autor: neznámy
Je ropa strategicky významnou surovinou? Nepochybne áno. Ropa je dnes najdôležitejšou energetickou surovinou. Je to surovina s veľmi vysokým energetickým potenciálom a závisí od nej prakticky každá krajina. Krajiny, ktoré ropu nemajú sú nútené ropu dovážať. Bez ropy si dnes ľudstvo nevie život ani predstaviť, hoci existujú možnosti ako získať náhradné zdroje energií, ktoré sú menej škodlivé pre životné prostredie.

Slovenská republika takisto patrí medzi krajiny, ktoré musia ropu dovážať. Dovážame ju predovšetkým prostredníctvom tak často dnes spomínaného ropovodu z Ruska cez Ukrajinu. Tak, ako je ropa strategicky dôležitou surovinou pre Rusko, tak strategicky dôležitou surovinou je aj pre Slovensko. Zastavenie dodávok tejto suroviny na Slovensko by ľudia tejto krajiny veľmi výrazne pocítili. A my sme radi, že krajiny bohaté na ropu sa o túto surovinu podelia.

A čo voda? Existujú krajiny, najmä Blízkeho východu a Afriky, ktoré trpia nedostatkom vody. Každý z nás už určite videl na televíznych obrazovkách obrázky malých detí, ktoré trpia nedostatkom vody. Je hanbou, že krajiny s bohatými zdrojmi pitnej vody sa nevedia v dostatočnej miere postarať o to, aby ľudia na tomto svete neumierali v dôsledku sucha. Je hanbou mnohých krajín sveta vrátane Slovenska, že vodou plytvajú a navyše systém regulujúci odtok a prítok vody z krajiny zanedbávajú. Ba dalo by sa povedať, že vôbec nerešpektujú tzv. Rámcovú smernicu EÚ o vodách.

O to zarážajúcejšie sú reakcie našich politikov, ktoré dnes počúvame v súvislosti so zákazom vývozu strategickej suroviny – vody z nášho územia.

Uvedomí si už niekto v tejto súvislosti konečne, že len vďaka existencii lesov na území Slovenska môžeme hovoriť o relatívnom dostatku tejto strategicky dôležitej suroviny?!

autor: neznámy
Čo tým chcel autor povedať? Že od nás chce niekto vodu kupovať? No a význam lesov z vodohospodárskeho hľadiska si predsa väčšina odbornej lesníckej verejnosti dobre uvedomuje. Či je nebodaj naším záujmom lesy zlikvidovať? Iste je úlohou štátu dohliadať na to aby sa ich priaznivý stav udržiaval a to aj z celého radu iných spoločenských záujmov.

autor: neznámy
Štát (občania v demokracii ?!) dohliada na kšefty kamarátov (ktoré im vyrába) a drží nad nimi ochranu. Ostatné je druhoradé. Ak má spoločnosť fungovať, jednoducho sa bude musieť zbaviť persón, čo si všetko uvedomujú ale robia niečo iné, alebo naopak, alebo nič. Určite sa väčšina lesníckej verejnosti učila i niečo o prirodzenom výbere. Príroda nepustí, bez ohľadu na propagandu a jednosmerné záujmy. Netreba zabúdať na verejné tajomstvá a nerobiť zo seba zbytočne anjelikov. Je to kontraproduktívne. Ľudia nie sú až takí hlúpi, ako si niekto myslí alebo by chcel.

autor: neznámy
"Chcem uistiť poľnohospodárov, že voda bude zadarmo do 15.000 kubických metrov, nad 15.000 za symbolickú cenu", tak povedal premiér na stretnutí dnes s farmármi. Máme tomu rozumieť tak, že ak 15 000 kubických metrov farmár spotrebuje na čokoľvek, je to v poriadku a zadarmo?! Čiže 15.000 kubických metrov kvalitnej pitnej vody môže farmár v pohode aj naplniť do fliaš a vyviesť kamkoľvek alebo aj predať doma? Výborný job! Alebo mu to niekto skontroluje na čo tých 15.000 kubických metrov vody použil? :-)

autor: neznámy
AK by sme vzali do úvahy ceny vody, ktoré Úrad regulácie sieťových odvetví schválil 1.1.2014, tak maximálna cena za výrobu a dodávku pitnej vody verejným vodovodom je približne 1euro/m3. To znamená, že za 15 000 m3 dodanej vody by ma odberateľ zaplatiť 15 000 eur. Každý podnikateľ, teda aj farmár za služby, ktoré mu poskytuje ktorýkoľvek dodávateľ musí zaplatiť. Nevidel som v súčasnosti taký subjekt, ktorý by niečo dával zadarmo. Platí to predovšetkým v prípade, ak takúto službu dostáva farmár od štátu alebo prostredníctvom štátom riadenej firmy, ktorou je vodárenská spoločnosť. Ak by farmár takúto službu dostal zadarmo, môže ísť o zvýhodnenie farmára oproti iným podnikateľským subjektom, ktoré za vodu "riadne" platia. V prípade, že by predsa len farmár dostal vodu zadarmo, mohlo by ísť o nedovolenú štátnu pomoc. Jedine v tom prípade by mohol takúto pomoc farmár dostať, ak by štát využil pravidlo de minimis podľa NK 1408/2013, kedy je pomoc zo strany štátu povolená maximálne vo výške 15 000 eur ale v priebehu 3 rokov. Navyše, takáto pomoc je prísne sledovaná a evidovaná MF SR. Pomoc sa poskytuje podľa schém minimálnej pomoci. Ak by takáto pomoc nebola ošetrená riadne tzv. schémou pomoci, mohlo by ísť o prevádzkovú pomoc, ktorá nie je povolená.

autor: neznámy
Koľko platí primárny dodávateľ vody Pánu Bohu? Veď nič nie je zadarmo! A nie je voda ako voda. Veľmi zvrátená doba veľmi zvrátených ľudí. Len mamona a peniaze, ktoré nemajú o sebe žiadnu hodnotu, len čísla, papieriky, kov. Všetko, bez čoho sa dá žiť. Reálne hodnoty a súdnosť žiadna. Tak pred týždňom som počul hlášku od jedného normálneho človeka, že komunisti nás priviedli na pokraj priepasti a kapitalisti urobili krok dopredu. Treba len dodať, že kapitalisti sú bývalí komunisti. K... ako k... Pekný deň.

autor: neznámy
Ak sa už niekto pozerá na vodu cez peniaze, tak prečo napríklad vláda (štát) nepodporuje a neplatí farmárom za odber vody z riek? Farmári predsa zabezpečujú potravinovú bezpečnosť štátu (primárny strategický záujem, niečo ako Duslo) a odberom vody z riek napomáhajú vodnému režimu, všeobecnej cirkulácii vody v prírode, udržujú vodu v krajine, napomáhajú biologickej rovnováhe a biodiverzite, zvyšujú produkciu a zabezpečujú istoty pre štát, plus pozitívne vplývajú proti globálnemu otepľovaniu.

autor: neznámy
A Vám , podnikateľom dá kto a čo zadarmo?! Obhospodarovateľovi lesa kto a čo dá zadarmo. Veď aj on sa stará o verejný záujem. On je dokonca ten, čo produkuje vodu. Veď predsa farmár si môže dať náklady na produkciu do ceny konečného výrobku.

autor: neznámy
Občan SR musí plátiť aj za vodu ktorú dostane z neba od P. Boha vo forme stočného na základe blbej vyhlášky ešte z rokov 80-tých. Ale ak neprší a je sucho nikto mu peniaze späť nevráti. Dobré čo? Dokonca ak sused nastaví odkvapy tak, že dažďová voda ide cez verejné pozemky, napr. aj cez cesty do toho istého kanala ako moja, ktorá ide priamo do kanala asi 30 m nad vtokom jeho vody, neplatí stočné za dážďovú vodu. Teraz pozor, jeho voda spôsobuje eróziu verejných pozemkov, ničí zeleň a pod... moja ide do odtokovej šachty bez spôsobovania škôd na verejných pozemkoch. Takto to funguje na Slovensku.

autor: neznámy
Podľa článku 4 Ústavy SR, nerastné bohatstvo, jaskyne, podzemné vody, prírodné liečivé zdroje a vodné toky sú vo vlastníctve Slovenskej republiky. Teda je pravda, že stvoriteľ pán Boh nás obdaroval uvedenými zdrojmi, ale v súčasnosti sú vlastníctvom štátu. A štát rozhoduje o tom, komu a za čo vodu poskytne. A samozrejme, že zdroje vody nie sú nevyčerpateľné. Je len akousi vžitou samozrejmosťou, že vody je u nás dostatok. Umývanie riadu pod tečúcou vodou, polievanie záhrad ako futbalových a golfových ihrísk, únik vody pri závlahách na poliach bez toho, aby z toho bol úžitok a pod. Preto je na mieste, ak existuje mechanizmus ako regulovať odber pitnej a úžitkovej vody. V iných častiach sveta to riešia dodávkou pitnej vody v „bandaskách“ a rôznymi obmedzeniami. Jedným z riešení je aj regulácia spotreby cenou za dodávku vody. Podľa článku 9 Rámcovej smernice o vodách mali členské štáty do roku 2010 zabezpečiť, aby cenová politika v oblasti vôd dostatočne motivovala užívateľov k efektívnejšiemu využívaniu vodných zdrojov. Ďalším príspevkom členských štátov k napĺňaniu smernice môže byť podpora obstarania napr. závlah so zníženou spotrebou vody. Poznáme všetci, v akom stave sa nachádza majetok štátu – zariadenia na dodávku vody pre zavlažovanie polí.

autor: neznámy
Problémom je, že niekto nevie čo je štát. Žiadne indivídum, ktoré svojvoľne rozhoduje v prospech minority a jej záujmom (aj keď sa tvári opačne) nie je štát. Pán Boh nás neobdaroval vodou. Najskôr Boh stvoril vodu a až potom človeka. Niektorým dal i rozum. Tých je pomenej. Voda je nevyčerpateľný zdroj, iné už je jej kvalita a režim vody. S tým, že voda je vlastníctvom štátu (z pohľadu človeka), sa dá aj vcelku súhlasiť. Je nás všetkých a pre nás všetkých. Preto musia a budú musieť o nej rozhodovať všetci!!! V rámci EU je už aj na pochybách, či tu je vôbec nejaký štát.

autor: neznámy
Asi by bolo užitočné si naštudovať predovšetkým čo sa rozumie pod pojmom štát, jeho fungovanie, hierarchickú štruktúru a funkciu a potom mudrovať o tom, kto rozhoduje o využívaní vodných zdrojov.

autor: neznámy
Ak hovoríme o majetku štátu, majetkom štátu sú veci vo vlastníctve Slovenskej republiky vrátane prírodných zdrojov (teda aj vody) Slovenskej republiky. Správa majetku štátu je súhrn oprávnení a povinností správcu k tej časti majetku štátu, ktorý mu štát zveril do správy. Správca je oprávnený a povinný majetok štátu užívať na plnenie úloh v rámci predmetu činnosti alebo v súvislosti s ním, nakladať s ním podľa zákona č. 278/1993 o správe majetku štátu v znení neskorších predpisov, udržiavať ho v riadnom stave, využívať všetky právne prostriedky na jeho ochranu a dbať, aby nedošlo najmä k jeho poškodeniu, strate, zneužitiu alebo zmenšeniu. Slovenský vodohospodársky podnik, š.p. (SVP) bol založený v roku 1997. Vznikol spojením štyroch štátnych podnikov, a to Povodie Dunaja, Povodie Váhu, Povodie Hrona a Povodie Bodvy a Hornádu. Spravuje vodné toky v dĺžke takmer 33 tisíc kilometrov, 287 vodných nádrží, necelých tri tisíc kilometrov ochranných hrádzí a kanálovú sieť v dĺžke vyše 1.800 kilometrov, takisto je prevádzkovateľom Vodného diela Gabčíkovo. Teda SVP je správca vodných tokov a povodí na Slovensku. SVP je zaradený medzi strategicky dôležité štátne podniky s upraveným spôsobom hospodárenia, pretože má v správe i majetok, ktorý podľa Ústavy SR, čl. 4 je vo výhradnom vlastníctve štátu. Zabezpečuje starostlivosť o vodne toky a na nich vybudovaný hmotný investičný majetok, stará sa o kvantitu a kvalitu povrchových a podzemných vôd. SVP je teda podnikom, ktorý prostredníctvom štátneho podniku Hydromeleliorácie zabezpečuje dodávanie vody na zavlažovanie poľnohospodárskych pozemkov.

autor: neznámy
neviem, a ani nie je rozhodujúce čo bolo skôr, ale viem isto, že vyhláška o spoplatnení dažďovej vody vznikla v 80-tých rokoch a vzťahovala sa na nádvoria podnikov, JRD a pod... nie na občanov a fyzické osoby. Po revolúcii si jej nedokonalé znenie vyložili tak, že platí každý,teda aj občan. A toto považujem za nezmysel, lebo ak má platiť každý, tak potom aj ten kto dažďovú vodu vypúšťa na chodníky, resp. cesty, či iné verejné priestranstva a táto ide do toho istého kanala ako voda zo strechy vpúšťaná rovno do kanalizácie. Okrem toho kto má rozum isto vie, že práve voda v kanalizácii je potrebná pre bezproblémový chod čističiek, teda za to, že tam tečie a nerobí škody erozivného charakteru na teréne, za to ešte zaplať. A zamestnanci vodárni otočia zvod zo strechy do cesty a neplatia nič. Toto je správodlivosť štátu, vyhlášku vydal ustredný orgán štátnej správy, tak ako sa správa štát ku svojím občanom? tak, že ich zdiera aj za čo nemôžu!!!

autor: neznámy
Som toho názoru, že je potrebné, aby táto diskusia prebiehala v riadnom vecnom a logickom duchu. Ak hovoríme o tzv. stočnom, tak vodárne účtujú ľuďom dažďovú vodu na základe 4–ročných priemerov zrážok evidovaných SHMÚ a údaje prehodnocujú raz za tri roky. V Bratislave sa pre platby za dažďovú vodu zo striech pre tento rok používa hodnota 650 mm zrážok. Bežný rodinný dom tak zatiaľ platí ročne vodárňam za zrážkovú vodu asi 60 eur. Štvorročný priemer zrážok pre celé Slovensko bol do roku 2007 asi 865 mm/m2. Za posledné tri roky je však priemer o dve percentá vyšší – až 881 milimetrov. Menej za dažďovú vodu platia oproti rodinným domom ľudia v panelákoch, keďže plocha strechy sa prepočíta na viac bytov. Niektoré domy pritom neplatia za zrážkovú vodu vôbec, keďže prístup ku kanalizácii má na Slovensku len šesť z desiatich domov. Ľudia boží, veď Vy neplatíte za to, čo Vám Boh poslal, ale za to, že Vám niekto na tejto Zemi poskytol službu – odvod vody kanalizáciou, ktorú treba udržiavať a za čistenie odpadových vôd, ktoré sa opäť dajú využiť. Ale jedna vec je odpadová voda a druhá vec voda poskytovaná na závlahy pre farmárov. Žiaľ, alebo chvála Bohi, že za každú službu alebo tovar dodaný v zodpovedajúcej kvalite a množstve sa platí!

autor: neznámy
Ak sa má platiť peniazmi, tak treba ľuďom vysvetliť, ako sa vyrábajú a na čo slúžia peniaze. Peniaze už dávno neplnia svoju úlohu, ale stali sa prostriedkom moci a jednostranného presunu hodnôt. Prácou, že vykopem jamu a na spodku jamy sa z ničoho nič zjaví 20 €, ako odmena za prácu, sa peniaze nevyrábajú. Problémom by ani nebolo platenie za vodu peniazmi, keby peniaze slúžili na to, na čo majú. Je to všetko inak a je to hlavne o dôvere (aj v peniaze), ktorá sa veľmi často zneužíva.

autor: neznámy
Voda, ktorá je rozhodujúcim faktorom pre vodnú bilanciu krajiny spadne na Zem vo forme zrážok. Z toho vyplýva veľmi dôležitá funkcia lesov. Množstvo vody v pôde je závislá od hĺbky pôdy, fyzikálnych vlastností pôdy a rastlinstva, ktoré pokrýva pôdu. Obsah vody v pôde je výsledkom vstupu vody do lesného ekosystému a strát z pôdy. Obsah vody v pôde je dôležitou podmienkou pre život rastlín a teda aj lesných drevín. Život rastlín podmieňuje aj samotný systém transpirácie a transportné procesy. Netreba hádam ani zdôrazňovať, že les plní aj protiodtokovú funkciu – zadržiava vodu a bráni rýchlemu odtoku vody. Učia sa to už deti v základnej škole. Kto teda odmení obhospodarovateľov lesov za túto celospoločenskú funkciu. Nikto! Farmárom dá štát radšej vodu zdarma.

autor: neznámy
V súčasnosti má veľa krajín sveta problémy so zabezpečením dostatku vody pre svojich obyvateľov. Asi 800 miliónov ľudí v rozvojových krajinách nemá prístup k pitnej vode. Približne 2,7 miliárd ľudí žije v oblastiach, ktoré každoročne postihne závažný nedostatok vody. Situácia sa žiaľ bude podľa vedcov zhoršovať. OECD predpokladá, že v roku 2030 bude 47 % populácie planéty žiť v oblastiach s problémami získať prístup k vode.

autor: neznámy
Izrael tohto roku prežil podobne ako Slovensko jednu z najteplejších a hlavne najsuchších zím za posledné roky. Vyzeralo to na veľký problém, avšak Izrael sa s touto situáciou vyrovnal veľmi dobre. Krajina je však neuveriteľne zelená. Prečo? Nie je to zázrak, ide o nádej aj pre iné krajiny akou je aj napríklad Slovensko.
Celý tento „zázrak“ však nevznikol zadarmo a bez chýb, ale je výsledkom najmenej 60 rokov intenzívnej snahy zlepšiť situáciu v Izraeli.
Obliehanie Jeruzalema v roku 1948 prinútilo Izrael vybudovať centrálny vodovod. Bolo rozhodnuté, že voda je národným bohatstvom Izraela a teda, že len štát môže rozhodovať o jej využívaní v prospech svojich občanov. Bol naplánovaný národný vodovod, ktorý by dovádzal vodu z jazera Galilejského ďalej na juh až do Negevskej púšte. Jeruzalem bol najprv napojený na pobrežný vodovod, ale čím ďalej tým viac vodu čerpal zo severu. S ohľadom k tomu, že Jordán je hraničnou riekou, tak vodná politika Izraela sa rýchle stala predmetom tvrdej kritiky okolitých štátov. Národný vodovod bol dokončený v roku 1964. Tretí arabský summit o rok neskôr rozhodol o násilnom prevedení časti vody z Jordánu na jordánske územie. Zdá sa, že okrem tradičnej nenávisti a boja o stratenú pôdu, to bola hlavne otázka vodných zdrojov, ktorá v roku 1967 viedla k 60 ročnej vojne.
Výhody centrálneho vodovodu boli jasné– mestá nemali nadbytok vody, ale dostatok vody mohol zabezpečiť rozvoj poľnohospodárstva. Avšak v Galilejskom jazere a ihneď na to aj v Mŕtvom mori došlo k poklesu hladín. Prietok Jordánom sa znížil na 10 % pôvodného množstva. Hrozila ďalšia vojna a obyvateľov pribúdalo.
V roku 1973 bolo do prevádzky spustené prvé odsoľovacie zariadenie a ihneď na to ďalšie tri. V roku 2013 získaval Izrael odsoľovaním 505 miliónov kubických metrov vody ročne a plánuje rozšírenie kapacity na 750 miliónov kubíkov ročne. Nové technológie umožnili dramatické zníženie cien – pôvodne kubík vyšiel na jeden americký dolár, ale dnes sa cena vody pohybuje v rozmedzí 40-52 centov za kubík, podľa toho, ako kolíše mena na trhu.
Izraelská lekcia je dôležitá i z pohľadu produkcie potravín, pretože sa v niektorých oblastiach podarilo niekoľkonásobne zvýšiť poľnohospodársku produkciu pri stále rovnakej spotrebe vody. V poľnohospodárstve sa volia plodiny schopné znášať sucho, alebo sa zavlažuje v noci, keď je nižší odpar. Suchom sužované štáty ako napríklad Kalifornia sa tiež inšpirovali Izraelom, aj keď samotná Kalifornia postavila a vzápätí z ekonomických dôvodov odstavila veľké odsoľovacie zariadenie. Lacná prevádzka izraelských odsoľovacích staníc je možná vďaka ložiskám plynu v stredozemnej oblasti, takže energetická stratégia ide ruka v ruke s vodnou a potravinovou bezpečnosťou. Samotné odsoľovacie stanice nie sú úplne ekologické prevádzky, pretože produkujú oxid uhličitý a pomerne veľké množstvo soľanky, ktorú vypúšťajú späť do mora. Slovensko síce nemá ani more, ani púšť, ale izraelský príklad predsa len ukazuje, že štát môže pomerne dobre fungovať aj za klimaticky zhoršených podmienok. Avšak Izraelu to trvalo najmenej 60 rokov vytrvalej a sústavnej snahy. Hoci je výroba vody zo vzduchu energeticky náročná, výroba vody z vodnej pary sa dá uskutočniť na podchladených kovových doskách. Tvorí sa námraza a drahocenné kvapky vody stekajú do zásobníkov vody. Využívaný je princíp kondenzácie vody z vodnej pary. Systém prešiel testovaním v Spojených arabských emirátoch. Turbína v susedstve hlavného mesta Abu Dhabí bola postavená v lokalite Mussafah. Denne vyprodukuje z miestneho suchého púštneho vzduchu 500 až 800 litrov vody. A ak sa pridá rozumné šetrenie vodou vrátane úsporných závlah, fungujúcich hydromeliorácií a ďalších zabezpečovacích systémov redukujúcich spotrebu vody (cenová politika), môže aj Slovensko patriť ku krajinám s rozumnou vodnou politikou.

autor: neznámy
V súvislosti so závlahovou vodou je však treba rátať s nižšou cenou ako je pitná voda. Nie 1 euro/m3 ale 0,01 eura/m3. Aj v ČR bola cena závlahovej vody za 1m3 do roku 2010 približne 5 ČK/m3. Teda, ak by bola závlahová voda zadarmo do 15.000 m3. Potom 15.000 m3 x 0,01 = 150 eur. Farmár by tak nemusel platiť 150 eur za 15.000m3. Ak spotreba vody na zavlažovanie 1 ha pozemku činí približne 1.200m3/ha, potom farmár zadarmo zavlaží 12,5 ha pôdy. Pomoc de minimis ak tvorí za 3 roky 15 000 eur, za rok je to 5 000 eur. Čiže štát by mohol ročne dať zadarmo farmárovi 500 000m3 vody. Tým by farmár zavlažil zadarmo za rok spolu približne 400 ha pôdy.

autor: neznámy
Tretina spotreby vody v Európe súvisí s poľnohospodárskou výrobou. Poľnohospodárstvo je však aj odvetvím, ktoré do značnej miery ovplyvňuje kvalitu a množstvo vody pre iné účely. V niektorých oblastiach je hlavnou príčinou zle kvality vody práve poľnohospodárstvo. Voda je znečisťovaná pesticídmi a hnojivami používanými práve v poľnohospodárstve.

Je absolútne jasné, že v prípade niektorých plodín a regiónov sa poľnohospodári bez vody nezaobídu. Takisto sa bez vody nezaobídu mnohé iné odvetvia priemyslu. Vo farmaceutickom priemysle tvorí voda súčasť jednotlivých produktov a používa sa tiež vo výrobe a čistiacich procesoch. Najmä kvôli takému rozmanitému využitiu musí mať voda vo farmaceutickom priemysle vysokú kvalitu a spĺňať požiadavky príslušných noriem. Bežná voda nie je dostatočne kvalitná. Obsahuje rozpustené soli, mikroorganizmy, organické látky a rôzne mechanické nečistoty, ktoré narúšajú výrobné procesy aj samotné výrobky. Voda je taktiež spolu so sladom podstatnými zložkami piva. Samotnú chuť piva určuje množstvo hydrogénuhličitanov vo vode. Dôležité je tiež korigovať tvrdosť v dôsledku vzniku možnej korózie. Voda sa upravuje aj pre chladenie, umývačky fliaš, prepraviek a sudov, taktiež pre pasterizačné linky. Neustály vývoj nových typov skla a oplachových procesov sprísňuje proces úpravy vody, najmä čo sa týka hodnoty pH a množstva minerálnych látok. Veľmi dôležité je tiež odstránenie nečistôt mechanického pôvodu a udržiavanie čo možno najnižšieho počtu organických látok a mikroorganizmov vo vode. Voda je potrebná aj v tepelných a jadrových elektrárňach. Je potrebná na výrobu pary, chladenie. V Európe je však využitie vody na poľnohospodárske zavlažovanie v porovnaní s vodou na chladenie pri výrobe energie asi polovičné. Problém však je, že na rozdiel od chladiacej vody, ktorá sa takmer celá vráti späť, v poľnohospodárstve je to väčšinou len tretina.

Z uvedeného vyplýva, že voda je základným výrobným prostriedkom pre mnohé odvetvia priemyslu a podnikania. Ak sa teda držíme striktného výkladu pojmu „štátna pomoc“, ktorou sa podľa zákona o štátnej pomoci rozumie každá pomoc v akejkoľvek forme, ktorú poskytuje na podnikanie alebo v súvislosti s ním poskytovateľ priamo alebo nepriamo z prostriedkov štátneho rozpočtu, zo svojho rozpočtu alebo z vlastných zdrojov podnikateľovi, potom nie je prípustné, aby bola jedna skupina podnikateľov zvýhodnená oproti inej skupine podnikateľov.

Inými slovami, nie je prípustné, aby štát cenou vody zvýhodnil poľnohospodárov napr. pred výrobcami energie alebo výrobcami potravín – napr. piva. Ak by sa tak stalo, naruší sa hospodárska súťaž a obchod medzi členskými krajinami.

Veď predsa nemôže existovať stav, že cena závlahovej vody v Portugalsku bude vyššia ako cena vody v Slovenskej republike pri pestovaní tých istých poľnohospodárskych plodín, hoci prírodné podmienky sú často neporovnateľné. Je logické, aby poľnohospodár v Portugalsku tú istú plodinu pestoval so 6 krát drahšou cenou závlahovej vody ako poľnohospodár na Slovensku ? Nemalo by to byť práve naopak ? Tam, kde je vody menej by štát mal výrobu poľnohospodárskych plodín dotovať viac ?

V dôsledku suchých podmienok napr. v Grécku, Taliansku, Portugalsku, Španielsku a pod. je v poľnohospodárstve nevyhnutnosť používať závlahy. Spotrebuje sa viac ako 80 % vody na závlahy práve v poľnohospodárstve.

Ak hovoríme o dotáciách, tak práve poľnohospodárske dotácie poskytované prostredníctvom spoločnej poľnohospodárskej politiky EÚ, nepriamo viedli k tomu, aby plodiny náročné na zavlažovanie pestovali nehospodárnymi spôsobmi. Napríklad v provincii Cordoba vzrástla účinnosť zavlažovania po tom, čo od roku 2004 prestali byť čiastočne dotácie na pestovanie bavlny viazané. Išlo o nárast účinnosti až o 40 %. Je pravdepodobné, že ak by sa zvýhodnené sadzby poplatkov za závlahovú vodu poskytovali odberateľom – poľnohospodárom, ktorí znížia spotrebu vody, došlo by aj k celkovej spotrebe vody v poľnohospodárstve a nahradeniu nefunkčných a vysoko neefektívnych závlah. Veď predsa štát chce podporiť prostredníctvom nového PRV SR obstarávanie nových závlahových zariadení.