanosť tržieb a financovanie nákladov na všetky lesnícke činnosti a ochranu lesov. Na území Slovenska je z hľadiska nízkej produkcie dreva a vysokých výrobných nákladov stratových približne 400 tis.ha t.j. asi 20 % lesov. Zámer riešenia finančného zabezpečenia obhospodarovania lesov v marginálnych oblastiach si preto vyžaduje komplexne riešiť problém rezortnou výskumnou úlohou resp. projektom s finančným zabezpečením prostriedkov na riešenie úlohy z európskych fondov na vedu a výskum. Výsledkom by mal byť konkrétny realizačný výstup aplikovateľný v lesníckej prevádzke.
Vážnym dlhoročným problémom riadneho obhospodarovania lesov podľa PSOL (LHP) je platobná neschopnosť firiem a podnikateľov v drevospracujúcom priemysle. Nedostatok disponibilných finančných prostriedkov na bežnom účte neumožňuje všetkým vlastníkom a subjektom obhospodarujúcich lesy v marginálnych oblastiach vyplácať mzdy vo výplatných termínoch a uhrádzať za svojich zamestnancov záväzky voči fondom (sociálneho zabezpečenia, zamestnanosti a zdravotnému). Tieto povinnosti vlastníci a užívatelia lesov sú limitované existujúcimi finančnými možnosťami so všetkými sankčnými postihmi pri nedodržaní platobného kalendára. Osobitným problémom je úhrada dane z pridanej hodnoty do štátneho rozpočtu, ktorú sú podnikateľské subjekty (, štátne podniky, pozemkové a lesné spoločenstvá, fyzické osoby ako vlastníci lesov) povinné uhrádzať podľa zákonných opatrení súčasne s vystavením faktúr za dodávku sortimentov dreva. Avšak táto daň sa uhradí podnikateľskému subjektu až pri úhrade faktúry, t.j. o viac ako 3 mesiace po lehote splatnosti. Pre názornosť situácie treba uviesť, že v prepočte finančný objem pohľadávok po lehote splatnosti predstavuje podľa celoštátnych štatistických údajov viac ako 69 % objemu ročnej dane z pridanej hodnoty, ktoré štátne podniky a podnikateľské subjekty v lesníctve odvádzajú do štátneho rozpočtu.Pri vývoze dreva do zahraničia platobná disciplína je súčasťou uzavretých dohôd o dodávkach dreva, preto sa nemožno čudovať tomu, že tuzemskí producenti dreva časť svojej produkcie exportujú do zahraničia. Tento obtiažny problém financovania lesného hospodárstva vyžaduje si legislatívne riešenie.
7.1 2015 13:07
autor: neznámy
Navrhovanú zmenu podmienok čerpania štátnych dotácií a finančných prostriedkov z európskych štrukturálnych fondov na 1 ha obhospodarovaného lesného pozemku, ktorú uvádza učiteľ TU Zvolen treba považovať za mimoriadne účinný a právne obhájiteľný argument na podporu zveľadenia stavu lesov na celom území štátu. Žiada sa jeho dopracovanie NLC (Lesníckym výskumným ústavom) do vykonávacieho predpisu tak, aby rešpektoval diferencované a súčasné špecifické a objektívne kritériá ekonomickej efektívnosti obhospodarovania lesov podľa veku lesného porastu, produkčných schopností HSLT, drevinového zloženia atď. (prírodných a výrobných činiteľov) Prenázornosť súčasnej situácie treba uviesť, že súčasné pravidlá čerpania nenávratného finančného príspevku z eurofondov sú diskriminačné, neumožňujú možnosti podpory pre všetky subjekty obhospodarujúce lesy, ale viac-menej pre subjekty, ktoré obhospodarujú štátne alebo neštátne lesy s väčším kapitálovým vybavením na väčších výmerách lesných pozemkov (napr.fi. Propopulo, mestské lesy a pod.).
Podľa mojich dlhoročných skúseností v zabezpečení trvalého obhospodarovania lesov podľa PSOL významným nástrojom na zlepšenie financovania lesného hospodárstva by bolo zriadenie celoštátneho „Fondu zveľaďovania lesa“, kde by sa akumulovali finančné prostriedky podľa stanovených pravidiel od všetkých vlastníkov a obhospodarovateľov lesov z ťažby dreva a spracovania dreva z rozsiahlych lesných kalamít. Použitie finančných prostriedkov fondu by podliehalo taxatívne stanoveným podmienkam predovšetkým na likvidáciu následkov kalamít a ostatné aktivity fondu schválené podľa praviddiel prideľovania finančných prostriedkov celoštátnou „Radou fondu“.
Navrhovanú zmenu podmienok čerpania štátnych dotácií a finančných prostriedkov z európskych štrukturálnych fondov na 1 ha obhospodarovaného lesného pozemku, ktorú uvádza učiteľ TU Zvolen treba považovať za mimoriadne účinný a právne obhájiteľný argument na podporu zveľadenia stavu lesov na celom území štátu. Žiada sa jeho dopracovanie NLC (Lesníckym výskumným ústavom) do vykonávacieho predpisu tak, aby rešpektoval diferencované a súčasné špecifické a objektívne kritériá ekonomickej efektívnosti obhospodarovania lesov podľa veku lesného porastu, produkčných schopností HSLT, drevinového zloženia atď. (prírodných a výrobných činiteľov) Prenázornosť súčasnej situácie treba uviesť, že súčasné pravidlá čerpania nenávratného finančného príspevku z eurofondov sú diskriminačné, neumožňujú možnosti podpory pre všetky subjekty obhospodarujúce lesy, ale viac-menej pre subjekty, ktoré obhospodarujú štátne alebo neštátne lesy s väčším kapitálovým vybavením na väčších výmerách lesných pozemkov (napr.fi. Propopulo, mestské lesy a pod.).
Podľa mojich dlhoročných skúseností v zabezpečení trvalého obhospodarovania lesov podľa PSOL významným nástrojom na zlepšenie financovania lesného hospodárstva by bolo zriadenie celoštátneho „Fondu zveľaďovania lesa“, kde by sa akumulovali finančné prostriedky podľa stanovených pravidiel od všetkých vlastníkov a obhospodarovateľov lesov z ťažby dreva a spracovania dreva z rozsiahlych lesných kalamít. Použitie finančných prostriedkov fondu by podliehalo taxatívne stanoveným podmienkam predovšetkým na likvidáciu následkov kalamít a ostatné aktivity fondu schválené podľa praviddiel prideľovania finančných prostriedkov celoštátnou „Radou fondu“.
7.1 2015 14:39
autor: neznámy
Videli Ste niekto film zo sovietskej produkcie z roku 1963, Kráľovstvo krivých zrkadiel? http://www.csfd.cz/film/33595-kralovstvi-krivych-zrcadel/.
Tak takto nejak ja hodnotím základný text" Ekonomika a financovanie LH". Autor zjavne asi nebol na tejto konferencií a preštudoval si iba zverejnené príspevky.
Prvý z tých pokrivených textov je tento :
"Podľa záverov referátov a vystúpení účastníkov konferencie s medzinárodnou účasťou na tému FINANCOVANIE LESY- DREVO v roku 2014 možno konštatovať, že ekonomická reforma a transformácia lesného hospodárstva nerešpektovala špecifiká ekonomických nástrojov riadenia lesného hospodárstva a orientovala sa politickými nomináciami rezortných ministrov (česť výnimkám) a štátnych tajomníkov a niektorých manažérov riadenia odvetvia lesného hospodárstva výlučne na privatizáciu majetku štátnych lesov a reprivatizáciu lesov, čím ekonomická efektívnosť obhospodarovania lesov stratila v porovnaní so zahraničím kontinuitu a stala výlučnou doménou trhového hospodárstva so všetkými dôsledkami, s ktorými sa v súčasnej dobe stretávame v ekonomickej efektívnosti obhospodarovania lesov."
Komentár. zaujímavé, že táto situácia akurát vadí nejakému státnemu rádcovi a nie skutočným vlastníkom lesom. Ako ináč sa má správať vlastník pozemku, ke´d nie iba trhovo, však spoločné BLAHO v podobe komunizmu sme za 40 rokov nevybudovali, p.šťastný rádca. A zaujímavé, že ekonomická efektivita sa vypláca ako Francúzským drobným vlastníkom lesov do 25 ha, tak aj hlavne Švajčiarským drobným vlastníkom. Budíček, ja nepoznám ekonomicky neefektívny les, pokiaľ mu nejaký PSOL nenapíše BZ. Min. 3 m3 /ha prirastie na každom majetku, v priemere SR je to okolo 6,5m3/ha. Mám 10 ha lesa, kde mi každý rok prirastie 65 m3. Stačí mi to? Mne áno, ale pre tzv odborné obhospodárovanie cez PSOL to nestačí, lebo ten napíše, že BZ, keď to nemá 0,7 Zakmenenie?! Definícia, čo je les podľa Unesco, je v dobe dospelosti-maturite stromov, to má mať 30% plošnu pokryvnosť projekcie koruny na zem, 5 m výšku a viac ako 0,5 ha. Projekcia korunny-tzv.zápoj 30 % je v skutočnosti iba zakmenenie okolo 2 ?!
Druhý krivý text je :
"Osobitným problémom transformačného procesu bol proces prinavrátenia vlastníckych a užívacích práv pôvodným vlastníkom a užívateľom lesov, ktorý nezohľadňoval špecifiká lesného hospodárstva a stáročné poznatky lesníckej vedy a výskumu v obhospodarovaní lesov, ktoré boli uznávané vo všetkých lesnícky vyspelých štátoch Európy . Výsledkom je dezolátny stav lesníctva a lesného hospodárstva (ťažko to možno inak nazvať), ktorý vniesol do lesníckeho stavu a obhospodarovateľov štátnych a neštátnych lesov nevraživosť."
Komentár: Mám za to, že autor príspevku nie je mentálne stotožnený z tým, že sa majetky prinavrátili aj drobným vlastníkom, čo znamená, že vôbec nie je stotožnený so spoločenskou zmenou, ktorá po roku 1989 a hlavne poroku 1991/1993 v lesoch nastala?! Pozor človeče, s čerty nejsou žerty / čert=komunista/.
Tretí text:
"V tejto bezvýchodiskovej situácii lesníctva a lesného hospodárstva na Slovensku sa pýtam, kde je drevársky, nábytkársky a celulózo papiernický priemysel, ktorý by mal jednoznačne podporiť snahu sektoru štátnych a neštátnych lesov na zveľadenie stavu obhospodarovania lesov a ich trvalé zachovanie ako je tomu v západoeurópskych štátoch a Škandinávii, kde si obrazne povedané starajú sa o dobré vzťahy s vlastníkmi a užívateľmi lesov „ako o hodvábnika“ lebo sú si vedomí, že bez odborného obhospodarovania lesov sú odsúdení na „zánik“."
Komentár: Odborné obhospodárovanie v Škandinávií nie je povinnosť, ale tzv cukrík, ktorý má motivovať drobných vlastníkov, aby si nechali vyhotoviť tzv.LHP. On má vlastnik LHP, ale má aj za to polovicu nákladov na zalesnenie automatický priznaných a aj tak isto polovicu nákladov na prvé prečistky . Toto je stav ešte z obdobia 2004-2006 vo Fínsku, ale veľa veci sa na tom nezmenilo. Aha, ááno, zmenili lesný zákon, už nikto nikomu neprikazuje, že kedy a kde a koľko môže vyrúbať, či bude pestovať brusnice alebo niečo iné na svojom lesnom majetku- podstatne sa zliberalizoval. A ešte, tzv.LHP, či odborné obhospodárovanie, ktoré nie je povinné úživa vo Finsku 75ˇ% vlastníkov, zvyšných 25% je bez LHP.
ŠTVRTý text-finále:
"Predpokladám, že osobnosti ktoré majú úctu a autoritu exisujú aj v lesníctve, žiaľ nedostáva sa im taký mediálny priestor, aby mohli prezentovať svoje profesionálne kvality ako Prof. Staněk v hospodárskej politike štátu."
komentár: Ja v úcte p.Prof.Staneka nemám, je to prototýp socialistického ekonoma, ktorý zbytočne Glorifikuje štátom riadenú ekonomiku-plánované hospodárstvo.
PS:"Sumar je podnikateľ (za peniazmi), nie lesník (za lesom)." Som aj podnikateľ-samoplatca, ktorý nezamestnáva - nevykorisťuje žiadnu ľudskú dušu a som aj lesník, ktorý toho videl viacej v EU lesníckom svete ako je na slovenské pomery bežné a videl som tým aj iné lesnícke svety, kde je všetko v lesníctve jednoduchšie, kde rozhoduje slobodná myseľ vlastníka lesa, kde sa nikto cudzí-tzv lesní odborníci-štátní radcovia nestarájú do slobodného rozhodovania vlastníka/ ktoré tu dnes niekto nazýva tzv.DRANCOVANíM, a pritom si vlastník svojho lesa nemôže nič vydrancovať-iba si svoj majetok UŽIJE?!/ A toto je rozdiel medzi postkomunistickým chápaním dnesnej lesníckej reality a štandartne demokratickým vnímaním pojmu, slobodné podnikanie!!!
ĽUDIA, a vyberte si svoju slobodnú cestu...
Videli Ste niekto film zo sovietskej produkcie z roku 1963, Kráľovstvo krivých zrkadiel? http://www.csfd.cz/film/33595-kralovstvi-krivych-zrcadel/.
Tak takto nejak ja hodnotím základný text" Ekonomika a financovanie LH". Autor zjavne asi nebol na tejto konferencií a preštudoval si iba zverejnené príspevky.
Prvý z tých pokrivených textov je tento :
"Podľa záverov referátov a vystúpení účastníkov konferencie s medzinárodnou účasťou na tému FINANCOVANIE LESY- DREVO v roku 2014 možno konštatovať, že ekonomická reforma a transformácia lesného hospodárstva nerešpektovala špecifiká ekonomických nástrojov riadenia lesného hospodárstva a orientovala sa politickými nomináciami rezortných ministrov (česť výnimkám) a štátnych tajomníkov a niektorých manažérov riadenia odvetvia lesného hospodárstva výlučne na privatizáciu majetku štátnych lesov a reprivatizáciu lesov, čím ekonomická efektívnosť obhospodarovania lesov stratila v porovnaní so zahraničím kontinuitu a stala výlučnou doménou trhového hospodárstva so všetkými dôsledkami, s ktorými sa v súčasnej dobe stretávame v ekonomickej efektívnosti obhospodarovania lesov."
Komentár. zaujímavé, že táto situácia akurát vadí nejakému státnemu rádcovi a nie skutočným vlastníkom lesom. Ako ináč sa má správať vlastník pozemku, ke´d nie iba trhovo, však spoločné BLAHO v podobe komunizmu sme za 40 rokov nevybudovali, p.šťastný rádca. A zaujímavé, že ekonomická efektivita sa vypláca ako Francúzským drobným vlastníkom lesov do 25 ha, tak aj hlavne Švajčiarským drobným vlastníkom. Budíček, ja nepoznám ekonomicky neefektívny les, pokiaľ mu nejaký PSOL nenapíše BZ. Min. 3 m3 /ha prirastie na každom majetku, v priemere SR je to okolo 6,5m3/ha. Mám 10 ha lesa, kde mi každý rok prirastie 65 m3. Stačí mi to? Mne áno, ale pre tzv odborné obhospodárovanie cez PSOL to nestačí, lebo ten napíše, že BZ, keď to nemá 0,7 Zakmenenie?! Definícia, čo je les podľa Unesco, je v dobe dospelosti-maturite stromov, to má mať 30% plošnu pokryvnosť projekcie koruny na zem, 5 m výšku a viac ako 0,5 ha. Projekcia korunny-tzv.zápoj 30 % je v skutočnosti iba zakmenenie okolo 2 ?!
Druhý krivý text je :
"Osobitným problémom transformačného procesu bol proces prinavrátenia vlastníckych a užívacích práv pôvodným vlastníkom a užívateľom lesov, ktorý nezohľadňoval špecifiká lesného hospodárstva a stáročné poznatky lesníckej vedy a výskumu v obhospodarovaní lesov, ktoré boli uznávané vo všetkých lesnícky vyspelých štátoch Európy . Výsledkom je dezolátny stav lesníctva a lesného hospodárstva (ťažko to možno inak nazvať), ktorý vniesol do lesníckeho stavu a obhospodarovateľov štátnych a neštátnych lesov nevraživosť."
Komentár: Mám za to, že autor príspevku nie je mentálne stotožnený z tým, že sa majetky prinavrátili aj drobným vlastníkom, čo znamená, že vôbec nie je stotožnený so spoločenskou zmenou, ktorá po roku 1989 a hlavne poroku 1991/1993 v lesoch nastala?! Pozor človeče, s čerty nejsou žerty / čert=komunista/.
Tretí text:
"V tejto bezvýchodiskovej situácii lesníctva a lesného hospodárstva na Slovensku sa pýtam, kde je drevársky, nábytkársky a celulózo papiernický priemysel, ktorý by mal jednoznačne podporiť snahu sektoru štátnych a neštátnych lesov na zveľadenie stavu obhospodarovania lesov a ich trvalé zachovanie ako je tomu v západoeurópskych štátoch a Škandinávii, kde si obrazne povedané starajú sa o dobré vzťahy s vlastníkmi a užívateľmi lesov „ako o hodvábnika“ lebo sú si vedomí, že bez odborného obhospodarovania lesov sú odsúdení na „zánik“."
Komentár: Odborné obhospodárovanie v Škandinávií nie je povinnosť, ale tzv cukrík, ktorý má motivovať drobných vlastníkov, aby si nechali vyhotoviť tzv.LHP. On má vlastnik LHP, ale má aj za to polovicu nákladov na zalesnenie automatický priznaných a aj tak isto polovicu nákladov na prvé prečistky . Toto je stav ešte z obdobia 2004-2006 vo Fínsku, ale veľa veci sa na tom nezmenilo. Aha, ááno, zmenili lesný zákon, už nikto nikomu neprikazuje, že kedy a kde a koľko môže vyrúbať, či bude pestovať brusnice alebo niečo iné na svojom lesnom majetku- podstatne sa zliberalizoval. A ešte, tzv.LHP, či odborné obhospodárovanie, ktoré nie je povinné úživa vo Finsku 75ˇ% vlastníkov, zvyšných 25% je bez LHP.
ŠTVRTý text-finále:
"Predpokladám, že osobnosti ktoré majú úctu a autoritu exisujú aj v lesníctve, žiaľ nedostáva sa im taký mediálny priestor, aby mohli prezentovať svoje profesionálne kvality ako Prof. Staněk v hospodárskej politike štátu."
komentár: Ja v úcte p.Prof.Staneka nemám, je to prototýp socialistického ekonoma, ktorý zbytočne Glorifikuje štátom riadenú ekonomiku-plánované hospodárstvo.
PS:"Sumar je podnikateľ (za peniazmi), nie lesník (za lesom)." Som aj podnikateľ-samoplatca, ktorý nezamestnáva - nevykorisťuje žiadnu ľudskú dušu a som aj lesník, ktorý toho videl viacej v EU lesníckom svete ako je na slovenské pomery bežné a videl som tým aj iné lesnícke svety, kde je všetko v lesníctve jednoduchšie, kde rozhoduje slobodná myseľ vlastníka lesa, kde sa nikto cudzí-tzv lesní odborníci-štátní radcovia nestarájú do slobodného rozhodovania vlastníka/ ktoré tu dnes niekto nazýva tzv.DRANCOVANíM, a pritom si vlastník svojho lesa nemôže nič vydrancovať-iba si svoj majetok UŽIJE?!/ A toto je rozdiel medzi postkomunistickým chápaním dnesnej lesníckej reality a štandartne demokratickým vnímaním pojmu, slobodné podnikanie!!!
ĽUDIA, a vyberte si svoju slobodnú cestu...
7.1 2015 18:29
autor: neznámy
Len ste nevysvetlili "sumar", prečo sa má spoločnosť starať o súkromný majetok dotovaním z verejných zdrojov! To je také supersocialistické (= superkapitalistické). Privatizácia ziskov a socializácia strát a nákladov. Dôvod lebo mimoprodukčné funkcie a ekosystémové služby si môžete naozaj nechať pre nejakých vyvolených socialistov.
Len ste nevysvetlili "sumar", prečo sa má spoločnosť starať o súkromný majetok dotovaním z verejných zdrojov! To je také supersocialistické (= superkapitalistické). Privatizácia ziskov a socializácia strát a nákladov. Dôvod lebo mimoprodukčné funkcie a ekosystémové služby si môžete naozaj nechať pre nejakých vyvolených socialistov.
7.1 2015 19:02
autor: neznámy
Ano, máte pravdu v tom , čo je privatizácia ziskov a socializácia strát a nákladov, ale v rozmere porovnania tejto situácie medzi poľno a medzi lesom je priepastný rozdiel. Každému poľno podnikatelovi je jasné, že dotácia cez 200,-/ha je dobrá, lebo zabezpečuje tzv."potravinovú sebestačnosť, ale v prípade lesov je i 60,-/ha za ekologický priaznivú realizáciu hospodárenia dostatočná pre spoločnosť. Takže, Vážený kritik, vyriešte najskor tento Vami postavení problem u poľno, ktoré zožerie 85% EU zdrojov a potom začnite rozmýšľat nad tým, ako to doraziť u lesov, kde je iba 15/10%/ MIMO zdrojov a pritom Polno a aj Lesy užívajú okolo 40% krajiny narovnako?!
Ano, máte pravdu v tom , čo je privatizácia ziskov a socializácia strát a nákladov, ale v rozmere porovnania tejto situácie medzi poľno a medzi lesom je priepastný rozdiel. Každému poľno podnikatelovi je jasné, že dotácia cez 200,-/ha je dobrá, lebo zabezpečuje tzv."potravinovú sebestačnosť, ale v prípade lesov je i 60,-/ha za ekologický priaznivú realizáciu hospodárenia dostatočná pre spoločnosť. Takže, Vážený kritik, vyriešte najskor tento Vami postavení problem u poľno, ktoré zožerie 85% EU zdrojov a potom začnite rozmýšľat nad tým, ako to doraziť u lesov, kde je iba 15/10%/ MIMO zdrojov a pritom Polno a aj Lesy užívajú okolo 40% krajiny narovnako?!
7.1 2015 19:47
autor: neznámy
Hovorí Vám niečo "správna farmárska prax" a o čo to všetko je? Ak budú obdobné platby v lesoch, ako je to v poľnohospodárstve, tak žiadne také, že sa práce v lesoch verejnými orgánmi kontrolovať (na súkromných lesných pozemkoch) nebudú, nebude. Ak sa budú čerpať prostriedky na lesy tak ako v poľnohospodárstve, tak počítajte i so zvýšenými kontrolami v lesoch! Porovnávať lesy a poľno, nie je celkom na mieste. Lán kukurice a funkčný lesný ekosystém je priepastný rozdiel.
Hovorí Vám niečo "správna farmárska prax" a o čo to všetko je? Ak budú obdobné platby v lesoch, ako je to v poľnohospodárstve, tak žiadne také, že sa práce v lesoch verejnými orgánmi kontrolovať (na súkromných lesných pozemkoch) nebudú, nebude. Ak sa budú čerpať prostriedky na lesy tak ako v poľnohospodárstve, tak počítajte i so zvýšenými kontrolami v lesoch! Porovnávať lesy a poľno, nie je celkom na mieste. Lán kukurice a funkčný lesný ekosystém je priepastný rozdiel.
7.1 2015 20:00
autor: neznámy
Ešte nám "sumar" prezraďte, kde použije vlastník lesa tých 60 €/ha a na aký hektár? Nie je les ako les.
Ešte nám "sumar" prezraďte, kde použije vlastník lesa tých 60 €/ha a na aký hektár? Nie je les ako les.
7.1 2015 20:05
autor: neznámy
Správna farmárska prax znamená pri výmere do 20 ha poľno zeme, kde deklarujete , že raz do termínu do 1.7. to pokosíte a potom to môžte aj zamulčovať do konca roka je skoro to isté, ako keď ja budem hospodáriť podľa PSOLu. Aj jeden HA poľno a aj druhý leso Ha sa dá kontrolovať. Resp. postavil by som to na zásobach dreva. Ak mám stav zásob dreva nula v roku X, tak budem mať aj stav nula v roku X+1. Čo znamená, nebudem rúbať na svojom majetku toľko dreva, ktoré mi za rok prirastie?! Mám ročný objemový prírastok na svojom majetku 6,5m3/ha a mám 10 ha. Môžem vyrubať 65m3. A ja vyrubem v tom roku iba 60m3, čo znamená, že celkovú zásobu svojho majetku som neznížil, a tým som mohol splniť svoj záväzok voči spoločnosti a aj voči svojim dedičom majetku, že som si svoj les užil tak, že má z toho prospech ako SPOLOČNOSŤ, tak aj moji dedičia. A preto mi náleži podpora od SPOLOČNOSTI, že som sa správal voči lesu slušne a môže ma spoločnosť odmeniť tým, že mi prispeje tými 60,-€/ha./ Lepšie by boli 200,.€/ha/
Toto isté robia aj farmári, z roka na rok deklarujú, že roľa je roľou a dostanú za to v SAPSoch cez 200,-€/ha.
Ja vlastník lesa tiež deklarujem, že tam stojí les minimálne taký v zásobach ako v roku X,.
Správna farmárska prax znamená pri výmere do 20 ha poľno zeme, kde deklarujete , že raz do termínu do 1.7. to pokosíte a potom to môžte aj zamulčovať do konca roka je skoro to isté, ako keď ja budem hospodáriť podľa PSOLu. Aj jeden HA poľno a aj druhý leso Ha sa dá kontrolovať. Resp. postavil by som to na zásobach dreva. Ak mám stav zásob dreva nula v roku X, tak budem mať aj stav nula v roku X+1. Čo znamená, nebudem rúbať na svojom majetku toľko dreva, ktoré mi za rok prirastie?! Mám ročný objemový prírastok na svojom majetku 6,5m3/ha a mám 10 ha. Môžem vyrubať 65m3. A ja vyrubem v tom roku iba 60m3, čo znamená, že celkovú zásobu svojho majetku som neznížil, a tým som mohol splniť svoj záväzok voči spoločnosti a aj voči svojim dedičom majetku, že som si svoj les užil tak, že má z toho prospech ako SPOLOČNOSŤ, tak aj moji dedičia. A preto mi náleži podpora od SPOLOČNOSTI, že som sa správal voči lesu slušne a môže ma spoločnosť odmeniť tým, že mi prispeje tými 60,-€/ha./ Lepšie by boli 200,.€/ha/
Toto isté robia aj farmári, z roka na rok deklarujú, že roľa je roľou a dostanú za to v SAPSoch cez 200,-€/ha.
Ja vlastník lesa tiež deklarujem, že tam stojí les minimálne taký v zásobach ako v roku X,.
7.1 2015 20:38
autor: neznámy
Je naozaj úžas čítať myšlienky toho "neprihláseného" boľševika u ktorého závisť a neprajnosť je na prvom mieste.
Je naozaj úžas čítať myšlienky toho "neprihláseného" boľševika u ktorého závisť a neprajnosť je na prvom mieste.
7.1 2015 20:48
autor: neznámy
Tých 60,-€/ha vlastnik lesa použije na lese, kde je Natura 2000 územie a kde splni isté podmienky, BZ v čase hniezdenia vybraných druhov vtákov, či ekologické oleje, mrtvé drevo, či ponechanie stromov na dožitie a pod. Resp. tam, kde sa uplatnujú leso-enviromentálne platby..., ktoré toho času skoro nikto nechce?! MÁLO ,.€. CCA 2 PRM palivového dreva na ha.
Tých 60,-€/ha vlastnik lesa použije na lese, kde je Natura 2000 územie a kde splni isté podmienky, BZ v čase hniezdenia vybraných druhov vtákov, či ekologické oleje, mrtvé drevo, či ponechanie stromov na dožitie a pod. Resp. tam, kde sa uplatnujú leso-enviromentálne platby..., ktoré toho času skoro nikto nechce?! MÁLO ,.€. CCA 2 PRM palivového dreva na ha.
7.1 2015 20:54
autor: neznámy
Bez urážky, ale vy ste boľševici. Veď vy chcete verejné prostriedky jak za socializmu, bez roboty a hospodáriť neviete. Len natŕčate ruku, štát daj! K tej farmárskej praxi, veľa o tom zjavne neviete. Má to veľmi prísne pravidlá + sankcie. Najprv treba zrušiť úžerníctvo v lesoch a až tak sa môžeme baviť o ekologických olejoch, nie prepálených motorových či olejoch z hranoliek z hotelov. Použiť peniaze, kde je Natura 2000, na hniezdenie, na mŕtve drevo, ponechanie stromov na dožitie? Na čo sú vtákom, mŕtvemu drevu a ponechaným strom na dožitie peniaze?
Bez urážky, ale vy ste boľševici. Veď vy chcete verejné prostriedky jak za socializmu, bez roboty a hospodáriť neviete. Len natŕčate ruku, štát daj! K tej farmárskej praxi, veľa o tom zjavne neviete. Má to veľmi prísne pravidlá + sankcie. Najprv treba zrušiť úžerníctvo v lesoch a až tak sa môžeme baviť o ekologických olejoch, nie prepálených motorových či olejoch z hranoliek z hotelov. Použiť peniaze, kde je Natura 2000, na hniezdenie, na mŕtve drevo, ponechanie stromov na dožitie? Na čo sú vtákom, mŕtvemu drevu a ponechaným strom na dožitie peniaze?
7.1 2015 21:32
autor: neznámy
Človečku, 4 roky užívam okolo 40 ha poľno pôdy, a stále mi okolo 5.12. dojde na účet cez 8000,-€/ tento rok skoro 10000,-€/. Tak mi nerozprávaj, že neviem o čom sú agro platby. Veľmi jednoduchý spôsob ako si zarobiť peniaze. Ja mam starosť zhruba 2 týždne pre 15.5. aby som predložil kompletnú žiadosť, a potom mám starosť ako zabezpečiť pokosenie, či iné užitie poľno pôdy. Takže nepruď nejakými sankciami. Ak máš problém s úžerou v lesníctve, tak toto nie je problém agro platieb. ˇUžera v lesníctve sa dá vyriešiť takým spôsobom, že sa drevo bude preberáť-predávať na priamo-odberateľovi, a nie cez sprostredkovateľov predaja dreva-priekupníkov.
Človečku, 4 roky užívam okolo 40 ha poľno pôdy, a stále mi okolo 5.12. dojde na účet cez 8000,-€/ tento rok skoro 10000,-€/. Tak mi nerozprávaj, že neviem o čom sú agro platby. Veľmi jednoduchý spôsob ako si zarobiť peniaze. Ja mam starosť zhruba 2 týždne pre 15.5. aby som predložil kompletnú žiadosť, a potom mám starosť ako zabezpečiť pokosenie, či iné užitie poľno pôdy. Takže nepruď nejakými sankciami. Ak máš problém s úžerou v lesníctve, tak toto nie je problém agro platieb. ˇUžera v lesníctve sa dá vyriešiť takým spôsobom, že sa drevo bude preberáť-predávať na priamo-odberateľovi, a nie cez sprostredkovateľov predaja dreva-priekupníkov.
7.1 2015 21:48
autor: neznámy
Čo sú agroplatby to určite viete, o tom nemám pochýb. A tu to i končí. Teraz ste odkryli karty o čo Vám ide. O peniaze zadarmo bez riadnej roboty. A toto sa práve zneužíva vo veľkom v agrorezorte. Namiesto lúk sa nechá vyrásť 3 m bodliak, nechá sa poriadne dozrieť a niekedy v septembri-októbri sa pomulčuje. A to je celý výkon za agroplatby. A toto chcete zaviesť asi i do lesov. Pestovať bambus, ktorý Vám bude platiť spoločnosť. Zbohom lesy.
Čo sú agroplatby to určite viete, o tom nemám pochýb. A tu to i končí. Teraz ste odkryli karty o čo Vám ide. O peniaze zadarmo bez riadnej roboty. A toto sa práve zneužíva vo veľkom v agrorezorte. Namiesto lúk sa nechá vyrásť 3 m bodliak, nechá sa poriadne dozrieť a niekedy v septembri-októbri sa pomulčuje. A to je celý výkon za agroplatby. A toto chcete zaviesť asi i do lesov. Pestovať bambus, ktorý Vám bude platiť spoločnosť. Zbohom lesy.
7.1 2015 21:59
autor: neznámy
Odkaz pre "neprihláseného". Ty vieš rozdeľovať najlepšie a najspravodlivejšie. Ty si sa taký už asi narodil. Že sme o Tebe nevedeli, keď sme volili človeka na HRAD. To by bolo niečo pre Teba.
Odkaz pre "neprihláseného". Ty vieš rozdeľovať najlepšie a najspravodlivejšie. Ty si sa taký už asi narodil. Že sme o Tebe nevedeli, keď sme volili človeka na HRAD. To by bolo niečo pre Teba.
7.1 2015 23:08
autor: neznámy
Otázka pre p. SUmara.
Táto otázka skôr by patrila do Agrofóra ako sem.
Ako Žiadateľ o priame platby tých 40 ha je Vaša pôda, alebo máte pôdu aj v prenájme?
Ak áno, na základe čoho? Ste SHR, alebo iba fyzická osoba?_ .
Vieme,kto môže dostať dotáciu aj ako fyzická osoba.Minimálne 1ha, a najnižšia výmera jednej parcely 0,30 ha.
Zistila som , že istá fyzická osoba si dala vypracovať LPIS na pozemky, ktoré neužíva, nepracuje na nich.Jednoducho si zistila čísla parciel intravilánu o ktoré sa starajú ich vlastníci ale nie sú Žiadateľmi,
PPA jej vyplácala priame platby.V tomto roku je to viac ako 200 Eur/ha.
Môj syn zadal otázku p. Milkovej s PPA, že nepredpokladá, aby právny stav umožňoval hocikomu vyhotovenie LPIS na pôdu, ktorú neobrába a nie je jeho vlastníctvom.a nemá od vlastníkov nájomnú zmluvu.
Ani to, žeby akákoľvek norma EÚ povoľovala poberať dotácie na pôdu, ktorú neužívajú. .
Odpovedala alibisticky, vyhnúc sa priamej odpovedi odvolaním sa na obč. právne
konanie.
S neprihlásením s časti súhlasím.
Stačí naozaj do konca hos. roka pomulčovať pozemok.
Otázka pre p. SUmara.
Táto otázka skôr by patrila do Agrofóra ako sem.
Ako Žiadateľ o priame platby tých 40 ha je Vaša pôda, alebo máte pôdu aj v prenájme?
Ak áno, na základe čoho? Ste SHR, alebo iba fyzická osoba?_ .
Vieme,kto môže dostať dotáciu aj ako fyzická osoba.Minimálne 1ha, a najnižšia výmera jednej parcely 0,30 ha.
Zistila som , že istá fyzická osoba si dala vypracovať LPIS na pozemky, ktoré neužíva, nepracuje na nich.Jednoducho si zistila čísla parciel intravilánu o ktoré sa starajú ich vlastníci ale nie sú Žiadateľmi,
PPA jej vyplácala priame platby.V tomto roku je to viac ako 200 Eur/ha.
Môj syn zadal otázku p. Milkovej s PPA, že nepredpokladá, aby právny stav umožňoval hocikomu vyhotovenie LPIS na pôdu, ktorú neobrába a nie je jeho vlastníctvom.a nemá od vlastníkov nájomnú zmluvu.
Ani to, žeby akákoľvek norma EÚ povoľovala poberať dotácie na pôdu, ktorú neužívajú. .
Odpovedala alibisticky, vyhnúc sa priamej odpovedi odvolaním sa na obč. právne
konanie.
S neprihlásením s časti súhlasím.
Stačí naozaj do konca hos. roka pomulčovať pozemok.
8.1 2015 8:01
autor: neznámy
poznam veducich pracovnikov na PPA, ktori pred terminom ukoncenia podavania, si pozru v systeme v jednotlivych katastroch na ktoru podu nikto nepodal ziadost o platby a riesia si to cez sro (manzelka, syn, atd) ku koncu roku si rozdelia peniaze, a hotovo, a viete kolko je obci v okrese, a vsade sa najde 30 - 100 ha hlavne luk, a nie je to ani pokosene, hlavne ze si sami nepridu na kontrolu, a ked si niekto nahodou poda na ten pozemok ziadost, krizove plnenie to nezisti, lebo on si ten pozemok zo svojho odoberie, jednoduche nie?
poznam veducich pracovnikov na PPA, ktori pred terminom ukoncenia podavania, si pozru v systeme v jednotlivych katastroch na ktoru podu nikto nepodal ziadost o platby a riesia si to cez sro (manzelka, syn, atd) ku koncu roku si rozdelia peniaze, a hotovo, a viete kolko je obci v okrese, a vsade sa najde 30 - 100 ha hlavne luk, a nie je to ani pokosene, hlavne ze si sami nepridu na kontrolu, a ked si niekto nahodou poda na ten pozemok ziadost, krizove plnenie to nezisti, lebo on si ten pozemok zo svojho odoberie, jednoduche nie?
8.1 2015 8:15
autor: neznámy
Cast je vo vlastníctve a časť v nájme a som aj SHR. Mulčovanie nie je dovolené, najskor v dvoch terminoch sa musí tráva pokosiť a pozbierať a až potom sa to môže mulčovať. Dokonca v pripade nepriazni počasia máte 2 tyždnový termin na ohlásenie pozbierania sena na PPA.TZV. priaznivá farmarská prax.
S tým, žeby nejaká fyz. osoba mohla si vyžiadať cudzie tzv.SAPSy, je to možné, ale v prípade ohlasenia takého konania na PPA si myslím, že dotyčný bude mať problém, lebo musí preukázať, že starostlivosť o pozemok vykonal on. Ak do procesu vstupia skutoční užívatelia-vlastnici, PPA to nerieši, lebo stále vec predloží pred občianský zákonnik, resp.súd a až po právoplatnom rozhodnutí súdu podľa jeho výroku sa rozhodne. A sankie Vám napráska poriadne!
A ešte raz, s tou poslednou vetou by som sa takto verejne nechválil, lebo nikdy neviete akého "dobrého suseda" v okolí máte. Mulčovanie áno, ale až po riadnej kosbe, či spasení, ak sú VDJ.
Cast je vo vlastníctve a časť v nájme a som aj SHR. Mulčovanie nie je dovolené, najskor v dvoch terminoch sa musí tráva pokosiť a pozbierať a až potom sa to môže mulčovať. Dokonca v pripade nepriazni počasia máte 2 tyždnový termin na ohlásenie pozbierania sena na PPA.TZV. priaznivá farmarská prax.
S tým, žeby nejaká fyz. osoba mohla si vyžiadať cudzie tzv.SAPSy, je to možné, ale v prípade ohlasenia takého konania na PPA si myslím, že dotyčný bude mať problém, lebo musí preukázať, že starostlivosť o pozemok vykonal on. Ak do procesu vstupia skutoční užívatelia-vlastnici, PPA to nerieši, lebo stále vec predloží pred občianský zákonnik, resp.súd a až po právoplatnom rozhodnutí súdu podľa jeho výroku sa rozhodne. A sankie Vám napráska poriadne!
A ešte raz, s tou poslednou vetou by som sa takto verejne nechválil, lebo nikdy neviete akého "dobrého suseda" v okolí máte. Mulčovanie áno, ale až po riadnej kosbe, či spasení, ak sú VDJ.
8.1 2015 8:33
autor: neznámy
Robo, aj vy ste len špekulant, ktorý je len na peniaze? Vám očividne ide len o ne a nie o to, aby sa efektívne využili v lesoch. Je rozdiel dotovať lesy a dotovať súkromníka a jeho blahobyt, bez roboty. Vy si to predstavujete tak, vyrúbem si svoje lesy, zhrabnem peniaze za drevo do vrecka a štát plať za vzniknuté náklady a ešte ďalšie peniaze "mne" súkromníkovi do vrecka. Za nič, len tak. Takýto socializmus nebol ani za socializmu. Dotovanie, ako prebieha v súčasnosti v agrorezorte a ako sa využívajú, či skôr nevyužívajú financie na pôdu, je totálne diletantstvo. Vytvára sa prostredie a možnosť, že vlastník napríklad lúky už nemusí predávať svoj produkt - seno (alebo ho inak využívať), zhrabne peniaze, pokosí lúku a nechá trávu (seno zhniť). A obdobne to môže skončiť i s lesmi. Peniaze mám vo vrecku a starostlivosť o lesy mám na háku, vrátane PSoL. Však môj majetok. To sme ale s tou demokraciou dopracovali. Aj s voľbami na hrad (na výber čert alebo diabol).
Robo, aj vy ste len špekulant, ktorý je len na peniaze? Vám očividne ide len o ne a nie o to, aby sa efektívne využili v lesoch. Je rozdiel dotovať lesy a dotovať súkromníka a jeho blahobyt, bez roboty. Vy si to predstavujete tak, vyrúbem si svoje lesy, zhrabnem peniaze za drevo do vrecka a štát plať za vzniknuté náklady a ešte ďalšie peniaze "mne" súkromníkovi do vrecka. Za nič, len tak. Takýto socializmus nebol ani za socializmu. Dotovanie, ako prebieha v súčasnosti v agrorezorte a ako sa využívajú, či skôr nevyužívajú financie na pôdu, je totálne diletantstvo. Vytvára sa prostredie a možnosť, že vlastník napríklad lúky už nemusí predávať svoj produkt - seno (alebo ho inak využívať), zhrabne peniaze, pokosí lúku a nechá trávu (seno zhniť). A obdobne to môže skončiť i s lesmi. Peniaze mám vo vrecku a starostlivosť o lesy mám na háku, vrátane PSoL. Však môj majetok. To sme ale s tou demokraciou dopracovali. Aj s voľbami na hrad (na výber čert alebo diabol).
8.1 2015 8:52
autor: neznámy
Teraz trošku intelektuálske okienko od môjho dobrého spoločníka pre všetkých a aj predrečníka:
1. Socializmus bola len komplikovanejšia cesta od ranného kapitalizmu k novodobému kapitalizmu.
2. Západní ekonómovia s úžasom sa dívajú na socializmus minimálne v jednej oblasti, a tou je tradičná farmárska existencia-rodinné farmy typu, Nemecko, Francúzsko, Rakúsko, či Škandinávia, kedy v krajinách budovania lepších zajtrajškov sa podarilo za zhruba 30 rokov úplne zlikvidovať tento stav, a aj špeciálne na Slovensku./ Poľsko, či Titov socializmus sú výnimkami/. Dnešní SVK Agro podnikatelia gazdujú na min. 1000ha, čo je snom aj takého obyčajného USA farmára, kde sa aj 5 generácií poctivej práce muselo vynaložiť, aby si to mohli kúpiť. U nás sa čarovným prútikom po roku 1991 a hlavne za čias LENONa vytvorila dostatočná kapitalotvorná SVK skupina. Pre predrečníka, vadí tento stav v agrosektore niekomu na Slovensku?! Boli zrušené štátne majetky?!, na štátnej poľnopôde si gazdujú veľkopodnikatelia na základe Nájmov s SPF. Skús si do toho rýpnuť. A to len my , lesníci, ešte stále len pestujeme ten štátny socializmus v podobe existencie štátnych lesných podnikov...Hol van Winnetu?!
Teraz trošku intelektuálske okienko od môjho dobrého spoločníka pre všetkých a aj predrečníka:
1. Socializmus bola len komplikovanejšia cesta od ranného kapitalizmu k novodobému kapitalizmu.
2. Západní ekonómovia s úžasom sa dívajú na socializmus minimálne v jednej oblasti, a tou je tradičná farmárska existencia-rodinné farmy typu, Nemecko, Francúzsko, Rakúsko, či Škandinávia, kedy v krajinách budovania lepších zajtrajškov sa podarilo za zhruba 30 rokov úplne zlikvidovať tento stav, a aj špeciálne na Slovensku./ Poľsko, či Titov socializmus sú výnimkami/. Dnešní SVK Agro podnikatelia gazdujú na min. 1000ha, čo je snom aj takého obyčajného USA farmára, kde sa aj 5 generácií poctivej práce muselo vynaložiť, aby si to mohli kúpiť. U nás sa čarovným prútikom po roku 1991 a hlavne za čias LENONa vytvorila dostatočná kapitalotvorná SVK skupina. Pre predrečníka, vadí tento stav v agrosektore niekomu na Slovensku?! Boli zrušené štátne majetky?!, na štátnej poľnopôde si gazdujú veľkopodnikatelia na základe Nájmov s SPF. Skús si do toho rýpnuť. A to len my , lesníci, ešte stále len pestujeme ten štátny socializmus v podobe existencie štátnych lesných podnikov...Hol van Winnetu?!
8.1 2015 10:43
autor: neznámy
Vy to máte v sebe všetko dobre dopletené. Za komunistov komunista, za kapitalistov kapitalista, za feudalistov feudalista... A vždy s aktuálnou dobou vo svoj prospech. Ak by mali byť dotácie na lesy, hoc aj plošne na 1 ha, tak nech sú prísne viazané na osobitný účet a musia byť prísne viazané na použitie v lesoch na konkrétny cieľ a účel. Ak sa nepoužijú na lesy vôbec, alebo neefektívne, nech vyplýva ich povinnosť vrátiť, alebo ak ich niekto, napr. vlastník lesa zneužije na súkromné účely mimo ich určenia (dotácia na konkrétny účel), nech čelí aj trestno-právnemu procesu. Ide len o to, aby dotácie boli efektívne použité na lesy a starostlivosť o ne. Teda na prácu v lesoch (pre ľudí, čo tu prácu vykonávajú, na priame materiálové a iné zabezpečenie). Ani živnostník dotáciu na začatie podnikanie nemôže použiť na svoj súkromný blahobyt, mimo účelu použitie dotácie. To je všetko. Pekný deň.
Vy to máte v sebe všetko dobre dopletené. Za komunistov komunista, za kapitalistov kapitalista, za feudalistov feudalista... A vždy s aktuálnou dobou vo svoj prospech. Ak by mali byť dotácie na lesy, hoc aj plošne na 1 ha, tak nech sú prísne viazané na osobitný účet a musia byť prísne viazané na použitie v lesoch na konkrétny cieľ a účel. Ak sa nepoužijú na lesy vôbec, alebo neefektívne, nech vyplýva ich povinnosť vrátiť, alebo ak ich niekto, napr. vlastník lesa zneužije na súkromné účely mimo ich určenia (dotácia na konkrétny účel), nech čelí aj trestno-právnemu procesu. Ide len o to, aby dotácie boli efektívne použité na lesy a starostlivosť o ne. Teda na prácu v lesoch (pre ľudí, čo tu prácu vykonávajú, na priame materiálové a iné zabezpečenie). Ani živnostník dotáciu na začatie podnikanie nemôže použiť na svoj súkromný blahobyt, mimo účelu použitie dotácie. To je všetko. Pekný deň.
8.1 2015 10:58
autor: neznámy
Schopnosť prispôsobiť sa prostrediu je základná genetická vybava každého živočíšneho druhu, a aj človeka. S tym komunistom za komunistických čias, tak to SI ma Urazil, myslím si, že my dvaja sme už slušne dohovorili...
Schopnosť prispôsobiť sa prostrediu je základná genetická vybava každého živočíšneho druhu, a aj človeka. S tym komunistom za komunistických čias, tak to SI ma Urazil, myslím si, že my dvaja sme už slušne dohovorili...
8.1 2015 11:08
autor: neznámy
Sumar, máte zálusk sprivatizovať štátne lesy? Už na tom pracujete? O toto ide už hodne dlhé roky. Preto sú štátne lesy v žalostnom stave (celkovo, nielen stav porastov, aj keď i toto je rôzne podľa OZ i LS). Súkromníci zatiaľ nepreukázali, že sa vedia lepšie postarať o lesy. Tiež vedia len natŕčať paprče. Problémom lesníctva nie sú všelijakí ochranári, ale ako niekto vymyslel - lesnícki anarchisti - Vášho razenia.
Sumar, máte zálusk sprivatizovať štátne lesy? Už na tom pracujete? O toto ide už hodne dlhé roky. Preto sú štátne lesy v žalostnom stave (celkovo, nielen stav porastov, aj keď i toto je rôzne podľa OZ i LS). Súkromníci zatiaľ nepreukázali, že sa vedia lepšie postarať o lesy. Tiež vedia len natŕčať paprče. Problémom lesníctva nie sú všelijakí ochranári, ale ako niekto vymyslel - lesnícki anarchisti - Vášho razenia.
8.1 2015 11:13
autor: neznámy
Posledný prispevok je aj pre mňa silná káva?!UFF,UFF,UFF, rečou Winnetoua.
Normalne vás aj ľutujem, za tu neschopnosť racionálne vyhodniť dnešnú situáciu?!
Štastne lesy mňa zaujímajú do tej miery, ke´d robia bariery pri reprivatizácií lesných drobných majetkov.
Toho času sa slovenskej občianskej spoločnosti nepodarilo odrezať vplyv politikov od vplyvu v týchto šťastných lesníckych organizáciach. Bodka.
Nie je pravda, žeby neštátne lesy-súkromníci nedokázali sa lepšie postarať o svoj majetok. Dokonca generujú niekoľko násobne lepšie ekonomicke výsledky ako ONY.
Šťastne lesy do roku 1945 užívali bývale kráľovské-komorové lesy na výmere 25%, dnes užívajú-50% a vlastnia iba 40%.
Šťastne lesy sú pre mňa iba slovenský spoločenský vred, ktorý raz sa bude musieť vyrezať, ich spôsob realizácie hospodárenia. A ja s tým nič nemám spoločné.
Snažim sa iba ochraňovať iný druh majetku tak, aby vplyv politikov bol čo najmenší.
Posledný prispevok je aj pre mňa silná káva?!UFF,UFF,UFF, rečou Winnetoua.
Normalne vás aj ľutujem, za tu neschopnosť racionálne vyhodniť dnešnú situáciu?!
Štastne lesy mňa zaujímajú do tej miery, ke´d robia bariery pri reprivatizácií lesných drobných majetkov.
Toho času sa slovenskej občianskej spoločnosti nepodarilo odrezať vplyv politikov od vplyvu v týchto šťastných lesníckych organizáciach. Bodka.
Nie je pravda, žeby neštátne lesy-súkromníci nedokázali sa lepšie postarať o svoj majetok. Dokonca generujú niekoľko násobne lepšie ekonomicke výsledky ako ONY.
Šťastne lesy do roku 1945 užívali bývale kráľovské-komorové lesy na výmere 25%, dnes užívajú-50% a vlastnia iba 40%.
Šťastne lesy sú pre mňa iba slovenský spoločenský vred, ktorý raz sa bude musieť vyrezať, ich spôsob realizácie hospodárenia. A ja s tým nič nemám spoločné.
Snažim sa iba ochraňovať iný druh majetku tak, aby vplyv politikov bol čo najmenší.
8.1 2015 12:21
autor: neznámy
Učiteľ,to je chlapík sto percentný, tento človek by mal biť minister,nie jahňátek!!!
Učiteľ,to je chlapík sto percentný, tento človek by mal biť minister,nie jahňátek!!!
8.1 2015 12:50
autor: neznámy
Sumar, s tou ekonomikou sme si to už raz vysvetľovali. Dôležitá je reálna kvalita lesov, nie nejaké štatistické údaje. Z lesníctva netreba vyrezať štátne lesy - podľa Vás spoločenský vred, ale mamonárov a skutočných rozvracačov hodnôt, ktorí sú slúžni každej dobe a od prírody sa jej prispôsobujú, aby mali z nej osobný profit. Na to všetko, štátne lesy aj tak stále držia aký-taký štandard kvality lesníctva na Slovensku. Keby ich nebolo, môžme skonštatovať koniec lesníctva na Slovensku a Slovenska celkom. O čo Vám zjavne aj ide - pre Váš osobný prospech, nič iné.
Sumar, s tou ekonomikou sme si to už raz vysvetľovali. Dôležitá je reálna kvalita lesov, nie nejaké štatistické údaje. Z lesníctva netreba vyrezať štátne lesy - podľa Vás spoločenský vred, ale mamonárov a skutočných rozvracačov hodnôt, ktorí sú slúžni každej dobe a od prírody sa jej prispôsobujú, aby mali z nej osobný profit. Na to všetko, štátne lesy aj tak stále držia aký-taký štandard kvality lesníctva na Slovensku. Keby ich nebolo, môžme skonštatovať koniec lesníctva na Slovensku a Slovenska celkom. O čo Vám zjavne aj ide - pre Váš osobný prospech, nič iné.
8.1 2015 13:38
autor: neznámy
Sumar, keď ste taký lesnícky odborník, dajte návrh a popíšte, čo treba, alebo čo by ste urobili so štátnymi lesmi (napr. Lesy SR, š.p.), aby riadne a efektívne fungovali a neboli spoločenským vredom? Túto diskusiu sledujú i kompetentní a určite na Vás odborníka dajú!
Sumar, keď ste taký lesnícky odborník, dajte návrh a popíšte, čo treba, alebo čo by ste urobili so štátnymi lesmi (napr. Lesy SR, š.p.), aby riadne a efektívne fungovali a neboli spoločenským vredom? Túto diskusiu sledujú i kompetentní a určite na Vás odborníka dajú!
8.1 2015 14:32
autor: neznámy
Všetko OK p.kolega, až na tú poslednú vetu. Mňa šťastne lesy vôbec nezaujímajú do tej doby, pokiaľ mňa na inom druhu majetku nejakým spôsobom obmedzujú, regulujú. aA mať osobný prospech je to, čo tvorí prosperitu dnešnej existencie. Nebyť tejto osobnej prosperity, tak sa ľudkovia Vášho typu búria, revoltujú. Dnešok je však toho dôkazom, že všetkým to vyhovuje, okrem možno Teba...
Všetko OK p.kolega, až na tú poslednú vetu. Mňa šťastne lesy vôbec nezaujímajú do tej doby, pokiaľ mňa na inom druhu majetku nejakým spôsobom obmedzujú, regulujú. aA mať osobný prospech je to, čo tvorí prosperitu dnešnej existencie. Nebyť tejto osobnej prosperity, tak sa ľudkovia Vášho typu búria, revoltujú. Dnešok je však toho dôkazom, že všetkým to vyhovuje, okrem možno Teba...
8.1 2015 14:40
autor: neznámy
ČO treba urobiť so šťastnými lesmi?
Odrezať politikov od rozhodovania na GR šťastných lesov. Minister vymenuje generála len sa základe svojeho politického presvedčenia, túto kompetenciu treba ministrovi zrušiť. Ďalej, zrušiť obludu v BB v podobe GR š.p, vytvoriť regionalne podniky tak ako to bolo v minulosti, Západ. stred a východ, vytvoriť A.S. so 100% účasťou štátu, český projekt, vytvoriť slušné Dozoré rady, s pevným kľučom na obsadenie členov, zrušiť tzv. výberové kontrolované konaniana na vrcholových menežerov, kde je dopredu politicky jasné, kto bude víťazom. Do komisií, ktoré budu rozhodovať o personálnom obsadení menežmentov dosadiť lesnícke autority, ktoré sú všeobecne uznávané podla parity vlastnickej struktúri lesov na Slovensku, 40% šťástni zástupcovia, 60 % neštátni. Celý proces reformy u štátnych podmieniť všeobecným lesníckym súhlasom tzv. slobodných volieb do všetkých ich štruktúr. Znamená to , od spodu-lokálnym hlasovaním sa generujú lesnícki lídri, ktorí budú mať mandát na 4 roky.Verejné obstarávania na služby v š.p. , online aukcia a pod.
PS: pre predrečníka, obchod s nádejou je najefektívnejší spôsob ako dosiahnúť svoj cieľ, a ja si nemyslím, žeby i tzv kompetentní dali na moje návrhy, skôr naopak, budú robiť všetko preto, aby sa nič nezmenilo, už mám dosť rokov na to, aby moja naivita bola aj mojím očakávaním...
ČO treba urobiť so šťastnými lesmi?
Odrezať politikov od rozhodovania na GR šťastných lesov. Minister vymenuje generála len sa základe svojeho politického presvedčenia, túto kompetenciu treba ministrovi zrušiť. Ďalej, zrušiť obludu v BB v podobe GR š.p, vytvoriť regionalne podniky tak ako to bolo v minulosti, Západ. stred a východ, vytvoriť A.S. so 100% účasťou štátu, český projekt, vytvoriť slušné Dozoré rady, s pevným kľučom na obsadenie členov, zrušiť tzv. výberové kontrolované konaniana na vrcholových menežerov, kde je dopredu politicky jasné, kto bude víťazom. Do komisií, ktoré budu rozhodovať o personálnom obsadení menežmentov dosadiť lesnícke autority, ktoré sú všeobecne uznávané podla parity vlastnickej struktúri lesov na Slovensku, 40% šťástni zástupcovia, 60 % neštátni. Celý proces reformy u štátnych podmieniť všeobecným lesníckym súhlasom tzv. slobodných volieb do všetkých ich štruktúr. Znamená to , od spodu-lokálnym hlasovaním sa generujú lesnícki lídri, ktorí budú mať mandát na 4 roky.Verejné obstarávania na služby v š.p. , online aukcia a pod.
PS: pre predrečníka, obchod s nádejou je najefektívnejší spôsob ako dosiahnúť svoj cieľ, a ja si nemyslím, žeby i tzv kompetentní dali na moje návrhy, skôr naopak, budú robiť všetko preto, aby sa nič nezmenilo, už mám dosť rokov na to, aby moja naivita bola aj mojím očakávaním...
8.1 2015 15:11
autor: neznámy
So záujmom som si "prečítal" diskusné príspevky k uvedenej téme. Je na škodu tak závažnej diskusnej témy, že niektorí účastníci diskusného fóra si pomílili "fazónu so sezónou". Tu skutočne nejde o vytĺkanie politického kapitálu prostredníctvom diskusného fóra, ale hľadanie reálnych východísk a pragmatických riešení na celoštátnej úrovni prostredníctvom nástrojov štátnej lesníckej politiky, ako dostať vlastníkov a užívateľov lesov na Slovensku "zo svrabu", alebo "začarovaného kruhu" v akom sa obhospodarovanie štátnych a neštátnych lesov v súčasnej dobe nachádza. Príklad financovania poľnohospodárstva bo uvedený len pre ilustráciu. Iste uznáte, že v súčasnosti je otázka dostatku finančných zdrojov prioritou č.1 a podmienkou buď rozvoja alebo živorenia a výnimku netvorí ani poľnohospodárstvo a lesné hospodárstvo a že v skutočnosti nejde iba o "žobranie dotácií zo štátneho rozpočtu" alebo iných zdrojov, ale o nárok tohoto národohospodárskeho odvetvia, aby sa aspoň udržal stav trvalého obhospodarovania lesov pre budúce generácie. O zveľadení stavu našich lesov radšej nehovorím.
Pre ilustráciu účastníkov diskusného fóra ako sa vedeli dohodnúť vlastníci a užívatelia lesov Čechách na štátnej podpore lesného hospodárstva, čo si vyžadovalo v legislatívnom procese 107 výjazdových rokovaní ministra a poslancov, uvediem pre názornosť podporu sektoru štátnych a neštátnych lesov v Českej republike, kde sme do rozdelenia republiky uplatňovali viac menej jednotné nástroje štátnej lesníckej politiky. To svedčí o tom, ako lesníci a vlastníci lesov využívajú štátnu podporu na zveľadenie všetkých lesov a s tým zámerom na celoštátnej úrovni vytvárajú legislatívne podmienky, aby lesné hospodárstvo plnilo úlohy, ktoré od neho verejnosť a štát vyžaduje !
Štátna lesnícka politika v Českej republike je zameraná na podporu zodpovednosti vlastníkov lesov za ich majetok a zároveň na presadzovanie záujmu štátu pri hospodárení v lesoch.
Štátna podpora zo zákona o lesoch:
melioračné a spevňujúce dreviny 12,9 mil. Kč
činnosť odborného lesného hospodára 160,1 mil. Kč
náklady na spracovanie lesného hospodárskeho plánu 23,4 mil. Kč
meliorácie a hradenie bystrín 42,8 mil. Kč
2. Služby, ktorými štát podporuje hospodárenie v lesoch
zabezpečenie ochrany lesov 61,0 mil. Kč
letecké vápnenie a hnojenie lesov 9,0 mil. Kč
letecká protipožiarna a letecká služba 1,0 mil. Kč
veľkoplošné zásahy v ochrane lesa 2,0 mil.Kč
poradenstvo 33,0 mil. Kč
ostatné služby 6,0 mil.Kč
3. Finančné príspevky z rozpočtu MZě ČR
obnova lesov poškodených imisiami 10,0 mil. Kč
zalesňovanie a výchova porastov 251,9 mil. Kč
združovanie vlastníkov lesov malých výmer 1,4 mil. Kč
ekologické a prírode šetrné technológie 31,4 mil. Kč
podpora ohrozených druhov zvere 10,1 mil. Kč
vyhotovenie lesných hospodárskych plánov 73,2 mil. Kč
ostatné hospodárenie v lesoch 1,7 mil. Kč
4. Finančné podpory spolufinancované z fondov EÚ
v rámci Programu rozvoja vidieka na roky 2007-2013 392,8 mil. Kč
investície do lesov (lesnícka technika, vybavenie prevádzok,
platby v rámci NATURA 2000, lesnícke environmentálne platby,
lesnícka infraštruktúra, obnova lesného potenciálu po kalamitách) 66,0 mil. Kč
odstraňovanie škôd povodňami, zalesňovanie poľnohospodárskych pozemkov 2,3 mil. Kč
Pre zaujímavosť uvádzam makroekonomické ukazovatele ekonomickej efektívnosti obhospodarovania lesov:
podiel celkových nákladov na výkonoch 83,6 %
podiel tržieb za drevo na celkových výkonoch 69,8 %
podiel celkových nákladov na výkonoch lesníckej činnosti 64, 2 %
priemerné speňaženie 1 m3 dreva 1 301 Kč
Hospodársky výsledok za lesnícku činnosť na 1 ha
bez príspevkov s príspevkami
štátne lesy 1 968 Kč 2 112 Kč
obecné lesy 2 695 Kč 3 172 Kč
súkromné lesy 3 268 Kč 3 579 Kč
Pre porovnanie uvediem hospodársky výsledok priemer na 1 ha lesa: 2 395 Kč 2 632 Kč
A porovnajte finančné hospodárenie podnikateľských subjektov v lesníctve podľa činností:
pestovná činnosť - 71 Kč /1 ha
ťažbová činnosť +374 Kč/ 1 ha
škôlkárstvo + 44 Kč/ 1 ha
poľovníctvo - 38 Kč/ 1 ha
iné činnosti - 29 Kč/ 1 ha
__________________________________________________________________
Celkový hospodársky výsledok za lesnícke činnosti predstavuje + 535 Kč/ 1 ha lesa. Údaje som pre názornosť situácie použil zo "Správy o stavu lesního hospodářství v ČR.
V podmienkach Slovenskej republiky existuje od roku 1990 dlhodobý trend znižovania štátnej podpory lesného hospodárstva , čo má negatívne dôsledky na krátkodobé, ale v súčasnosti už aj na dlhodobé strategické ciele lesníctva. Pre porovnanie údaje o stave a financovaní lesného hospodárstva v SR si môžete pozrieť v "Zelenej správe" na vebovej stránke MPRV SR. Prosím urobte si na základe týchto argumentov o nástrojoch štátnej lesníckej politiky v ČR a v podmienkach SR vlastný názor.
So záujmom som si "prečítal" diskusné príspevky k uvedenej téme. Je na škodu tak závažnej diskusnej témy, že niektorí účastníci diskusného fóra si pomílili "fazónu so sezónou". Tu skutočne nejde o vytĺkanie politického kapitálu prostredníctvom diskusného fóra, ale hľadanie reálnych východísk a pragmatických riešení na celoštátnej úrovni prostredníctvom nástrojov štátnej lesníckej politiky, ako dostať vlastníkov a užívateľov lesov na Slovensku "zo svrabu", alebo "začarovaného kruhu" v akom sa obhospodarovanie štátnych a neštátnych lesov v súčasnej dobe nachádza. Príklad financovania poľnohospodárstva bo uvedený len pre ilustráciu. Iste uznáte, že v súčasnosti je otázka dostatku finančných zdrojov prioritou č.1 a podmienkou buď rozvoja alebo živorenia a výnimku netvorí ani poľnohospodárstvo a lesné hospodárstvo a že v skutočnosti nejde iba o "žobranie dotácií zo štátneho rozpočtu" alebo iných zdrojov, ale o nárok tohoto národohospodárskeho odvetvia, aby sa aspoň udržal stav trvalého obhospodarovania lesov pre budúce generácie. O zveľadení stavu našich lesov radšej nehovorím.
Pre ilustráciu účastníkov diskusného fóra ako sa vedeli dohodnúť vlastníci a užívatelia lesov Čechách na štátnej podpore lesného hospodárstva, čo si vyžadovalo v legislatívnom procese 107 výjazdových rokovaní ministra a poslancov, uvediem pre názornosť podporu sektoru štátnych a neštátnych lesov v Českej republike, kde sme do rozdelenia republiky uplatňovali viac menej jednotné nástroje štátnej lesníckej politiky. To svedčí o tom, ako lesníci a vlastníci lesov využívajú štátnu podporu na zveľadenie všetkých lesov a s tým zámerom na celoštátnej úrovni vytvárajú legislatívne podmienky, aby lesné hospodárstvo plnilo úlohy, ktoré od neho verejnosť a štát vyžaduje !
Štátna lesnícka politika v Českej republike je zameraná na podporu zodpovednosti vlastníkov lesov za ich majetok a zároveň na presadzovanie záujmu štátu pri hospodárení v lesoch.
Štátna podpora zo zákona o lesoch:
melioračné a spevňujúce dreviny 12,9 mil. Kč
činnosť odborného lesného hospodára 160,1 mil. Kč
náklady na spracovanie lesného hospodárskeho plánu 23,4 mil. Kč
meliorácie a hradenie bystrín 42,8 mil. Kč
2. Služby, ktorými štát podporuje hospodárenie v lesoch
zabezpečenie ochrany lesov 61,0 mil. Kč
letecké vápnenie a hnojenie lesov 9,0 mil. Kč
letecká protipožiarna a letecká služba 1,0 mil. Kč
veľkoplošné zásahy v ochrane lesa 2,0 mil.Kč
poradenstvo 33,0 mil. Kč
ostatné služby 6,0 mil.Kč
3. Finančné príspevky z rozpočtu MZě ČR
obnova lesov poškodených imisiami 10,0 mil. Kč
zalesňovanie a výchova porastov 251,9 mil. Kč
združovanie vlastníkov lesov malých výmer 1,4 mil. Kč
ekologické a prírode šetrné technológie 31,4 mil. Kč
podpora ohrozených druhov zvere 10,1 mil. Kč
vyhotovenie lesných hospodárskych plánov 73,2 mil. Kč
ostatné hospodárenie v lesoch 1,7 mil. Kč
4. Finančné podpory spolufinancované z fondov EÚ
v rámci Programu rozvoja vidieka na roky 2007-2013 392,8 mil. Kč
investície do lesov (lesnícka technika, vybavenie prevádzok,
platby v rámci NATURA 2000, lesnícke environmentálne platby,
lesnícka infraštruktúra, obnova lesného potenciálu po kalamitách) 66,0 mil. Kč
odstraňovanie škôd povodňami, zalesňovanie poľnohospodárskych pozemkov 2,3 mil. Kč
Pre zaujímavosť uvádzam makroekonomické ukazovatele ekonomickej efektívnosti obhospodarovania lesov:
podiel celkových nákladov na výkonoch 83,6 %
podiel tržieb za drevo na celkových výkonoch 69,8 %
podiel celkových nákladov na výkonoch lesníckej činnosti 64, 2 %
priemerné speňaženie 1 m3 dreva 1 301 Kč
Hospodársky výsledok za lesnícku činnosť na 1 ha
bez príspevkov s príspevkami
štátne lesy 1 968 Kč 2 112 Kč
obecné lesy 2 695 Kč 3 172 Kč
súkromné lesy 3 268 Kč 3 579 Kč
Pre porovnanie uvediem hospodársky výsledok priemer na 1 ha lesa: 2 395 Kč 2 632 Kč
A porovnajte finančné hospodárenie podnikateľských subjektov v lesníctve podľa činností:
pestovná činnosť - 71 Kč /1 ha
ťažbová činnosť +374 Kč/ 1 ha
škôlkárstvo + 44 Kč/ 1 ha
poľovníctvo - 38 Kč/ 1 ha
iné činnosti - 29 Kč/ 1 ha
__________________________________________________________________
Celkový hospodársky výsledok za lesnícke činnosti predstavuje + 535 Kč/ 1 ha lesa. Údaje som pre názornosť situácie použil zo "Správy o stavu lesního hospodářství v ČR.
V podmienkach Slovenskej republiky existuje od roku 1990 dlhodobý trend znižovania štátnej podpory lesného hospodárstva , čo má negatívne dôsledky na krátkodobé, ale v súčasnosti už aj na dlhodobé strategické ciele lesníctva. Pre porovnanie údaje o stave a financovaní lesného hospodárstva v SR si môžete pozrieť v "Zelenej správe" na vebovej stránke MPRV SR. Prosím urobte si na základe týchto argumentov o nástrojoch štátnej lesníckej politiky v ČR a v podmienkach SR vlastný názor.
8.1 2015 16:57
autor: neznámy
Pan sumar, neodpovedali ste mi na otázku, Na základe čoho máte pôdu v prenájme-. Nájomnej zmluvy?Kto platí daň z pozemkov? Vy, alebo vlastník?
K poslednému príspevku.
Nie je to až taká utópia..Včera som počula p. ministra vnútra hovoriť o odpolitizovania príslušníkov polície.
S DR mám svoje skúsenosti.
Obidvaja moji "muži", manžel a syn sa do DR dostali nie po politickej stránke.
.
. .
ých
Pan sumar, neodpovedali ste mi na otázku, Na základe čoho máte pôdu v prenájme-. Nájomnej zmluvy?Kto platí daň z pozemkov? Vy, alebo vlastník?
K poslednému príspevku.
Nie je to až taká utópia..Včera som počula p. ministra vnútra hovoriť o odpolitizovania príslušníkov polície.
S DR mám svoje skúsenosti.
Obidvaja moji "muži", manžel a syn sa do DR dostali nie po politickej stránke.
.
. .
ých
8.1 2015 17:23
autor: neznámy
Sumar, ak Vás "šťastné lesy" vôbec nezaujímajú, tak sa do nich neobúvajte. Ak by som mal byť osobný, mňa zaujíma stav v oboch typoch lesov z pohľadu vlastníctva. Ak je niekomu prioritou "veľmi jednoduchý spôsob ako si zarobiť peniaze" a nie problematika stavu lesov a ich spravovania a zneužíva túto problematiku výlučne na svoj osobný prospech, skrývajúc sa za vlastný les a postsocialistický pojem prospech súkromného lesa pre spoločnosť, je to všetko na nič. Hlavne dotácie na lesy, ktoré veľmi do toho lesa asi nepôjdu. Treba riešiť financovanie lesov a nie súkromných záujmov. Pri financovaní lesov najskôr riešte na čo tie peniaze pôjdu a na čo ich treba a v akom množstve. V súčasnosti naozaj nie je možné financovať lesy bez externých zdrojov. Pokiaľ sa v lesoch primárne nevyrieši skorumpovanosť a úžerníctvo i 10000 €/ha je málo. Bez urážky všetkých lesníckych odborníkov, ale toto všetko je vaše osobné maslo. Teraz neostalo nič, len natŕčať ruku.
P.S. S tými "šťastnými lesmi", by ste vytvorili v nich ešte väčší chaos ako je. Akciovka je totálna blbosť v dnešnej dobe (ak sa nechcú fyzické štátne lesy úplne doraziť).
Sumar, ak Vás "šťastné lesy" vôbec nezaujímajú, tak sa do nich neobúvajte. Ak by som mal byť osobný, mňa zaujíma stav v oboch typoch lesov z pohľadu vlastníctva. Ak je niekomu prioritou "veľmi jednoduchý spôsob ako si zarobiť peniaze" a nie problematika stavu lesov a ich spravovania a zneužíva túto problematiku výlučne na svoj osobný prospech, skrývajúc sa za vlastný les a postsocialistický pojem prospech súkromného lesa pre spoločnosť, je to všetko na nič. Hlavne dotácie na lesy, ktoré veľmi do toho lesa asi nepôjdu. Treba riešiť financovanie lesov a nie súkromných záujmov. Pri financovaní lesov najskôr riešte na čo tie peniaze pôjdu a na čo ich treba a v akom množstve. V súčasnosti naozaj nie je možné financovať lesy bez externých zdrojov. Pokiaľ sa v lesoch primárne nevyrieši skorumpovanosť a úžerníctvo i 10000 €/ha je málo. Bez urážky všetkých lesníckych odborníkov, ale toto všetko je vaše osobné maslo. Teraz neostalo nič, len natŕčať ruku.
P.S. S tými "šťastnými lesmi", by ste vytvorili v nich ešte väčší chaos ako je. Akciovka je totálna blbosť v dnešnej dobe (ak sa nechcú fyzické štátne lesy úplne doraziť).
8.1 2015 17:53
autor: neznámy
som zvedavy kolky odporcovia sumara su vlastnikmi lesov, (nemyslim tym podedene podiely od praprababiek,), kolky si z vrecka vytiahnete peniaze, kupite kus lesa a ukazete ako sa to ma robit, ponuknut ho spoločnosti pre oddych, a tesit sa z toho ze vam sem tam nejaky ten strom vypilia, lebo vsak solidarita vo vas prekvita, spravte si z vlastneho verejny relaxacny park, a financujte to vsetko zo svojho....
nemam nic proti vedatorom, ale na cudzom sa gazduje najlepsie, pocujem od vas len statne lesy by mali, sukromnik by mal, len seba z toho neustale vynechavate, ktori bez akejkolvek investicie do tych lesov buzerujete kazdeho, vsak ste neschopny trafit do odpadkoveho kosa ked sa do lesa vyberiete, a ja mam organizovat brigady aby po vas cistil, .....
minule ma jeden neprajnik spovedal kolko stromov vysadil za drevo ktore som vytazil, vsak sa mi rozum ide zastavit, lebo on magor vidi len ze stromov je menej, lesa ubuda, ..... bohuzial ale nevie ze strom to nie je ako psenica, ten za rok nevyrastie, tak som povedal ze o 50 rokov sa streme mu ukazem aky krasny les tam bude.....
som zvedavy kolky odporcovia sumara su vlastnikmi lesov, (nemyslim tym podedene podiely od praprababiek,), kolky si z vrecka vytiahnete peniaze, kupite kus lesa a ukazete ako sa to ma robit, ponuknut ho spoločnosti pre oddych, a tesit sa z toho ze vam sem tam nejaky ten strom vypilia, lebo vsak solidarita vo vas prekvita, spravte si z vlastneho verejny relaxacny park, a financujte to vsetko zo svojho....
nemam nic proti vedatorom, ale na cudzom sa gazduje najlepsie, pocujem od vas len statne lesy by mali, sukromnik by mal, len seba z toho neustale vynechavate, ktori bez akejkolvek investicie do tych lesov buzerujete kazdeho, vsak ste neschopny trafit do odpadkoveho kosa ked sa do lesa vyberiete, a ja mam organizovat brigady aby po vas cistil, .....
minule ma jeden neprajnik spovedal kolko stromov vysadil za drevo ktore som vytazil, vsak sa mi rozum ide zastavit, lebo on magor vidi len ze stromov je menej, lesa ubuda, ..... bohuzial ale nevie ze strom to nie je ako psenica, ten za rok nevyrastie, tak som povedal ze o 50 rokov sa streme mu ukazem aky krasny les tam bude.....
8.1 2015 19:37
autor: neznámy
Súčasné súkromné lesy si súkromní vlastníci nedopestovali, ani do nich veľmi neinvestovali, len ich vyrúbali. Les nie je tá pšenica, ako uvádzate. Potreba dotácií z verejných zdrojov je len dôkaz neschopnosti hospodáriť a starať sa o lesy. A tu môžeme dať rovnítko medzi štátne a neštátne lesy. Z princípu by naozaj žiadny súkromný človek nemal byť vlastníkom lesa. Potom má tendenciu hrať sa na Pána Boha a to tak potom aj vyzerá. Bolo by správne, keby ste tomu ten krásny les o 50 rokov ukázali. Určite bude ten les veľmi pekný a možno i šťastný. Vlastníci lesov nebudú odporcovia sumara. Spája ich jedna vec - peniaze (les očividne nie).
Súčasné súkromné lesy si súkromní vlastníci nedopestovali, ani do nich veľmi neinvestovali, len ich vyrúbali. Les nie je tá pšenica, ako uvádzate. Potreba dotácií z verejných zdrojov je len dôkaz neschopnosti hospodáriť a starať sa o lesy. A tu môžeme dať rovnítko medzi štátne a neštátne lesy. Z princípu by naozaj žiadny súkromný človek nemal byť vlastníkom lesa. Potom má tendenciu hrať sa na Pána Boha a to tak potom aj vyzerá. Bolo by správne, keby ste tomu ten krásny les o 50 rokov ukázali. Určite bude ten les veľmi pekný a možno i šťastný. Vlastníci lesov nebudú odporcovia sumara. Spája ich jedna vec - peniaze (les očividne nie).
8.1 2015 20:34
autor: neznámy
kupil som si desiatky hektarov lesa, ked drevo vytazim, investujem aby tam les znova rastol, ja som este od nikoho nedostal, ani nepytal ziaden cent,...
kupil som si desiatky hektarov lesa, ked drevo vytazim, investujem aby tam les znova rastol, ja som este od nikoho nedostal, ani nepytal ziaden cent,...
8.1 2015 22:10
autor: neznámy
pre 8.1.2015 0:34 :
Ústava SR zaručuje každému vlastníctvo lesov. Slovami"Z princípu by naozaj žiadny súkromný človek nemal byť vlastníkom lesa. " spochybńuješ celý tento systém s názvom SR alebo EU. V dobách tak spred 30 rokov by za to bol aj paragraf za útok voči socialistickému zriadeniu, keby si tvrdil opak. Ale v dnešných dobách priaznivéj demokracie/ žiť s pocitom, že za názor sa nejde doˇťurmy/, je možne, že aj taký kus komunistického endemita sa môže slobodne vyjadriť. Vo vieru komunistickej doktríny, že všetko patrí všetkým, už neveria ani v Rusku a ani na Kube, zatiaľ iba v Severnej Koreí. Ale tolerantná EU demokracia umož=nuje existenciu rôznych spiacich agentov s teplou vodou. Extrem nastal teraz vo Francúzsku, a ja len dúfam, že utopisti Tvojho razenia sa raz nezobudia a nevyrobia nejakú koninu, napr. vyhlásením, že Slováci by nemali vlastniť LESY?!
pre 8.1.2015 0:34 :
Ústava SR zaručuje každému vlastníctvo lesov. Slovami"Z princípu by naozaj žiadny súkromný človek nemal byť vlastníkom lesa. " spochybńuješ celý tento systém s názvom SR alebo EU. V dobách tak spred 30 rokov by za to bol aj paragraf za útok voči socialistickému zriadeniu, keby si tvrdil opak. Ale v dnešných dobách priaznivéj demokracie/ žiť s pocitom, že za názor sa nejde doˇťurmy/, je možne, že aj taký kus komunistického endemita sa môže slobodne vyjadriť. Vo vieru komunistickej doktríny, že všetko patrí všetkým, už neveria ani v Rusku a ani na Kube, zatiaľ iba v Severnej Koreí. Ale tolerantná EU demokracia umož=nuje existenciu rôznych spiacich agentov s teplou vodou. Extrem nastal teraz vo Francúzsku, a ja len dúfam, že utopisti Tvojho razenia sa raz nezobudia a nevyrobia nejakú koninu, napr. vyhlásením, že Slováci by nemali vlastniť LESY?!
9.1 2015 5:06
autor: neznámy
aa. samozrejme , že mam nájomnú zmluvu, 35,-€/ha TTP a 70,.€/ha role
A dane platim JA.
aa. samozrejme , že mam nájomnú zmluvu, 35,-€/ha TTP a 70,.€/ha role
A dane platim JA.
9.1 2015 5:10
autor: neznámy
Ďakujem pekne, pan Sumar.
Ďakujem pekne, pan Sumar.
9.1 2015 12:25
autor: neznámy
Pán sumar ,na deklarovanú výmeru 40 ha, ste povinný chovať 12 kusov dobytka,alebo príslušné počty iných hospodárskych zvierat.Koľko Vás stojí ustajnenie,ošetrovanie,veterinár,výroba krmiva?Preto nezavádzajte ľudí,že takmer za nič dostanete ročne 8000,00 eur.Ak nespĺňate túto základnú podmienku na uplatnenie si dotácií na pôdu, ste podvodník a PPA by si mala na Vás posvietiť.
Pán sumar ,na deklarovanú výmeru 40 ha, ste povinný chovať 12 kusov dobytka,alebo príslušné počty iných hospodárskych zvierat.Koľko Vás stojí ustajnenie,ošetrovanie,veterinár,výroba krmiva?Preto nezavádzajte ľudí,že takmer za nič dostanete ročne 8000,00 eur.Ak nespĺňate túto základnú podmienku na uplatnenie si dotácií na pôdu, ste podvodník a PPA by si mala na Vás posvietiť.
9.1 2015 13:07
autor: neznámy
Nie som povinný mať VDJ, lebo polovica je TTP a druhá je roľa a robim iba rastlinnú nízkonakladovú prevadzku. A čakám od teba, leonard, ospravedlnenie za toho podvodnika.
Nie som povinný mať VDJ, lebo polovica je TTP a druhá je roľa a robim iba rastlinnú nízkonakladovú prevadzku. A čakám od teba, leonard, ospravedlnenie za toho podvodnika.
9.1 2015 13:44
autor: neznámy
Toto nie je stránka agrofóra. Ja som sa ospravedlnila za položenie otázky, ale položila som ju iba preto, lebo sa diskutovalo o ľahšom prístupe k dotáciám pre PS , ako právny subjekt. Ja som sa vyjadrila, že aj fyzická osoba má prístup k dotáciám,.
Nikde som sa nedočítala, že p. Sumar takmer za nič dostane 10 000 Eur.
Je jasné každému človeku z dediny, ,čo predstavuje obhospodarovanie čo len 5 ha poľa. Musí mať k tomu strojový park a ten nie je lacný, hospodárske budovy stoja tiež nemálo peňazí.
Agropodnikateľ nemá voľný čas.Je závislý od počasia Toto pan Sumar berie ako samozrejmosť.
Viete aké boli prvé roky dotácie priamych platieb? Naozaj vybavenie dotácii stojí za to troška námahy, čím sa mu vyrovnajú náklady a možno má aj posledné roky slušný zisk.Ako SHR má isté výhody , ale na druhej strane to má ˇťažšie ako fyzická osoba.
Kde je predpísané PPA , že na dotácie priamych platieb musí byť predpísané množstvo Dobičích jednotiek.?
Môj neďaleký sused má 25 kráv. Koľko ha TTP musí mať ?
80 ha?
Toto nie je stránka agrofóra. Ja som sa ospravedlnila za položenie otázky, ale položila som ju iba preto, lebo sa diskutovalo o ľahšom prístupe k dotáciám pre PS , ako právny subjekt. Ja som sa vyjadrila, že aj fyzická osoba má prístup k dotáciám,.
Nikde som sa nedočítala, že p. Sumar takmer za nič dostane 10 000 Eur.
Je jasné každému človeku z dediny, ,čo predstavuje obhospodarovanie čo len 5 ha poľa. Musí mať k tomu strojový park a ten nie je lacný, hospodárske budovy stoja tiež nemálo peňazí.
Agropodnikateľ nemá voľný čas.Je závislý od počasia Toto pan Sumar berie ako samozrejmosť.
Viete aké boli prvé roky dotácie priamych platieb? Naozaj vybavenie dotácii stojí za to troška námahy, čím sa mu vyrovnajú náklady a možno má aj posledné roky slušný zisk.Ako SHR má isté výhody , ale na druhej strane to má ˇťažšie ako fyzická osoba.
Kde je predpísané PPA , že na dotácie priamych platieb musí byť predpísané množstvo Dobičích jednotiek.?
Môj neďaleký sused má 25 kráv. Koľko ha TTP musí mať ?
80 ha?
9.1 2015 17:27
autor: neznámy
Už dlhšiu dobu čitam prispevky od použivateľa SUMAR.Jeho prispevky su vecne,rozumne a nehanbi sa za ne podpisať,nie ako nejaky neprihlaseny,ktory ma plno rečí a nič nevlastí.Veľa šťastia a pevne nervy Pán SUMAR.
Už dlhšiu dobu čitam prispevky od použivateľa SUMAR.Jeho prispevky su vecne,rozumne a nehanbi sa za ne podpisať,nie ako nejaky neprihlaseny,ktory ma plno rečí a nič nevlastí.Veľa šťastia a pevne nervy Pán SUMAR.
9.1 2015 18:23
autor: neznámy
agroforum nestoji za nic, hodnotil by som 10 minus.
vacsina vlastnikov lesa vlastni aj nejaku tu podu, preto azda tieto prispevky vacsine nie su cudzie.
co sa tyka dotacii, ja obhospodarujem cca 80 ha, ale iba ako fyzicka osoba, nemam zivnost ani sro, nepodnikam, iba si obrobim polia ktore som podedil a pokupil, som zamestnany, odvody a dane si odvediem za nepravidelny prijem, nemam ani strojovy park, naco by mi bol, riesim to cez sluzby, mam velmi dobreho kamarata, predseda druzstva, hospodaria na 1100 ha, a maju tri traktory, a par aut, ktore vyuzivaju hlavne v zivocisnej vyrobe, vsetko riesia cez sluzby, stroje musia pracovat aby sa uzivili, aby som ja niekoho zamestnaval kvoli tomu, to tazko...
agroforum nestoji za nic, hodnotil by som 10 minus.
vacsina vlastnikov lesa vlastni aj nejaku tu podu, preto azda tieto prispevky vacsine nie su cudzie.
co sa tyka dotacii, ja obhospodarujem cca 80 ha, ale iba ako fyzicka osoba, nemam zivnost ani sro, nepodnikam, iba si obrobim polia ktore som podedil a pokupil, som zamestnany, odvody a dane si odvediem za nepravidelny prijem, nemam ani strojovy park, naco by mi bol, riesim to cez sluzby, mam velmi dobreho kamarata, predseda druzstva, hospodaria na 1100 ha, a maju tri traktory, a par aut, ktore vyuzivaju hlavne v zivocisnej vyrobe, vsetko riesia cez sluzby, stroje musia pracovat aby sa uzivili, aby som ja niekoho zamestnaval kvoli tomu, to tazko...
9.1 2015 20:22
autor: neznámy
Aj tak sa to dá, cez služby.Máte 80 ha,a k tomu ste fyzická osoba.
P. Sumar je SHR a je pod drobnohľadom.
Vy nie. Na Vás , ako aj na mňa sú krátke naše zákony.Sú podradené tým s EÚ.O Vašej dotácii sa nedozvie nikto.Nechcem a nemám v úmysle Vás nejako
uraziť. Ja som iba obyčajná žena, ktorá sa nikdy v živote nezaujímala v minulosti o poľnohospodárstvo, hoci pochádzam z roľníckej-kulackej rodiny.Podporujem iba dcérinho koníčka.Tak som jej vybrala časť pôdy, ktorú som mala v jednom katastri v JRD.,Iba trochu , aby mala kde pripraviť seno pre kone.Slamu mi odpočítajú z nájmu.
Príspevky p. Sumara mi veľmi pomohli a som mu vďačná.
Toto fórum myslím že je práve o podelenie sa o skúsenosti jednotlivých diskutujúcich.Viete že už žijeme v dobe, keď sa za každú informáciu platí.
Je na Vás, či súhlasíte, alebo nesúhlasíte z ich názorom.
Aj ja by som chcela skúpiť pôdu aspoň tú.kde som spoluvlastníčka podielu.
Nový zákon to trochu skomplikoval.Predmetom nesmie byť podiel v extraviláne väčší ako 2000m2.
Aj tak sa to dá, cez služby.Máte 80 ha,a k tomu ste fyzická osoba.
P. Sumar je SHR a je pod drobnohľadom.
Vy nie. Na Vás , ako aj na mňa sú krátke naše zákony.Sú podradené tým s EÚ.O Vašej dotácii sa nedozvie nikto.Nechcem a nemám v úmysle Vás nejako
uraziť. Ja som iba obyčajná žena, ktorá sa nikdy v živote nezaujímala v minulosti o poľnohospodárstvo, hoci pochádzam z roľníckej-kulackej rodiny.Podporujem iba dcérinho koníčka.Tak som jej vybrala časť pôdy, ktorú som mala v jednom katastri v JRD.,Iba trochu , aby mala kde pripraviť seno pre kone.Slamu mi odpočítajú z nájmu.
Príspevky p. Sumara mi veľmi pomohli a som mu vďačná.
Toto fórum myslím že je práve o podelenie sa o skúsenosti jednotlivých diskutujúcich.Viete že už žijeme v dobe, keď sa za každú informáciu platí.
Je na Vás, či súhlasíte, alebo nesúhlasíte z ich názorom.
Aj ja by som chcela skúpiť pôdu aspoň tú.kde som spoluvlastníčka podielu.
Nový zákon to trochu skomplikoval.Predmetom nesmie byť podiel v extraviláne väčší ako 2000m2.
9.1 2015 21:33
autor: neznámy
Vlastnim les ,ale každy premudry( neprihlaseny ,štatny radca a pod.)by ho chcel využivať zadarmo=mimiprodukčne funkcie lesa.Štat predava emisie a ja mam figu.Vyzyvam všetkých premúdrych nevlastnikov lesa aby si kupili auto a dali sa mi povoziť+plna nadrž.Pan SUMAR je tu jediny normalne uvažujuci človek.Všetci by chceli uživať= zadarmo cudzi majetok.
Vlastnim les ,ale každy premudry( neprihlaseny ,štatny radca a pod.)by ho chcel využivať zadarmo=mimiprodukčne funkcie lesa.Štat predava emisie a ja mam figu.Vyzyvam všetkých premúdrych nevlastnikov lesa aby si kupili auto a dali sa mi povoziť+plna nadrž.Pan SUMAR je tu jediny normalne uvažujuci človek.Všetci by chceli uživať= zadarmo cudzi majetok.
9.1 2015 22:05
autor: neznámy
aa
mojim cielom nie je podnikat, zarabat na obhospodarovani pody, takisto ako je to u vas, vlastnim vela pody, v rozny katastroch, roznych druhov, tych 80 ha vlastnil moj pradedo, obhospodarujem ju lebo nechcem aby lezala ladom, viazem sa k nemu citovo, som aj polovnikom, takze si takto viem pripravit na zimu pre zver nejake krmivo, nejake polia sa zaseju kukuricou a nechaju sa tam celu zimu a pod., dostavam dotacie, tie miniem na tie sluzby, a osivo.... takze z toho nezbohatnem, ale mam stastie ze peniaze navyse nepotrebujem.
to s tym nvovym zakonom nerozumiem,
podla mojich informacii pokial chcete vykupit podiely na LV kde ste spoluvlastnicka, nebrani vam v tom nic, to obmedzenie 2000 m2 neviem, ale podla obcianskeho zakonnika mate prednostne pravo na kupu spoluvlastnickeho podielu bez ohladu na velkost, novy zakon o pode tomu neodporuje a takuto kupu povoluje. precitajte si to znova.
vlastnim podu v obci kde je poda rozdrobena, mam spoluvlastnicky podiel na vyse 60 tich listoch vlastnictva co je asi 420 parciel, podla obcianskeho zakonnika mam predkupne pravo na spolocnu vec (pozemok), predavajuci mi ho musi najprv ponuknut na predaj, pokial o nu spoluvlastnici neprejavia zaujem, moze sa postupovat podla zakona o predavani pody, teda ze sa vyvesi na obecnej tabuli, a v registri na stranke ministerstva, aby to nejaky polnohospodar mohol kupit.
riesil som uz pripad kedy som uvidel plombu na jednom podiele, v katastri som poziadal o zastavenie konania, pretoze mi tento podiel nebol ponuknuty, a polnohospodar co si to chcel kupit nemal podiel na LV, tak mi vynadali, ze na co mi to je ked nefarmarcim, nuz spovedat sa nikomu nemusim, a sumu ktoru mali v zmluve som ponukol i ja, takze v zmysle predkupneho prava sme podpisali zmluvu, navrh predosli bol stiahnuty, ci zruseny, to ma uz presne nezaujimalo....
aa
mojim cielom nie je podnikat, zarabat na obhospodarovani pody, takisto ako je to u vas, vlastnim vela pody, v rozny katastroch, roznych druhov, tych 80 ha vlastnil moj pradedo, obhospodarujem ju lebo nechcem aby lezala ladom, viazem sa k nemu citovo, som aj polovnikom, takze si takto viem pripravit na zimu pre zver nejake krmivo, nejake polia sa zaseju kukuricou a nechaju sa tam celu zimu a pod., dostavam dotacie, tie miniem na tie sluzby, a osivo.... takze z toho nezbohatnem, ale mam stastie ze peniaze navyse nepotrebujem.
to s tym nvovym zakonom nerozumiem,
podla mojich informacii pokial chcete vykupit podiely na LV kde ste spoluvlastnicka, nebrani vam v tom nic, to obmedzenie 2000 m2 neviem, ale podla obcianskeho zakonnika mate prednostne pravo na kupu spoluvlastnickeho podielu bez ohladu na velkost, novy zakon o pode tomu neodporuje a takuto kupu povoluje. precitajte si to znova.
vlastnim podu v obci kde je poda rozdrobena, mam spoluvlastnicky podiel na vyse 60 tich listoch vlastnictva co je asi 420 parciel, podla obcianskeho zakonnika mam predkupne pravo na spolocnu vec (pozemok), predavajuci mi ho musi najprv ponuknut na predaj, pokial o nu spoluvlastnici neprejavia zaujem, moze sa postupovat podla zakona o predavani pody, teda ze sa vyvesi na obecnej tabuli, a v registri na stranke ministerstva, aby to nejaky polnohospodar mohol kupit.
riesil som uz pripad kedy som uvidel plombu na jednom podiele, v katastri som poziadal o zastavenie konania, pretoze mi tento podiel nebol ponuknuty, a polnohospodar co si to chcel kupit nemal podiel na LV, tak mi vynadali, ze na co mi to je ked nefarmarcim, nuz spovedat sa nikomu nemusim, a sumu ktoru mali v zmluve som ponukol i ja, takze v zmysle predkupneho prava sme podpisali zmluvu, navrh predosli bol stiahnuty, ci zruseny, to ma uz presne nezaujimalo....
9.1 2015 23:12
autor: neznámy
máte pravdu v prípade predkupného práva je to v poriadku. A ten ďalší postup tiež ovládate.Aj ja som podala niekoľko zastavení. Aj aj mám pôdu v niekoľkých katastroch.
A na mnohých LV so smiešnym podielom.To chce však sledovať stále portál katastra. Po zápise už len súdnou cestou sa to dá riešiť.
Čo sa týka p. Sumara , možno ani on nezbohatne ale bez dotácie by bol možno v červených číslach.
máte pravdu v prípade predkupného práva je to v poriadku. A ten ďalší postup tiež ovládate.Aj ja som podala niekoľko zastavení. Aj aj mám pôdu v niekoľkých katastroch.
A na mnohých LV so smiešnym podielom.To chce však sledovať stále portál katastra. Po zápise už len súdnou cestou sa to dá riešiť.
Čo sa týka p. Sumara , možno ani on nezbohatne ale bez dotácie by bol možno v červených číslach.
10.1 2015 8:49
autor: neznámy
pre aa:"Kde je predpísané PPA , že na dotácie priamych platieb musí byť predpísané množstvo Dobičích jednotiek.?
Môj neďaleký sused má 25 kráv. Koľko ha TTP musí mať ?
80 ha?"
O živočíšnu výrobu sa zatiaľ nestaram, ako som bol povedal, robím nízkonakladovú rastlinnú. Ja len viem, že na účely pokosenia a následného zberu, či pásenia a potom mulčovania, do výmery 20ha nepotrebujem VDJ. Nad 20 ha takto deklarovanej pôdy potrebujem mať 0,2 VDJ/HA, čiže v prípade 80 ha TTP je potrebné mať 1 krava =0,7 VDJ,= 80x0,2=16 VDJ/0,7 = 22,85´= 23 kráv. Tak nejak by som to asi rátal.
POZOR, ale od roku 2015 sa očakávajú nejaké zmeny, treba počkať, čo sa zverejní na stránke PPA?!
A takiež, nie som si istý, že či platí opačný vzťah, mám 25 kráv , musím mať cca 80 ha, dotácie sú na pôdu , ale sú aj dotácie na kravy, či mlieko a pod. A k tým dotáciach mimo pôdy som sa zatiať nedostal a ani čoskoro neuvažujem, možno na dôchodku, keď sa usadím...
pre aa:"Kde je predpísané PPA , že na dotácie priamych platieb musí byť predpísané množstvo Dobičích jednotiek.?
Môj neďaleký sused má 25 kráv. Koľko ha TTP musí mať ?
80 ha?"
O živočíšnu výrobu sa zatiaľ nestaram, ako som bol povedal, robím nízkonakladovú rastlinnú. Ja len viem, že na účely pokosenia a následného zberu, či pásenia a potom mulčovania, do výmery 20ha nepotrebujem VDJ. Nad 20 ha takto deklarovanej pôdy potrebujem mať 0,2 VDJ/HA, čiže v prípade 80 ha TTP je potrebné mať 1 krava =0,7 VDJ,= 80x0,2=16 VDJ/0,7 = 22,85´= 23 kráv. Tak nejak by som to asi rátal.
POZOR, ale od roku 2015 sa očakávajú nejaké zmeny, treba počkať, čo sa zverejní na stránke PPA?!
A takiež, nie som si istý, že či platí opačný vzťah, mám 25 kráv , musím mať cca 80 ha, dotácie sú na pôdu , ale sú aj dotácie na kravy, či mlieko a pod. A k tým dotáciach mimo pôdy som sa zatiať nedostal a ani čoskoro neuvažujem, možno na dôchodku, keď sa usadím...
10.1 2015 9:05
autor: neznámy
Pan Sumar , moja otázka smerovala k neprihlásenému.Ja sa o všetkom informujem priamo na ministerstve a tiež som bola prekvapená, že pán neprihlásený Vám určil množstvo dobyčích jednotiek.
Telefonovala som s p. Ing.Nociarom z ministrstva a tiež ma upozornil na nové zmeny.
Ja budem žiadať prvý rok priame platby od PPA, lebo sused bral na všetky moje parcely, ktoré užívame a obrábame v intraviláne bez toho, žeby ma bol upozornil.Nechcela som pôdu z JRD. dostávam 75 Eur/ha bez rozdielu kultúry.
Ak by som bola požiadala aj ja, tak viete, ako by to dopadlo.Nejako to syn v Bratislave dorieši.
Neviem či aj kone budú patriť do do dobyčej jednotky. Sú registrované v štátnom žrebčine Topoľčianky, odkiaľ sú kúpené.
Riešila som vyňatie pôdy iba v jednom kraji, kde to mám bližšie.do Regionálnej PPA
Uvidím ako to dopadne.
Mali sme dosť vysoké náklady kúpou koní, výstavbou ustajnenia. .
V intraviláne si vystačíme svojpomocne, ale v extraviláne uvažujeme o spolupráci s JRD.
Pokosenie , usušenie a pobalíkovanie.
Ja nemám k tomu blízky vzťah, skôr z takej nostalgie na detsvo, keď moji starí rodičia až do revolúcie chovali ešte 2-3kravy.Som skôr na vybavovanie vecí .
A plnenie dcérinho detského sna.
Pan Sumar , moja otázka smerovala k neprihlásenému.Ja sa o všetkom informujem priamo na ministerstve a tiež som bola prekvapená, že pán neprihlásený Vám určil množstvo dobyčích jednotiek.
Telefonovala som s p. Ing.Nociarom z ministrstva a tiež ma upozornil na nové zmeny.
Ja budem žiadať prvý rok priame platby od PPA, lebo sused bral na všetky moje parcely, ktoré užívame a obrábame v intraviláne bez toho, žeby ma bol upozornil.Nechcela som pôdu z JRD. dostávam 75 Eur/ha bez rozdielu kultúry.
Ak by som bola požiadala aj ja, tak viete, ako by to dopadlo.Nejako to syn v Bratislave dorieši.
Neviem či aj kone budú patriť do do dobyčej jednotky. Sú registrované v štátnom žrebčine Topoľčianky, odkiaľ sú kúpené.
Riešila som vyňatie pôdy iba v jednom kraji, kde to mám bližšie.do Regionálnej PPA
Uvidím ako to dopadne.
Mali sme dosť vysoké náklady kúpou koní, výstavbou ustajnenia. .
V intraviláne si vystačíme svojpomocne, ale v extraviláne uvažujeme o spolupráci s JRD.
Pokosenie , usušenie a pobalíkovanie.
Ja nemám k tomu blízky vzťah, skôr z takej nostalgie na detsvo, keď moji starí rodičia až do revolúcie chovali ešte 2-3kravy.Som skôr na vybavovanie vecí .
A plnenie dcérinho detského sna.
10.1 2015 14:37
autor: neznámy
Už je platný nový zákon od.1.1.2015 č.342/2014. Ruší predchádzajúce zákony.
Už je platný nový zákon od.1.1.2015 č.342/2014. Ruší predchádzajúce zákony.
11.1 2015 12:49