Aký charakter pozemkových spoločenstiev
Táto reakcia naväzuje na reakcie k téme Občianske združenia či LPS.
Moja reakcie k tejto témy už zjavne prekročila kapacitu a preto reagujem tu.
Jozef, som rád, že si sa pustil som mnou za pasy, ak ti neleziem na nervy.
Zdá sa, že v súčasnosti každý pevne stojíme pevne za svojim názorom a nie sme z neho ochotný ustúpiť ani o piaď.
Myslím, že to nie je na škodu, ak tým napomôžeme osvete medzi neštátnymi vlastníkmi.
A za dobré, budem považovať to, ak sa do nášho slovného zápasu zamieša niekto ďalší. Pravda ak to bude k veci a nie o tom, že po autostrádach jazdia autá.
Ak ti teda neleziem na nervy. Odvolávať sa na to, že niekto je podnikateľom preto, lebo lebo ho ako podnikateľa zdaňuje daňový zákon je nesprávne. Daňový zákon preto zdaňuje niekoho ako podnikateľa, lebo nejaký iný zákon (v tomto prípade zákon o pozemkových spoločenstvách) zákonom určil, že spoločenstvá hospodária ako podnikatelia. A daňový zákon potom zdaňuje spoločenstvá ako podnikateľov. Ak by pozemkový zákon nepovažoval spoločenstvá za podnikateľov, ale iba za združenie jednotlivých vlastníkov s právnou subjektivitou, mala by daňová a iná úprava (napr. účtovnícka) na výber. Ale zvolila by si asi ten režim, ako bol doteraz pri spoločenstvách bez právnej subjektivity.
Nejde tu o spor bez praktického dopadu. Nechcem sa opakovať, ale predsa. Nemusel si sa s touto mojou výhradou stretnúť. Ak je spoločenstvo ako podnikateľ daňovým subjektom, tak sa medzi členov dostane len toľko, čo zostane po zdanení. Ak sú však daňovými subjektami jednotliví členovia spoločenstva a nie spoločenstvo, spoločenstvo rozdeľuje svojim členom príjmy pred zdanením. A až títo si ich zdaňujú. Avšak tým sa môže zohľadňovať nízky príjem (v podstate nezamestnaným) a v dôsledku toho ich oslobodiť od daňovej povinnosti.
Nateraz len toľko. A ak bude odozva, tak by som sa chcel pustiť do toho, že spoločenstvá podnikatelia scudzujú bez náhrady porasty, ktoré na pozemkoch rástli ešte pred založením spoločenstva.
Vlado, kontaktuj na http://www.porada.sk/t63496-p31-pozemkove-spolocenstva-urbare.html nick a_je_to
Šimon, ďakujem za radu. Aj som skočil na Poradu, ale porada je v podstate o tom, ako postupovať v zmysle zákonov a nie o tom, čo by bolo treba na zákonoch zmeniť. Ale napriek tomu, budem mať poradu v merku.
Plne chápem úvahu o tom, že by hospodárenie pozemkových spoločenstiev nebolo považované za podnikanie a tak by sa naň nevzťahovala daň z príjmov právnických osôb. To by zákon o pozemkových spoločenstvách musel uvádzať , že hospodárenie pozemkového spoločenstva nie je podnikaním, resp. zákon o dani z príjmu, že výnos z hospodárenia pozemkového spoločenstva je oslobodený od dane z príjmu právnických osôb. Úvaha to nie je zlá. Právnické osoby na Slovensku však existujú len v dvoch formách. Zriadené na podnikanie a nezriadené na podnikanie. Takéto chápanie a členenie vzniklo historickým vývojom. Aj právnické osoby nezriadené na podnikanie môžu mať svoje príjmy. Tie sa však môžu použiť výlučne na ich rozvoj. Nikdy nie v prospech členov takejto organizácie. Pozemkové spoločenstvo ako právnická osoba, ktorá len prerozdeľuje výnos z hospodárenia medzi svojich členov by predstavovalo výnimku z takéhoto chápania. Tu by som skôr uvažoval o možnosti, aby spoločenstvo ako právnická osoba užívalo pozemky na základe nájmu.
Jozef, až teraz som si všimol tvoju reakciu, respektíve všimol som si ju skôr, ale neskôr som už na ňu ako so starším dátumom nereagoval.
Na tvojej reakcii ma potešilo, že nepovažuješ moju úvahu za scestnú.
Neviem sa vyjadriť k tvrdeniu, že právnické osoby jestvujú len v dvoch formách zriadené na podnikanie a nezriadené na podnikanie. Avšak si myslím, že ak vývoj vyvolal potrebu nejakého hybridu, tak by sa tento hybrid mal zlegalizovať. Pri vychádzaní zo súčasných mantinelov uvažuješ o možnosti užívania pozemkov na základe nájmu. To má však jednu nevýhodu.
Ak by bolo nájomné nízke, členovia ako vlastníci by boli ukrátení. Skôr sa prikládam k modelu, ktorý som už uviedol dnes v reakcii na inú tému. Tuším sa volá Občianské združenia či pozemkové spoločenstvá.
Členovia dávajú spoločenstvu svoje pozemky na spoločné obhospodarovanie. Ale nie porasty, ktoré sú na nich. To má význam pre lesné spoločenstvá. Spoločenstvo síce ako právnická osoba či už bude podnikateľ alebo nepodnikateľ vyťaží porasty a predá ich. Tým pádom sa stáva dlžníkom svojich členov ako vlastníkov vo výške tržby. Z tohto dlhu si pravda odpočíta, náklady, ktoré boli s ťažbou spojené. Ale pochopiteľne, že sa no netýka len ťažby, ale aj obnovy lesa. A vtedy sa za dlźníkmi stávajú členovia ako vlastníci. Samozrejme, že v pomere výmery pozemkov jednotlivca na spoločne obhospodarovaných pozemkov. Spoločenstvo by nemalo ani zisk ani stratu. Všetko by sa totiž prenieslo na členov ako vlastníkov. A keďže by takto z podstaty nemohlo tvoriť zisk, tak by ani nemohlo byť podnikateľ. Pravda, ak by zákon o pozemkových spoločnostiach nevyriekol niečo iné. Ako že aj vyriekol a pozemkové spoločenstvá sú podnikateľmi nie svojou podstatou ale z vôle zákonodarcov.
A preto, aby boli podnikateľmi musia spoločenstvá nerešpektovať vlastníctvo svojich členov (drevnej hmoty), ale si ju jednoducho prisvojiť a predávať ako vlastnú. Toto je len jeden aspekt spoločenstva ako podnikateľa. Ten druhý je o tom, že na podnikateľa sa apriori kladú zhora podnikateľské požehnania bez ohľadu na to, či si môže dovoliť zvýšenú administratívu a či iné podnikateľské dobrodenia v podobe poplatkov.