Lesmedium

Komposesorát a vlastníctvo.

autor: Vlado
Nie je tomu až tak dávno, keď som bol niekým vyzvaným, aby som napísal niečo ku komposesorátom. Možno to, čo predkladám niekoho aj zaujme, čo by ma potešilo. Obzvlášť kritické stanovisko k posledným vetám o aplikovaní na dnešok.

Pri prehľadávaní literatúry na túto tému som nemal veľké šťastie.

Prvá ktorá mi asi pred piatimi rokmi prišla pod ruku bola publikácia o komposesoráte v Slovenskej Ľupči. Z tých novodobejších asi jeden z najväčších a najvýznamnejších. Pokiaľ ide o pohľad z vlastníckej stránky pozostával zo spoluvlastníkov s konkrétnymi podielmi vlastníctva (spoluvlastníctva).

Druhá bola Príručka II od Viliama Záborského z roku 1933 s celým názvom „Príručka II. o lesnom pašienkovom a poľovnom poriadku so zreteľom na hospodárenie lesmi a pašienkami spoločenstiev bývalých urbárnikov a komposesorátov, doplnky a vysvetlivky, ďalej o poľnom hospodárstve a poľnej polícii, o rybárstve a včelárstve, o styku úradov s úradmi v cudzine a cudzích štátov a o Najvyššom správnom súde v diele I., a o praktickom zariadení lesov v diele II.“

A do tretice od toho istého autora aj „NÁVOD k organizácii bývalých urbárnikov, komposesorátov a pašienkových spoločenstiev z roku 1935.

Príručka II. ako už z jej rozšíreného názvu vyplýva sa nevenuje vlastníckym otázkam. Avšak neignoruje ich.

Autor na strane 17 píše: „U nás na Slovensku táto úplná spoločná držba bola takzvaná kompossessia, trvala až do polovice XVIII. storočia.

Zpočiatku teda úplná kompossessia panovala na celej čiare, rozumieť v to role a lúky. Pojem individuálneho vlastníctva síce len veľmi pomaly sa rozširoval, ale čo ďalej tým väčšie a väčšie plochy požadoval, čomu v prvom rade padly v obeť oráčiny a potom lúky. Najďalej mu vzdoroval les, v ktorom boji ho zachránila len jeho povaha, lebo keď aj prv-neskôr musel sa prispôsobiť k duchu času, tvar pradávnej držby miestami udržal až do dnešného dňa.

U týchto lesných kompossessii zpočiatku pravidlom bolo, že ktokoľvek, koľkokoľvek a akékoľvek drevo potreboval, to tam mohol rúbať, kde ho práve našiel. Ale na najviac miestach pri tejto zásade lesy natoľko hynuly, že jednotlivé obce za dobré uznaly prejsť z držby nedeliteľne spoločnej tiež na spoločnú ale dočasne deliteľnú. To sa prevádzalo takým spôsobom, že celý les, alebo čiastku lesa rozdelili na toľko rovnakých čiastok, koľko rovnoprávnych občanov mala obec. Tieto čiastky medzi sebou vylosovali a po vyrúbaní dreva vrátili obci.“.

TU POVAŽUJEM ZA NEZANEDBATEĽNÉ KONŠTATOVANIE: „tvar pradávnej držby miestami udržal sa dodnes“.

Inými slovami je to konštatovanie, že niekde ešte v roku 1933 boli také komposesoráty (v roku 1933 bývalé komposesoráty), ktoré samotné boli vlastníkmi. Teda, že nešlo o spoluvlastníctvo členov.

Na strane 19 je zas uvedené: „... po vyrovnaní v roku 1867 začalo sa pracovať na novom lesnom zákone, ktorý bol odhlasovaný parlamentom v roku 1879 a v život bol uvedený ako zák. čl. XXXI.

Podľa tohto zákona lesy, patriace štátu, municipiam, obciam, cirkevným korporáciam a cirkevným osobám – ako takým – ďalej verejným a súkromným základinám a sverenstvám, ako aj lesy komposesorátne (v tom pomenované sú aj lesy, ktoré počas urbariálneho usporiadania ako podiely na lese prešly do vlastníctva bývalých urbárnikov), majú sa do tých čias, kým sa spoločne užívajú, podľa sústavného hospodárskeho plánu spravovať.“

Uvedenie komposesorátnych lesov medzi základinami a sverenstvami, tak je nepriamym dôkazom, že vlastníkom komposesorátnych lesov bol komposesorát.

Čo to boli komposesorátne lesy? Na strane 97 je stručná informácia. „Pod pojmom komposesorátske lesy, ktoré sú v citovanom bode §-u 1 zák. (autor má na mysli zákonný článok XIX/1898) tiež spomenuté, rozumejú sa lesy súdržiteľstiev [zakladajúcich sa na starých právach] zemianskych, a o ktorých je uvedená zmienka na str. 194 príručky I.”

Z Príručky I by sme sa teda dozvedeli viac, teraz len môžeme usudzovať, že zákonný článok rešpektoval jestvujúce zemianske usporiadania.

Strana 129 je časťou poznámok venovanou zákonnému článku X/1913, ktorý je venovaný spoločným pašienkom. Pre zjednodušenie nebudem citovať, len uvediem, že sa rozlišovali dva prípady. Keď podiely na pašienkoch boli individulálne knihované (v pozemkovej knihe) a keď neboli. Keď neboli individuálne knihované, utvorením spoločenstva vlastníctvo spoločného pasienku prešlo na spoločenstvo. Keď boli individuálne knihované, spoločný pašienok sa stal nedeliteľným spoločným vlastníctvom spoluvlastníkov.

Po roku 1918 došlo k paradoxnej situácii. Staré štruktúry sa zrušili. Preto asi hovorí Záborský v názve knihy o bývalých urbárnikoch a komposesorátoch, ale na druhej strane zostali v platnosti zákonné články XIX/1898 a X/1913. Aj keď teda v modifikovanej podobe vynútenej dobou. Zjavne dochádzalo k „znovuoživovaniu“ komposesorátov a urbariátov a či ich zakladaniu na báze spomínaných zákonných článkov.

Zdá sa, že to prebiehalo živelne, keď v roku 1935 JUDr. Záborský považoval za potrebné napísať „Návod k organizácii bývalých urbárnikov, komposesorátov a pašienkových spoločenstiev.“

Za všetko asi hovorí už úvod. Bývalí urbárnici a komposesoráty ako majitelia (t.j. držitelia, vlastníci) lesov musia sa organizovať podľa zák. čl. XIX/1898 a keď majú aj pašienok, vtedy osobitne aj podľa zák. č. X/1913. ... Prízvukujem, že sa musia organizovať pod obojím spomenutým spôsobom, keď majú les a pašienok. Neni možné – ako sa to na Slovensku zväčša deje – pašienkový majetok spravovať podľa lesnej organizácie, tedy podľa lesných pravidiel, alebo naopak. ....

Nepochybné je to aj z tej okolnosti, že pre organizáciu k spravovaniu lesného majetku platia iné predpisy, najmä zák. čl. XIX/1898 a pre organizáciu k spravovaniu pašienkového majetku tiež iné predpisy, najmä zák. č. X/1913. K obidvom zákonom máme rôzne nariadenia, výnosy ap., ktoré upravujú spôsob organizácie.“

====

Toľko z historického výletu. Nepokladám ho za samoúčelný, ale za argument k tomu, že je prirodzené, ak sa aj v súčasnosti uzná vlastníctvo spoločenstvu ako takému. Pravda tomu, čo môže nejakým spôsobom dokázať, že v minulosti pôdu a to čo rástlo na nej, vlastnilo spoločenstvo a nie jeho členovia.

Záznamy na listoch vlastníctva by potom mohli podobne ako v minulosti obsahovať mená členov bez uvedenia podielov. Alebo s nejakým fiktívnym podielom 1/1000000, ak počítačové programy vyžadujú, aby bol predsa len nejaký podiel uvedený. A v poznámke na liste vlastníctva by bolo uvedené, že ide o spoločnú nehnuteľnosť vo vlastníctve spoločenstva v podiele 1/1.

sekcia: Archívne fórum, 4.6 2014 18:46
autor: neznámy
Teší ma, že ste zareagovali, Mám mnoho povinností,ktoré musím vybaviť. Určite sa čoskoro prihlásim.
6.6 2014 10:48
autor: neznámy
Reakcia potešila.
7.6 2014 10:24
autor: neznámy
Som tiež názoru, že komposesorát sa chápal ako právny subjekt. Teda ako nositeľ istých vlastníckych práv vo vzťahu k pozemkom. Jednal a konal vo vlastnom mene obdobne ako je tomu dnes pri právnických osobách. Bol však tiež považovaný za predmet súkromného vlastníctva niekoľkých fyzických osôb nadobudnutý zvyčajne dedením po pôvodnom vlastníkovi ( zemepánovi ). Dnes by sme týchto vlastníkov mohli prenesene označiť ako spoločníkov komposesorátu. Spoločníctvo tu však nevzniká dobrovoľne na základe vkladu do spoločnosti, ale je podmienené samotnou existenciou vlastníckeho podielu. Problémom tak nie je evidovať v KN ako vlastníka komposesorát, ale to ako a na základe čoho v súčasnosti evidovať spoločníkov komposesorátu s ich podielmi. Zrejme sa tak i naďalej bude "spoločník" komposesorátu evidovať v KN na základe preukázania vlastníckeho podielu.
9.6 2014 9:06
autor: neznámy
Jozef1, pokiaľ ide o tvoje posledné dve vety.
Mohol by som ti doložiť výpis z pozemkovej knihy, ktorý prežil aj rok 1918 týkajúci sa môjho komposesorátu. V A časti pozemkovej knihy je majetková podstata, v B časti postupne pod sebou číslované zápisy (riadky) . V riadkoch uvedené len mená. Ale bez podielov.
Predpokladám, že takto mohli byť v katastri evidované aj pašienkové spoločenstvá. Teda bez podielov. Na rozdiel od tých, čo boli s podielmi.
V obidvoch prípadoch boli pasienkové spoločenstvá právnickými osobami.
Význam vedenia "vlastníkov" v katastrálnej evidencii (s neurčenými podielmi) považujem za dôležitý. Kvôli tomu, aby sa predišlo svojvôli spoločenstva, či potomok je alebo nie je členom spoločenstva.
9.6 2014 11:51
autor: neznámy
Pozemková kniha bola vedená podľa rakúskeho nariadenia z roku 1855 ( pozemnoknižný poriadok ) a mala jasne a prehľadne evidovať právne pomery k nehnuteľnostiam. V mnohých prípadoch sa však jej zostavenie pri spoločenstevných útvaroch nevykonalo dôsledne. Do pozemkovoknižných vložiek sa napríklad niekde neuviedli ( nezistili ) mená podielníkov alebo sa uvideli a chýba pri nich uvedenie veľkosti ich podielov. Podklady pre zostavenie pozemkovej knihy mali získavať tzv. lokalizačné komisie. Na ich obhajobu možno hádam povedať, že získanie tak značného počtu právne podložených údajov o podielnikoch a výške ich podielov v danej dobe zrejme nebolo vôbec jednoduché. Niekde sa tak do časti B pozemkovoknižnej vložky uviedlo napríklad len jednoducho označenie "ubár", či "komposesorát". Z toho však nemožno vyvodzovať, že takýto zápis deklaruje vlastníctvo takto označeného subjektu. Vedenie spoluvlastníkov v KN bez vedenia veľkosti ich podielov by neumožňovalo vyjadrenie miery ich spoluvlastníctva (práv) . Preto v takých prípadoch, ak sú spoluvlastníci spoločnej nehnuteľnosti vedení v KN bez podielov považuje sa ich podiel za rovnaký.
9.6 2014 14:33
autor: neznámy
Dovoľujem si venovať pozornosti nasledujúcemu výňatku, ktorý asi ušiel tvojej pozornosti.
==
Strana 129 je časťou poznámok venovanou zákonnému článku X/1913, ktorý je venovaný spoločným pašienkom. Pre zjednodušenie nebudem citovať, len uvediem, že sa rozlišovali dva prípady. Keď podiely na pašienkoch boli individulálne knihované (v pozemkovej knihe) a keď neboli. Keď neboli individuálne knihované, utvorením spoločenstva vlastníctvo spoločného pasienku prešlo na spoločenstvo. Keď boli individuálne knihované, spoločný pašienok sa stal nedeliteľným spoločným vlastníctvom spoluvlastníkov.
====
To je asi dosť výrečné. Nejde o to, že by v prípade pašienkových útvarov nebolo niečo vykonané dôsledne, ale že sa pravdepodobne rešpektovala vôľa zakladateľov. T. j. nie individuálne vlastníctvo, ale vlastníctvo pašienkového útvaru ako takého. A ak mali zakladatelia vôľu nevytvárať vlastníctvo pašienkového útvaru, ale vlastníctvo spoluvlastníkov, tak vtedy uvádzali do zápisov aj ich vlastnícke podiely.
9.6 2014 19:16
autor: neznámy
Verila som, keď som vyzvala p. Vlada na tento dialóg, že sa do tejto diskusie zapoja mnohí, ktorí tejto tématike rozumejú a zaujíma ich.
Začalo to rozdielom medzi komposesorátom a urbárom.
Tieto dve slová mi boli z histórie známe a poznala som aj ich význam.
Je však veľa vecí, ktoré sú pre mňa neznáme.
Urbár-samosprávne spoločenstvoroľníkov s podielovým vlastníctvom na bývalých zemepánskych majetkoch.
Urbárska regulácia r. 1767, sa v úradných dokumentoch poddaní a želiari nazývali urbárskymi poddanými.
Zrušením poddanstva sa poddaní roľníci stali vlastníkmi urbárskej pôdy-ornej, lúk v extraviláne a pôdy v intraviláne.
Do zrušenia poddanstva mali poddaní v lesoch iba úžitkové právo.
V roku 1853 - urbársky patent
sa urbárskym poddaním začali vydeľovať časti zemepánskych lesov od dvoch, do 12 jutár, na jednu usadlosť.

Nikde som sa nedočítala, čo bolo základom na pridelenie 2- 12 jutár?.

V roku 1871 vyšla úprava o spoločnom majetku a v r. 1894 organizačná forma.
Toľko som sa ja dočítala v starých dokumentoch.

Dedilo sa podľa Uhorského práva.
Mám isté povinnosti, musím končiť, ale prihlásim sa čoskoro.
Zaujíma ma p. Vlado Vaša pripomienka článku 1913, ale mnohé iné, mne neznáme súvislosti s urbárom..
10.6 2014 7:47
autor: neznámy
Áno po úprave lesných spoločenstiev Zák. čl. XIX z roku 1898 došlo neskôr aj k zákonnej úprave spravovania spoločných pasienkov. Na tento účel bol v roku 1913 vydaný Zák. čl. X. Spoluvlastníkom urbárskych pasienkov uložil povinnosť vstúpiť do pasienkového spoločenstva a utvorenie tohto spoločenstva sa malo poznamenať v pozemkovej knihe. Utvorením spoločenstva pasienky neprešli do jeho vlastníctva. Ak však podiely spoluvlastníkov neboli doteraz individuálne zapísane v pozemkovej knihe, tak utvorením takéhoto spoločenstva prešiel tento pasienok do jeho vlastníctva. Takto vzniknuté vlastnícke právo sa na základe zákona zapísalo v pozemkovej knihe v prospech novovzniknutého pasienkového spoločenstva ako právneho útvaru. Nešlo teda o vôľu, či nevôľu urbárnikov, ale riešenie situácie nezaevidovaného ( nezisteného ) spoluvlastníctva zákonom. Tieto spoločenstvá boli neskôr po roku 1948 zrušené a ako právne útvary zanikli. Spoločné pasienky prešli zvyčajne do vlastníctva JRD. Po roku 1989 boli niekedy reštituované podielníkmi aj napriek tomu, že právne vlastne neboli ich " vlastníkmi" ( vlastnilo ich spoločenstvo ). Dnes často jediným dokladom o tom, kto bol považovaný za podielnika takéhoto spoločenstva sú vlastné zoznamy bývalých spoločenstiev. Samozrejme ak sa zachovali.
10.6 2014 8:32
autor: neznámy
Jozef1 je neprihlásený z 9.6. a 10.6. 8:32. Zisťujem, že nejako mi uniklo napísať meno.
10.6 2014 8:47
autor: neznámy
Reakcia na neprihlásenú.
Dosť dlho som si myslel, že urbáre začali až Máriou Teréziou, len mi akosi nehralo, keď som čítal o urbároch ako o súpise povinností voči zemepánovi za to, že mu dal niečo, kde mohol bývať prípadne aj nejaké pozemky na ktorých mohol hospodáriť.
Neskôr som v tom mal jasnejšie a myslím si, že by sa mi, teda pokiaľ ide o urbáre poriadne rozjasnilo, keby som si prečítal a či preštudoval publikáciu od Karola Rebra: "Urbárska regulácia Márie Terézie".
Aj som si ju vypožičal v SNK ale iba asi na pol hodinu, kým som čakal na ďalšiu výpožičku. Za ten čas som teda stihol do knihy len tak zalistovať.
Na vypožičiavanie je asi 5 výtlačkov. Ale keď sú všetky požičané, človek si zarezervuje tú, ktorá sa má skôr vrátiť. Kniha je z roku 1959.

Chrbát väzby poškodený. To by ešte bolo akceptovateľné. Avšak otvorím knihu a div ma nevystrelo. Kniha prešla pravdepodobne rukami stáda súčasných a nedávnominulých študentov, ktorí si neuvedomili, že inakší ohľad treba brať na knihy, ktoré sú určené pre generácie a iný na vysokoškolské skriptá, ktorých morálna životnosť je menšia ako dva roky. V skriptách s krátkou životnosťou sa dalo akceptovať, ak predchodca podčiarkoval to, čo pokladal za dôležité.
Ale robiť čarbanice do toho, čo sa nachádza v knižniciach s celoštátnym významom? Tak to môže robiť len neokrôchanec.
Listoval som knihou, či náhodou nenarazím na nejakú zmienku o komposesoráte. Nenarazil. Namiesto toho som začal cítiť z knihy nepríjemný zápach. Ďalší to následok, že knihu mal v ruke niekto, ktorý považoval za správne, že nikotínové výpary a „matičná“ kniha patria k sebe. Pre menej informovaných. O matičnej knihe hovorím preto, lebo Slovenská národná knižnica vznikla odlúčením sa od Matice Slovenskej.
Táto exkurzia do knihy preto nemohla skončiť inak, ako okamžitým vrátením. Ale z toho môjho letmého čítania som dospel k presvedčeniu, že knihu je hodno si prečítať. Dúfam, že simplikát bude čitateľný, aj keď asi 500 stranová kniha sa lepšie číta doma, ako v knižnici.

10.6 2014 11:03
autor: neznámy
No aj som bol prekvapený, že reagujú nejakí neznámi tak, že to má hlavu a pätu. Nakoniec sa z nich vykľul JOZEF1.
Jozef, hádam by som s tebou aj úplne súhlasil, keby sa zákonný článok X/1913 týkal len spoločenstiev, ktoré vznikli na báze urbárov. Avšak týkal sa aj tých, ktoré vznikli na báze komposesorátov. Zatiaľ, čo urbáre boli jednoznačne založené na spoluvlastníctve, ak pasienkové spoločenstvá, ktoré vznikli na ich základe nemali zapísané podiely členov, tak sa nezapísalo, čo sa malo zapísať. Ak však pasienkové spoločenstvá vznikli na báze komposesorátov aj tam trváš na tom, že zákonnou úpravou v X/1913 nešlo o rešpektovanie vôle zakladateľov ale iba o riešenie nezaevidovaného vlastníctva?
Ako som v úvode naznačil, Záborský tvrdí, že pôvodná komposesia, sa miestami zachovala ešte aj do jeho čias. Teda nie vlastníctvo a či spoluvlastníctvo jednotlivcov, ale spoločenstva ako takého.
Ale to je len tak na okraj. Zhodneme sa na tom, že aj po roku 1918 boli spoločenstvá (či už vznikli z bývalých uhorských urbárov alebo komposesorátov), ktoré samotné boli vlastníkmi. A tie mali takýto právny stav aj po roku 1945. A dalo by sa povedať, že až do roku 1958, kedy boli "historické" spoločenstvá zrušené a ich vlastníctvo malo byť skonfiškované. Či sa tak nestalo, kvôli pozemnoknižným zmätkom, alebo z "revolty", tam kde to nebilo do očí sa vlastníctvo pozemkov "sporných" spoločenstiev stalo vlastníctvom spoluvlastníkov. A po roku 1989 došlo k tomu, čo vravíš. Zakonzervoval sa stav ku ktorému došlo buď z neznalosti, alebo "revolty". Súčasným zákonodarcom je to fuk, však to v ROEPe nejako dopadne.
10.6 2014 11:42
autor: neznámy
Bolo tu napísané takmer všetko. Viac sa dočítate v príručke vydanej p. doc. Jozefom Konôpkom Csc. a spol NLC Zvolen.Je tam uvedené, kto sa mohol považovať za urbalialistu , sú tam spomenuté všetky zákony až po súčastnosť.
Je tam písané aj o komposesoráte .
Nesúhlasím s tým, že vlastníkom podielov lesných pozemkov mohlo byť spoločenstvo . Potom to odporuje zákonom z 18. a 19. storočia.
A ani bývalých pasienkov.
Nemohlo by ísť o pasienky a lesy jednotlivých obcí?
10.6 2014 14:36
autor: neznámy
História komposesorátov je nepomerne zložitejšia ako urbárov. Išlo zvyčajne o majetok šľachty, ktorý mal osobitnú ochranu, isté privilégia ale aj povinnosti ( tzv. menšie kráľovské regálie ). Väčšina z týchto výsad zanikla už v roku 1848 avšak v pozemkových knihách sa takéto majetky zapísail pri jej tvorbe pod označením ako komposesorátne pozemkové vlastníctvo ( zemepánsky majetok ). Vlastníci spravovali takéto pozemky spoločne ako celé spoluvlastníctvo. Buď si sami určili dohodou správcu tohto majetku alebo založili tzv. komposesorátny spolok. Ten mal vlastné stanovy a podľa nich bol volený správca na valnom zhromaždení. Komposesorátny spolok ako forma korporácie síce rozhodoval o tomto majetku ako jeho vlastník, ale právne sa nestal vlastníkom samotných komposesorátnych pozemkov. Po roku 1913 mohli aj z komposesorátnych pasienkov vznikať pasienkové spoločenstvá podľa Zák. čl. X. To, že sa takéto pôvodne komposesorátne pozemky stali majetkom pasienkového spoločenstva neznamená, že ich výlučným vlastníkom bol pred tým komposesorátny spolok. Tvrdenie Záborského je zaujímavé z toho hľadiska, čo chápal pod pojmom "pôvodná komposesia". Napríklad Oravský komposesorát založil už začiatkom 17. storočia J. Thurzo a pretrval až do roku1945, kedy bol osobitným predpisom znárodnený.
10.6 2014 14:50
autor: neznámy
Ďakujem za odkaz na doc. Jozefa Konôpku.
========
Chce sa mi zareagovať aj na predošlého neprihláseného autora. Ale momentálne mám súrnejšiu robotu a na druhej strane bude hádam dobre počkať si, či nezareaguje aj niekto iný.
10.6 2014 17:11
autor: neznámy
Vonku je veľmi teplo, tak som sa rozhodla vrátiť sa k tejto téme.
Boli ste vyzvaný k téme kompresorát versus urbár.
Z čoho a kedy vznikli tieto výrazy , to vieme obaja dobre.Veď môžete byť vlastníkom komposesorátu -doslovne kolektívne´ vlastníctvo spoločenstva susedných vrchností , spoločne užívajúcich pozemky, lesy, trťoviská , spojených rodovými nárokmi.
Urbár- kniha obsahujúca súpis poddanského majetku / knihy verejné a čiastočne aj pozemkové/, ktorej vlastníkom boli zemepáni a ako som písala, zrušením poddanstva sa stali vlastníkmi tejto pôdy bývalí poddaní,ktorí ich mali v držbe.
Segregácia- urbárska majetková úprava , ktorou boli oddelené urbárske pertinencie- držby urbárskej pôdy , od zemianskych.
Oponovala som Vám, že vlastníkom nemohlo byť spoločenstvo .To je môj subjektívny názor laika.Podľa zákona z roku 1898 §29 zák.čl.XIX/1898, bolo povinnosťou viesť menoslov podielnikov na spoločnej nehnuteľnosti.Základom boli osminky , oktávy.
Bol prílohou Poz. knižnej evidencie- zbierky listín. / mali by sa nachádzať v št. archívoch/Samozrejme, že nakoľko sa podiely predávali a dedili, tieto zoznmay nie sú aktuálne.Na obciach sa viedli zoznamy a tie sa používali po roku 1990 k priznaniu vlastníctva.

Pozemkové spoločenstvo po roku 1990, kedy sa nerozlišovali s právnou , alebo bez právnej subjektivity, nemohlo byť vlastníkom spoločnej nehnuteľnosti. Vlastníkmi spoločnej nehnuteľnosti moli byť jednotliví vlastníci, FNM,.
V zákone z roku 1993 sa však píše , že členom môže byť aj právny subjekt.
ALe iba spoluvlastníkom.
Zaujíma ma táto záležitosť z dôvodu neoprávneneho nakladania s cudzím majetkom.
O tom.či pozemky spadali do režimu urbárskeho spolkového práva, rozhodla právna úprava zákona z roku 1898.. Zrušený bol až v roku 1995.
/Osobitný režim odlišného občianskeho a obchodného zákonníka/
Dedilo sa podľa uhorského práva spred r. 1848.Vo veciach prevodu neh. platili ustanovenia rakúskeho občianskeho zákonníka.

Režim spoločnej nehnuteľnosti:- ďalší termín, ktorý je pre niekoho španielskou dedinou, resp. bol až do roku 2010, kým sa nezmenil istý zákon.

Mnohé s týchto vecí nájdete v príručke, na ktorú som Vás odporučila,
Keďže Vaše bádania siahajú až do knižníc, určite listujete v maďarských archívoch, ktoré sú dostupné na internete. Súpisy , sčítania urbáre.
Ja som si práve v nedeľu vytlačila súpis majetku daňovníkov našej obce.
Ak nie, rada Vám dám kontakt na spomínané stránky
10.6 2014 19:53