OZ či pozemkové spoločenstvá?
Pretože nie som veľmi naklonený myšlienke občianskych združení ako hospodárov na lesných pozemkoch, nazval som svoj minulý článok Neštátni vlastníci lesa a ich priority.
Zmyslom článku bolo poukázať na prirodzenosť LPS ako právnických osôb ako nepodnikateľov a nie len ako podnikateľov
Očakával som, že sa ozve Marek, Rasto, Alavezo a možno aj Jozef1.
V článku som sa zmienil aj o význame združení neštátnych vlastníkov lesa, najmä o význame Združení neštátnych vlastníkov lesa Slovenska. A spomenul som pritom aj ich neoceniteľný zástoj voči bezhlavému rozširovaniu vtáčích a iných ochranných území na úkor hospodárenia.
A to som asi nemal robiť. Namiesto reakcie k veci to bola reakcia na životné prostredie.
V jednej bola výhrada, že vlastníci lesa majú na zreteli len súčasný hospodársky prospech, nemyslia na budúcnosť....
Keď to teda rozohrala na tejto parkete.
Žiadnemu rozumnému spoločenstvu nejde o to, aby dosahovalo zisky či príjmy na úkor budúcnosti. Reprezentanti urbariátov majú výhrady proti forme predkupného práva, ktorá umožňuje zmocniť sa vlastníctva spoločenstiev skupinám majúcim za cieľ iba vydrancovanie hôr.
Ani malé spoločenstvá si nemôžu dovoliť bezhlavé výruby. Ak nie kvôli samotným lesom ako takým, tak kvôli tomu, aby sa nedostali pod ďalší Damoklov meč v podobe povinnosti prihlásiť sa za platiteľa DPH. Malé spoločenstvá si nemôžu dovoliť platenie človeka za plnenie úloh z toho vyplývajúcich.
Obávam sa, že niektoré súčasné spoločenstvá (spoločenstvá bez právnej subjektivity alebo tie, čo dosiaľ fungovali len na základe zákona o združovaní občanov) sa rozpustia. Vtedy bude vážne nebezpečenstvo bezhlavých výrubov. Jeden sa bude báť druhého a z obavy o to, aby mu horu nevyrúbal niekto iný, radšej si ju vyrúbe sám. To budú musieť mať lesné úrady pracovníkov, aby ustriehli nepovolené výruby. Verím, že k rozpadu spoločenstiev nedôjde.
Samozrejme, že hospodárenie na pôde (lesnej, pôľnohospodárskej) by malo byť na základe pozemkových spoločenstiev a nevymýšľať si iné formy hospodárenia. Myslíte, že je v zmysle nového zákona normálne, že ak fungujúce a prosperujúce PS (aj s právnou subjektivitou) si do bodky nesplní zákonné povinnosti do konca februára budúceho roku, tak štát má právo toto PS zlikvidovať? Čo myslíte, komu o čo naozaj ide? O štátnu správu a bezhlavé výruby sa nebojte. Bude to len vyhovovať. Veľkopodnikatelia a veľkospracovatelia dreva budú mať drevo a štátna správa bude mať prečo sankcionovať. A za tým všetkým tí istí ľudia a záujmy.
Pojem podnikanie treba v prvom rade chápať v daňových súvislostiach. Vo všeobecnosti platí predstava, že cieľom hospodárenia v lesoch ( vnášania nákladov ) je dosiahnutie výnosov ( zisku ). Teda, že ide o podnikanie. Prax skutočne aj preukazuje, že prevažná časť subjektov hospodáriacich v lese dlhodobo vykazuje účtovný zisk. No a ten „treba“ zdaniť. To či ide o skutočný zisk je na inú polemiku. Z uvedeného dôvodu sa hospodárenie pozemkových spoločenstiev považuje za podnikanie. Postavenie pozemkového spoločenstva ako právnickej osoby – nepodnikateľa tak nie je možné. Zákonné povinnosti, ktoré sa na podnikanie viažu, fungovanie spoločenstva samozrejme zaťažujú. Pre plnenie týchto povinností sú nevyhnutné nielen ekonomické ale aj personálne predpoklady. Viaceré spoločenstvá takéto predpoklady reálne nemajú. Predovšetkým v malých spoločenstvách. Mnohé z nich aj z tohto dôvodu doposiaľ fungujú ako spoločenstvá bez právnej subjektivity. Aj tu sa však ich činnosť považuje za podnikanie ( podnikanie fyzických osôb ). Od marca 2014 by už nemali existovať. Je na rozhodnutí vlastníkov akú formu spravovania svojich pozemkov si zvolia. Pokiaľ to má byť pozemkové spoločenstvo, tak je potrebné počítať s tým, že ide o podnikateľský subjekt so všetkým, čo k tomu patrí.
Jozef1, vítam ťa v diskusii. Teda čakal som na Tvoj postreh.
Píšeš, že prevažná časť subjektov hospodáriacich v lese dlhodobo dosahuje zisk. Ja to tej časti - štátne lesy, ktoré hospodária na svojom, teda štátnom majetku. Áno tí dosahujú zisk.
Ale je aj časť hospodárskych subjektov, čo v skutočnosti dosahuje príjmy a nie zisk, pretože nehospodári na svojom, ale na cudzom a tieto príjmy delí vlastníkom. Tým pochopiteľne nehovorím o hospodárení na majetku, ktorý je v prenájme. Z majetku, ktorý je v prenájme vyplýva dosahovanie zisku. Lesné spoločenstvá nehospodária na svojom. Teda nemajú titul na to, aby s výnimkou prenajatých pozemkov (a prípadných zamestnancov) dosahovali zisk. Ale ako píšeš, to čo je zisk je na inú polemiku.
Napriek tomu, nerozumiem z čoho si prišiel k záveru, že postavenie pozemkového spoločenstva ako právnickej osoby nepodnikateľa je nemožné.
Aj stredné školy alebo vysoké sú právnické osoby, nepodnikatelia. Bez ohľadu na to, čo niečo predávajú alebo nie.
Nerozumiem ani tvrdeniu, že aj činnosť spoločenstiev bez právnej subjektivity sa považovala za podnikanie. Daňový zákon ti za pravdu nedáva. Členovia v takomto spoločenstve majú režim príjem - výdaj. Druhá vec je, že navonok, tam, kde to prešlo vystupovali ako s právnou subjektivitou. Z dôvodov pružnosti konania. Kúpno-predajné zmluvy to je s takýmito spoločnosťami o dohode gentlemanov a nie právny akt. Ale forma konania predsa nehovorí o podstate hospodárenia. Tá hovorí len o právnej legitimite. Mýlim sa?
Zle som ťa porozumel a či si niečo nedopovedal?
Pozemkové spoločenstvo je tzv. osobnou spoločnosťou, ktorá hospodári na pozemkoch svojich členov . Áno nehospodári na svojom a ani si pozemky od svojich členov neprenajíma ( ako napríklad družstvo). V podstate je to firma, ktorej vlastníkmi ( spoločníkmi ) sú vlastníci pozemkov. Tí sa zmluvne ( zmluvou o založení spoločenstva ) dohodli, že táto firma má právo užívať ich pozemky. Vzniklo jej tak osobitné užívacie právo bez záväzku náhrady ( platenia nájomného ). Spoločenstvo má ako každá iná firma pri svojom hospodárení príjmy a výdavky. Rozdiel medzi nimi predstavuje výnos z hospodárenia ( zisk ) a ten delí členom spoločenstva ( „spoločníkom firmy“ ). Atribútom podnikania však nie je to, či hospodárska činnosť je vykonávaná na vlastnom alebo cudzom majetku. Základným kritériom je predovšetkým účel. Prvoradým účelom podnikania je „zarobiť pre vlastníkov firmy“. Na základe toho sa právnické osoby členia na podnikateľov a nepodnikateľov. Aj právnická osoba nepodnikateľ môže mať príjem. Spôsob jeho nadobudnutia a predovšetkým použitia je však viazaný zákonom ( napríklad príjem štátnej školy sa nikomu nerozdelí ). Účelom pozemkového spoločenstva je hospodárenie v prospech jeho spoločníkov a v zmysle uvedeného tak pozemkové spoločenstvo nemôže mať postavenie nepodnikateľa. Ako som už uviedol, pojem podnikanie treba chápať v súvislosti so zdaňovaním príjmu ( výnosu ). Pri pozemkových spoločenstvách s právnou subjektivitou sa vyplatené podiely členom spoločenstva nezdaňujú ( §3 ods. 2 písm. d zákona o dani z príjmu ). Pri pozemkových spoločenstvách bez právnej subjektivity sa vyplatené „podiely“ zdaňujú ako príjem z podnikania. Podľa § 6 ods. 1 písm. a zákona o dani z príjmu sú totiž príjmy členov spoločenstva z hospodárenia pozemkových spoločenstiev bez právnej subjektivity príjmami z podnikania.
Jozef 1, to od kedy turisti budú musieť mať povolenie na vstup do lesa od vlastníkov? Od jedného či od všetkých a na všetky parcely? Alebo budete na ministerstve vydávať certifikát vstupu do lesa pre občana Slovenska za poplatok na vaše platy za naše peniaze? Na tej Dobrovičovej by ste mali prestať toľko piť a nenamýšľať si, že ste Bohom vyvolení! Koho chlieb ješ, toho pieseň spievaj!
Na túto poslednú otázku neviem odpovedať. Nepracujem na žiadnom ministerstve. Pokiaľ však viem v návrhu novely zákona o lesoch sa neuvádza, že by turisti mali mať zakázaný vstup do lesa. Ani mne sa však nepozdáva formulácia návrhu § 30 ods. 3, podľa ktorého na telovýchovné, športové, turistické súťaže a podujatia alebo komerčné aktivity na lesných pozemkoch je potrebná písomná dohoda s obhospodarovateľom lesa. Je to hlavne z toho dôvodu, že z takejto formulácie nie je zrejmý rozsah a ani dopad uvádzaných činností. Tvorca mal zrejme na mysli väčšie aktivity, ktoré môžu obmedzovať obhospodarovateľa lesa v jeho hospodárskej činnosti. Napríklad ak by niekto organizoval preteky v cyklokrose po lesných cestách zrejme by v ten čas nemohol po takejto ceste obhospodarovateľ lesa približovať, či odvážať drevo. Naviac by to mohlo byť aj nebezpečné .V takýchto a podobných prípadoch je zrejme dohoda s obhospodarovateľom dotknutého lesa potrebná. Formulácia tejto problematiky v zákone by však mala byť podľa môjho názoru výstižnejšia a jednoznačnejšia.
Už sa niektoré veci v tejto veci medializujú. Uvádza sa napríklad, že súhlas od majiteľa môže byť potrebný už pri fotografovaní lesných zákutí. Ak si bude chcieť niekto napríklad odfotiť z Kriváňa pol Slovenska, bude musieť mať povolenie od všetkých majiteľov lesov pol Slovenska alebo len od majiteľa Kriváňa? Bolo by dobré, keby rezort pôdohospodárstva (Jahnátek, Mizerák a spol.) pri novelizácii predmetného zákona podpismi preukázal, že niečo takéto si želá a vzyšlo minimálne od polovice občanov SR, čiže minimálne od polovice vlastníkov SR, nie od pár jedincov od zeleného stola a že to má reálny význam v prospech SR, jej občanov a nie naopak. V opačnom prípade je zákon minimálne nie demokratický a spoločenská platnosť otázna, aj napriek schváleniu NR SR (aj pre charakter zloženia a správania sa jej mnohých poslancov - zástupcov občanov, tak nejak na úrovni sekty). Znenia a uplatňovanie zákonov dosahujú hranicu a úroveň ich tvorcov. Bohužiaľ, už aj verejne a otovrene sa pomenúva a použijem tu termín z jednej internetovej diskusie - byrokratický psychopatizmus. Táto spoločnosť sa rúti do veľmi veľkých problémov. Práve pre toto. Vláda ľudu úplne odtrhnutá od vôle a potreby ľudu. Ľud nevládne, demokracia nie je. Princípy demokracie však vždy platia - menšina sa prispôsobuje väčšine, nie naopak. Zákon má vznikať z potreby a vôle väčšiny. Tu to tak nie je.
Neverte všetkému, čo sa medializuje.
Ale bolo by to zaujímavé. Je to môj pozemok, štátny úradník, ak ma chceš skontrolovať, najskôr si zaplať za vstup. Pokutovanie je tiež ekonomická činnosť, pre štát a škodová pre vlastníka. Logicky, môže urobiť vlastník lesa škodu v lese sám sebe, napríklad ťažbou? Tretích osôb po tom nič a keď tretích osôb po tom nič, nič do toho ani ministerstvo (zástupcu verejnosti). Verejnosti sa žiadna škoda nespôsobila. A bolo by poriešene i ministerstvo a štátna správa, zrušíme, ušetríme, znížime ľuďom dane, vlastníkovi lesa zrušíme aj dane za pozemky, poriešíme aj PS. Každý si môže robiť na svojom čo chce.
Malé spoločenstvo - 40 ha lesa a cca 20 spoluvlastníkov, doposiaľ spoločenstvo fyzických osôb , bez právnej subjektivity. Les je nevhodný na ťažbu, ktorá prináša zisk, predpisuje to Lesný hospodársky plán, ktorý dovoľuje minimálny výrub starých a poškodených stromov a vyžaduje zalesnenie, ochranu a pod. Toto LS má sa stať právnym subjektom, čiže musí podnikať , ibaže neviem v čom. Zatiaľ vlastníci za cca 15 rokov mali iba taký príjem, že bolo čím zaplatiť výsadbu a lesného hospodára. Podľa zákona 97/2013 budú musieť platiť poplatky pri založení právneho subjektu, viesť príslušné účtovníctvo, platiť každý rok za licenciu pri s.r.o. - v tejto chvíli ani nevieme čo taký právny subjekt vyžaduje. Zákon však vyžaduje natvrdo staré združenie zrušiť. Nemyslíte, že tvorcovia zákona mali iba " veľké oči" aby "chudoba" prispievala každý roka do deravého štátneho rozpočtu?
Bohužiaľ, presne o toto ide. Vytvoriť zákonné podmienky, ktoré budú nevýhodné pre vlastníkov pôdy, aby sa pôdy, vlastného majetku sami pozbavovali.
To či vlatníci ( členovia pozemkového spoločenstva bez právnej subjektivity ) založia pozemkové spoločenstvo podľa zákona č. 97/2013 je len na ich rozhodnutí. Pokiaľ im takáto forma obhospodarovania ich majetku nevyhovuje nemusia zakladať žiadne spoločenstvo. V podstate obhospodarovateľmi lesa budú naďalej vlastníci, za ktorých bude navonok konať nimi splnomocnený zástuca, či zástupcovia, obdobne ako predtým podľa §10 zákona č. 181/1995 o pozemkových spoločenstvách. Iba sa už nebudú označovať ako pozemkové spoločenstvo, nakoľko toto označenie bude patriť k právnickej osobe podľa zákona č. 97/2013.
Presne tak, plný súhlas s Jozefom1!
Jozef1, Alaveso. Obecne je to cynický názor z vašej strany.
1.) Pozemkové spoločenstvá bez právnej subjektivity nepozná nový zákon preto, lebo aby bolo právoplatné akékoľvek konanie nejakého zástupcu spoločenstva, tak by musel mať na každý úkon splnomocnenie. Ten z rozhodnutia valnej hromady spoločentva nevyplýval. Aj keby tých20 vlastníkov bol iba rodinný okruh, ani vtedy by nebolo istota, že by si niektorý vlastník dodatočne nepovedal, dobre ale ja na nejaký výdaj neprispejem. A čierny Peter by bo v rukách zástupcu spoločenstva. Nehovoriac o tom, že ak by spoločenstvo niečo predalo a bol by neseriózny odberateľ a kúpnopredajná zmluva podpísaná bez splnomocnenia, tržba by bola v ľufte,
ak by to nebola platba z rúčky do rúčky.
2.) Ak by si vlastníci nemali zakladať žiadne spoločenstvo, predpokladám, že tým myslíte aj združenie, tak je tu otázka vymerania pozemkov v teréne.
Po roku 1948 "zhabal" štát pozemky a medze rozoral. Polia sa vracali aj s vymeraním v teréne. Ale pri lesoch to bolo zrušené. Vlastníci urobili gesto a pristúpili na podmienku, zoskupte sa, aby sme vám mohli vydať ucelený hospodársky lesný celok. Vtedy jednotlivé parcely už nebolo potrebné vymeriavať.
3.) Ak pripustíme možnosť, že ťažba zasiahla iba určité pozemky a príjem sa pochopiteľne rozdeľoval pre všetkých, je tu ďalší problém s vyrovnaním.
4) A pokračovať by sa dalo aj ďalej.
Nejde tu o cynizmus ale o fakty. Faktom je, že pozemkové spoločenstvá bez právnej subjetivity nový zákon zrušuje a nie je za ne adekvátna náhrada. Pozemkové spoločenstvá bez právnej subjektivity boli vo svojej podstate osobitnou formou občianského združenia bez právnej subjektivity. Rozdiel bol predovšetkým v troch oblastiach. Oproti občianskému združeniu členom tohto spoločenstva mohli byť len vlastníci spoločnej nehnuteľnosti, spoločenstvo sa zakladalo ako dlhodobé a nie len na dosiahnutie nejakého konkrétneho účelu a napokon v spoločenstve sa rozhodovalo podľa veľkosti vlastnených podielov na rozdiel od občianského združenia , kde má každý jeho člen pri rozhodovaní zo zákona rovnaký hlas. Podľa zákona 181/1995 spoločníkov pozemkového spoločenstva zastupoval navonok nimi splnomocnený zástupca. Rozumelo sa tým zastupovanie vo všetkých veciach týkajúcich sa hospodárenia spoločenstva. Nakoľko toto spoločenstvo nemalo právnu subjektivitu práva a povinnosti tu nevznikali spoločenstvu ako takému ale jeho jednotlivým spoločníkom. Ak napríklad išlo o predaj dreva, účastními tu nebolo spoločenstvo ale všetci jeho spoločníci. Splnomocnený zástupca spoločníkov nepotreboval na každý úkon v mene spoločníkov osobitné splnomocnenie. Zánikom pozemkového spoločenstva spoločná nehnuteľnosť nezaniká. Jej vlastníci teda musia aj naďalej nevyhnutne hospodáriť spoločne. Ak nezaložia spoločenstvo podľa zákona č. 97/2013 ...!?
Nový zákon o PS bol šití horúcou ihlou a hlavne jednostranne bez osôb, ktorých sa to výsostne týka. Preto sú tieto prirodzené zmätky. Mali sa vytvoriť dva typy PS (s právnou subjektivitou), pre PS malých výmer s menším počtom vlastníkov, ktoré by mali zredukované vedenie, zastupovanie, kontrolné orgány a pod. a PS väčších výmer, na ktoré by platili štandardné pravidlá o fungovaní PS, ako boli doteraz.
Som vlastnikom cca 30 ha lesa, mozem s dalsim vlastnikom podobnej vymery zalozit nove spolocenstvo?Michal
Uvital by som nazor... prip. navod ako na to.Dakujem
Pozemkové spoločenstvo založiť nemôžte. Na založenie pozemkového spoločenstva sú potrebné pozemky vo vlastníctve minimálne siedmich osôb.
Kde nájdeme tú podmienku 7 osôb?
Ešte, ak je 100 spoluvlastníkov a 98 to predá ostatným 2, PS zaniká?
autorovi 15: 25
Podľa §6 zákona 97 spoločenstvo sa zrušuje ak vlastníctvo nadobudne len jeden vlastník.
autorovi zo 17.11.2013 18:23
Koniec tvojej reakcie pôsobí ako nedopovedaný. Ale predpokladám, že si mal na mysli nielen spoločnú nehnuteľnosť, ale aj spoločenstvá so spoločne obhospodarovanými nehnuteľnosťami a iba na konci sa zmieňuješ len o spoločentvách so spoločnou nehnuteľnosťou.
K autorovi zo 17.11. 2013 19:17
Si môj človek, ale musím tvoj názor skorigovať. Zákon nebol šitý horúcou ihlou, však sa na ňom pracovalo mininálne 3 roky. Zákon bol šitý špeciálnou ihlou rešpektujúcou len podmienky veľkých spoločenstiev. A jeho prípravy sa zúčastnili aj tých ktorých sa tento zákon týka. Pravda vypočuté bolo len tie hlasy, ktoré bolo počuť. Napríklad Únie združení neštátnych vlastníkov Slovenska, ktorá pokiaľ ide o typ pozemkových spoločenstiev, tak je to únia o spoločenstvách so spoločnou nehnuteľnosťou. Môj hlas a tvoj hlas nemohol byť vypočutý, lebo izolovane sú slabé. Nemyslím tým, že nie sme v nejakej ďalšej únii, ale, že som nikoho nezískal na podporu mojich názorov a verím, že nielen mojich, v medzirezortnom pripomienkovm konaní. Teda asi traja ma podporili, čo však bolo málo na to, aby k tomu zákonodarca zaujal stanovisko.
Michal, ak ti môžem poradiť, polož tvoju otázku ako novú tému. Však tu je už zahrabaná a tak hlboko sa málokomu chce hrabať.
Čiže, ak zostanú 2 vlastníci, PS sa nezrušuje, ale defakto výbor (min. 5 členov) podľa zákona nemôže byť, lebo nemá kto byť v ňom. Ak je to tak, celý zákon je prakticky nepoužiteľný a mala by byť čím skôr pozastavená jeho platnosť.
Zákon stanovuje minimálny počet členov výboru na 5 a minimálny počet členov dozornej rady na 3. Členmi výboru môžu byť len členovia spoločenstva - vlastníci. V dozornej rade musia byť členovia spoločenstva - vlastníci vo väčšine. Z uvedeného je zrejmé, že na vytvorenie obligatórnych orgánov spoločenstva je potrebných minimálne 7 členov spoločenstva -vlastníkov. Pri menšom počte pozemkové spoločenstvo tak nie je možné založiť. Ak by v pozemkovom spoločenstve z akéhokoľvek dôvodu poklesol počet členov vo výbore alebo v dozornej rade pod počet stanovený zmluvou o založení a tento stav by bol dlhodobý, došlo by k porušeniu tejto zmluvy, čo by mohlo byť dôvodom na zrušenie spoločenstva.
Nič to nemení na skutočnosti, že je to celé zle a ide o nespochybniteľné poškodzovanie a znefunkčňovanie činnosti a sektoru neštátnych lesov. O tzv. spoločnej nedeliteľnej nehnuteľnosti vo vzťahu k právnej forme pozemkové spoločenstvo v týchto veciach už radšej ani nehovoriť.
Z tohto je ešte aj zrejmé, keby doterajšie PS bez právnej subjektivity napríklad s 2-3 vlastníkmi (spoluvlastníkmi) chcelo prejsť podľa nového zákona o PS na PS s právnou subjektivitou, tento nový zákon im to sám neumožňuje. Čo naozaj s doterajšími PS bez právnej subjektivity a čo ďalej? Okrem hospodárenia na lesných pozemkoch treba mať na mysli súčasne i hospodárenie PS na poľnohospodárskej pôde, odborné spravovanie lesov OLH a všetko, čo s tým súvisí. Z tohto už asi ani divá sviňa navýjde.
Pokiaľ viem poslanec pán Lebocký už má pripravenú a odkonzultovanú novelu zákona 97. Týka sa predĺženia lehoty na prispôsobenia sa spoločenstiev novým podmienkam, predkupného práva, percentuálneho počtu spoluvlastníkov potrebného na založenie spoločenstva.
Návrh novely uvažuje s termínom predĺženia z februára 2014 na jún 2014.
Je to logické predĺženie rešpektujúce hlasy spoločenstiev.
Ktovie či by to predĺženie nebolo potrebné presunúť až na jún 2015.
To by malo byť dosť času, aby zákonodarcovia reagovali na nespokojnosť s kvalitou zákona. Avšak s takouto nespokojnosťou to je ako s penou na šumivom víne. Pena z vína po chvíle zmizne. Aj nespokojnosť sa po čase utrasie. Psi brešú, ale karavána ide ďalej.
Čo s doterajšími spoločenstvami bez právnej subjektivity? Ale nielen ich všetkých spoločenstiev menších čo do výmery ale veľkých čo do početnosti členov.
Smiešna to otázka.
Keď by si aj všetci členovia vliezli pri likvidácii a po likvidácii spoločenstva do vlasov, čo je to proti vážnejším problémom spoločnosti?
Pána Lebockého a spol. berte s rezervou. Problém s PS je len jednou zo súčastí problémov v spoločnosti, ktorá taktiež preukazuje a dokazuje už nefungujúcu spoločnosť.
Takze mozu 7 vlastnici lesa zalozit spolocnost alebo OZ a hospodarit na vlastnom, respektujuc lesny plan? Jedna sa o bukovy les vo veku 80 az 100 rokov vymere cez 100 ha?
Mam zaujem o podobnu otazku ako Michal. Vdaka za odpovede.
Tu uvádzaná podmienka minimálneho počtu siedmich vlastníkov sa vzťahuje len na pozemkové spoločenstvo ako právnickú osobu podľa zákona č. 97/2013 o pozemkových spoločenstvách. Hospodáriť na pozemkoch sa však dá aj v iných formách upravených v osobitných zákonoch / občiansky zákonník, obchodný zákonník, zákon o združovaní občanov /.
Problémy pozemkových spoločenstiev nevyprchajú sami od seba ako bublinky zo šampanského. Predĺženie termínu samotný problém neodstráni a o pol roka sme na tom rovnako.
Zdravim,
zdedila som les , otec bol clenom PS vlastnikov / cez 29 ha/plus pasienky/...
Prosim vsetky pravne podkutych diskutujucich, aby mi v jednoduchej a zrozumitelnej forme vysvetlili ake mam moznosti ked sa chcem osamostatnit.Musim ziadat suhlas od ostatnych clenov? Mozu mi do toho hovorit ludia ktori maju dokopy pol ha na 10 parcelach?
Pochybujem, ze kazdy dedinsky gazda ktory ma zdravy sedliacky rozum nato aby vedel obhospodarovat svoje les, ma na polici obciansky zakonik pripadne obchodny ..... Takze ten pytajuci sa zrejme ocakaval to, ze mu napoviete ako nato. Napr. ako prve musite to a to, pripadne oslovte pravnika a tak. Alebo sa mylim?
Aka je hodnota lesa? mam na mysli les vypestovaný do rubného veku.Nechcem vediet kolko by bol cistý zisk z jedneho ha.a ani jeho spolocensku ci rekreacnu hodnotu Mna zaujima s akym majetkom vo financnom vyjadreni hospodari LS ak ma v prenajme nas les 50 ha a dostavame............ Na LS som sa to nedozvedel
skoro nic .
Kto zodpoveda za skody? LS ci nebodaj vlastník?
1.)Peter, záleží od kvality drevnej hmoty. (Ak odhliadame od celospoločenského prospechu lesa.)
2.) Ak má vaše spoločenstvo v prenájme vaše lesy, teda máte s ním uzavretú zmluvu, tak spoločenstvo hospodári s majetkom, ktorý sa rovná súčtom nájomného + majetku, ktorý neskôr na základe vášho majetku nadobudne.
Samého ma skutočne zaujíma, či máte ozaj zo spoločenstvom uzavretú zmluvu o nájme, alebo ide len o nepresné vyjadrovanie.
3.) Ak nemáte uzavretú zmluvu, tak si myslím, že vedieť aká je hodnota lesa nie je podstatné. Podstatné je vedieť, aká je trhová hodnota drevnej hmoty,
ktorá bola z lesa vyťažená. Koľko z toho zhltne réžia a či je tá réžia opodstatnená.
Ale ak ťa ozaj zaujíma hodnota lesa, skús sa osloviť nejakého znalca, alebo odborného lesného hospodára.
Dakujem za odpoved,
takze ku kvalite drevnej hmoty sa zodpovedne vyjadrit neviem Ja ten les vnimam takto Krasny bukovy porast 80 100 az 120 rocny.Ziadny holorub ci ina devastacna cinnost tam nebola .Podla 10.r.planu je tam planovana tazba
a kolko kubikov? Tazko povedat pretoze v praxi to funguje tak, ze plan je jedna vec a realita ina. Vozia sa krasne buky tzv.lupačky ale prevazna trzba z predaja je za nizsiu kvalitu rsp. ako palivove drevo. Radovy clen spolocenstva to nema sancu dokazat a najma nie starí pani vo veku okolo 8O rokov
Spolocenstvo ma s jednotlivymi clenmi uzavretu NAJOMNU ZMLUVU / poprosim o vase vyjadrenie v com je rozdiel medzi najomnou zmluvou zmluvou o najme.
Konkretne tato najomna zmluva koncila v r. 2010 a ziadna ina nebola podpisana. A prave s touto skutocnostou ma zaujima na zaklade coho funguje to spolocenstvo?
Ak zmluvy skoncila a previedla sa tazba ma spolocnost povinnost vratit peniaze jednotlivym vlastnikom?
Ta hodnota / lesa/ ma skutocne zaujima, pretoze v spolocenstve su vlastnici ktorí maju v priemere okolo 20 ha a podla mna je do dost velka hodnota ktoru zverili nasi otcovia do ruk niekoho cudzieho.
PS Precital som si aj ine prispevky do diskusie a dakujem, velmi su obohacujuce, vela som sa dozvedel i poucil.
1.)Medzi nájomnou zmluvou a zmluvou o prenájme nie je žiaden rozdiel. Iba, ak by niektorý z názvovo presne zodpovedal legislatíve.
Ak som dobre porozumel, niekto vytvoril lesné spoločenstvo. Ak by ho vytvoril podľa zákona o pozemkových spoločenstvách, tak by si nemohol brať pozemky členov do vlastníctva, lebo členovia sa združovali kvôli spoločnému obhospodarovaniu. Pravda, predošlý zákon to veľmi nechcel vidieť a všetko považoval za nedeliteľnú spoločnú nehnuteľnosť.
2.) A ak to ďalej dobre chápem, tak ty alebo tvoji rodičia sa rozhodli, že do spoločenstva nevstúpia, ale mu dajú lesy do prenájmu. V tom prípade pravda nedali do prenájmu členovia, ale vlastníci. V tom prípade by si bolo dobre prečítať nájomnú zmluvu.
3.) Ak Vaše spoločenstvo bolo založené podľa zákona o pozemkových spoločenstvách, tak si možno funkcionári spoločenstva v roku 2010 uvedomili,že je tam klauzula, podľa ktorej sa vlastníci automaticky stávajú členmi spoločenstva. Pravda musia predložiť doklady o nadobudnutí členstva.
4.) Aj hektárový výmera je dostatočný dôvod na to vedieť aká je hodnota lesa.
Nemusí to byť len 20 a či 50 hektárový les. Avšak napriek tomu si myslím, že len vtedy, ak treba urobiť podklady pre platenie dane z nehnuteľnosti (lebo na tie je podľa zákona potrebné ocenenie znalcom) alebo pri jeho predávaní.
5. Ak nechcete s lesmi hospodáriť sami a ani ich dávať do nájmu, už len ostáva vybrať si správny typ združenia sa. Pozemkové spoločenstvo podľa nového zákona nie je šité na malé spoločenstvá. Občianske združenie je skôr o voľnom združení, raz je človek v ňom, inokedy nie. A hospodárenie najmä v lesoch potrebuje istú stabilitu
1/ Nasiel som dohodu o odovzdani majetku kde ucastnici dohody boli statne lesy a lesne spolocenstvo, PS/ z r.1994/ a dohodu medzi SL a Urbarskou spolocnostou.
Osvedcenie o zapise do evidencie pozemkovych spolocenstvie bolo vydane Obecnym uradom.... v r.1994 a preregistrovane bolo Obvodnym uradom r.1996
2/ Moj stary otec bol jednym z tych ktorí iniciovali odovzdanie majetku od SL a bol pri odovzdavani ako zastupca vlastnikov / to som sa docital v tej dohode/
Podla toho mi to vychadza, ze do spolocenstva vstupil a spolocenstvo mu vyplacalo podiely kazdorocne .To ci to bolo podla schvalenych stanov alebo podla najomnej zmluvy neviem, ale viem a mam o tom aj listinny dokaz, ze po dedicskom konani Lesne spolocenstvo a mojou mamtkou uzatvaralo zmluvu o prenajme, naposledy najomna zmluvy na obdobie r.2007 az 2010 kde sa pise, ze
Najomca Lesna a urbarska spolocnost, pozemkove spolocenstvo v zastupeni........
Predmet zmluvy
1. Predmetom zmluvy su lesne pozemky a pasienky vo vlastnictve prenajimatela, ktore bolo dolozene platnymi LV
2/Spolocnost bude na prenajatych pozemkoch prevadzat lesnicku cinnost, tazbu, sadenie drevin, pestovanie a ochranu lesov, obchodnu cinnost a ine..
Najomne podmienky
1/ Podmienkou clenstva v spolocnosti je uzavretie bajomnej zmluvy a dolozenie platnych LV
2/ Ine podmienky mozu byt prijate iba v sulade so stanovami a zaujmami spolocnosti, ktore budu akceptovane vyborom a valmym zhromazdenim
Vyplata podielov
1/ Vynos z hospodarskej cinnosti sa pouzije aj na prerozdelenie medzi clenov a to na zaklade ich podielov/ vymerov lesnych a pasienkovych pozemkov/ a vo vyske adekvatnej hospodarskym vysledkom za sledovany rok.
2/Prenajimatel ma narok n a podiel zo zisku, ktory bol podla hospodarskych vysledkov urceny na rozdelenie v sulade so stanovami spolocnosti a v prepocte na vymeru v hektaroch v osobnom vlastnictve
Zaverecne ustanovenia
1/ Vyplata podielov je vzdy podmienena podpisom a vratenim najomnej zmluvy
2/Nezrovnalosti a ine problemy je potrebne prehodnotit osobne s predsedom
3/Zmluvy sa uzatvara na obdobie 2007 az 2010.
Zmluvy nebola zo strany vlastnika ani pospisana ani nebola vratena lesnemu spolocenstvu.
A tak teraz neviemna zaklade coho spolocenstvo prevadzalo cinnost od r.2007 az doteraz, Ak bola prevadzana tazba tak podla mna bola prevedena na cudziom vlastnictve.
Ak bola prevedena tazba mame narok na vyplatenie hodnoty vytazeneho dreva ?
K tej hodnte lesa, myslel som si, ze existuju nejake tabulky podla veku, druhu lesneho porastu.... a pod kde sa urci jeho hodnota. Zaijima ma to pretoze podla vyjadrenia jedneho lesnika ma 1 ha bukoveho lesa hodnotu okolo 15500 euro, ked som sa na to spytal lesneho hospodra, iba sa vykrucal.....
A hospodarit sami? Bolo by to zaujimave i narocne zaroven. Vystudoval som nieco co s lesnou problematikou ma pramalo spolocneho. Samozrejme, ze by sme museli mat lesneho hospodara ale fungovat ako podnikatelsky subjekt ?
Financne velmi narocne.
Suhlami s tym, ze hospodarenie v lesoch potrebuje stabilitu
Na les sa divam " aj srdcom" pretoze ten o ktorom sa bavime vysadil moj prastary otec a chapem, ze je to najme o pestovani a vychovnej cinnosti, samozrejme aj o rozumnom uzitku.
Dakuje za odpovede, cas i za FORUM .Peter
1.) Peter zaregistroval som, že Únia neštátnych vlastníkov lesa Slovenska, znovu oživila svoju web stránku. www.privlesy.sk
Skús sa tam spýtať na hodnotu lesa. Alebo hoci ešte raz, otvor otázku ako novú tému. Lebo táto diskusia je už tak zahrabaná, že sa nedá očakávať, že by na ňu natrafil ten, od ktorého by si mohol dostať rozumnú odpoveď
2.) Tá citovaná nájomná zmluva je trochu divná. Vychádza mi to z nej tak, že Lesná a urbárska spoločnosť, pozemkové spoločenstvo okrem hospodárenia na urbárskom, brala aj ďalšie lesy do prenájmu. A na ďalšom už len krútim hlavou. To, že ty máš kópiu zmluvy, ktorá nebola podpísaná zo strany vlastníka, ešte neznamená, že nejestvuje v LS kópia zmluvy, ktorú vlastník podpísal. (Vlastník, si z lenivosti kópiu, ktorá zostávala pre neho nepodpísal.)
Ale dôvodom nepodpísania mohlo byť aj to, nad čím krútim hlavou.
3.) Mal by si si preveriť, ako to vlastne je. Či tvoji predkovia, respektíve ty ste vlastníkmi podielu na urbárskych lesoch, alebo či boli aj vlatníkmi mimo nich.
Ak by teda boli len vlastníkmi podielu len na urbárskych lesoch, tak v tom prípade by sa nedalo hovoriť o neprávnenom hospodárení na cudzom. Ak však spoločenstvo skutočne hospodári aj na vašich individuálnych lesoch, potom je to pre silné nervy.
Pochopil ste to spravne Lesna a urbarska spolocnost PS okrem hospodarenia na urbarskom brala aj lesy od vlastnikov do prenajmu.
Co sa tyka tej zmluvy dostali sme ju v dvoch vydaniach s peciatkou a podpisom predsedu s tym aby sme ju po podpise odovzdali v jednom vydani .Neodovzdali sme . cize nemaju od nas podpisanu ziadnu najomnu zmluvu od r.2007. Matka povedala, ze takuto zmluvu nepodpise.
Mame podiely v urbarskej spolocnosti, ale tie su v malej vymere cca okolo 5 ha.No a potom mame vlastne lesy ktore v rolu 1903 kupili nasi predkovia, Konkretne prapradedo s bratmi. A prave o lieto lesy sa mi jedna pretoze urbarske lesy su v zlom stave a zisk tvoria iba lesy jednotlivych vlastnikov a ten prerozdeluju vsetkym aj urbarnikom.
Spolocenstvo skutocne hospodari aj na individ. lesoch / nielen nasich/
a previedlo tazbu na niekolkych ha.
K Petrovmu problému uvediem bližšie obdobnú situáciu, ktorá je v spoločenstve v našom blízkom okolí.
1. Odovzdanie lesov, ktoré inicioval dedo bol normálny proces odovzdania lesov od štátnych lesov ako povinnej osobe odovzdanie oprávnenej osobe - pozemkovému spoločenstvu založene v r. 1994 len na obci. Zákonom 181/1995 (v súčasnosti 97/2013) bola povinnosť takýchto spoločenstiev sa preregistrovať na právnu subjektivitu. Jedná sa s určitosťou o sloločenstevné lesy, t. j. podielové nazývané aj ako spoločné nehnuteľnosti. Ich vznik bol podmienený odsúhlasením, resp. prijatím zmluvy o založení pozemkového spoločenstva 2/3 Väačšinou členov spoločenstva, ktorého s určitosťou bol aj dedo.
2. Tým že vznikli spoločenstvá s právnou subjektivitou vznikla subjektom aj daňová povinnosť odviesť daň zo zisku, ešte pred samotným rozdelením podielov zo zisku (divident). by sa tomu zabránilo spoločenstvá so 100 % učasťou členov spoločenstva zakladalo lesnícke spoločnosti (s.r.o) za účelom vyplatenia divident vo forme nájmu jednotlivým čelnom spoločenstva vo forme nájmu (teda ako náklad spoločnosti) a tým pádom spoločnosť vykázala náklady a zdanilo sa len to čo zostalo spoločnosti, teda ku koncu roka nič na zdanenie. Každý rok 20 % zo zisku vo vrecku. To by bolo všetko OK, keby takúto spoločnosť spoločenstvo založilo na nejakej výročnej schôdzi ako vstupom spoločenstva do obcodnej spoločnosti ako podnikateľský subjekt, ale zdôrazňujem už ako pozemkové spoločenstvo ako právny subjekt na svojom valnom zhromaždení uznesením prenajme svoje pozemky urbárskej spoločnosti.
3. To by bolo OK, ale aby vzniknutá spoločnosť mohla účtovať nájomné, potrebovala uzatvoriť nájomné zmluvy a to tie o ktorých píše Peter a zároveň dedo v roku 1996 pristúpil k zmluve o založení spoločenstva. Z toho vyplýva duplicita, pretože dedo, resp. jeho nástupníci sú s určitosťou členmi pozemkového spoločenstva a zároveň kvôli nešťastnej dani dedo v tom čase aj uzatvoril nejakú formálnu nájomnú zmluvu, ktorá je podľa môjho názoru len potrebná pre vyúčtovanie nájmu, hoci by mali byť dedovi vyplácané dividendy (podiely). Proste zmätok v účtovníctve na obídenie dani zo zo zisku.
Pozemkové spoločenstvo ako právnická osoba si samozrejme môže prenajať iné pozemky. Nájomná zmluva je však platná len ak spĺňa predpísané náležitosti. Výnos z hospodárenia na prenajatých pozemkoch je príjmom pozemkového spoločenstva a nájomné nákladom. Možnosť hospodárenia aj na cudzích pozemkoch by mala byť odsúhlasená v zmluve o spoločenstve.
Pozemkové spoločenstvo nemôže mať prenajaté "vlastné" pozemky. Teda nemôže svojim členom vyplácať nájomné. Zákon o pozemkových spoločenstvách je totiž koncipovaný tak, že členovia spoločenstva prenechávajú svoje pozemky pozemkovému spoločenstvu do bezplatného užívania. Naproti tomu ako jeho členovia majú nárok na podiel z výsledku hospodárenia spoločenstva určenom na rozdelenie medzi členov.
V praxi je pomerne bežné, že pozemkové spoločenstvá hospodária na cudzích pozemkoch bez akéhokoľvek právneho dôvodu. Tento stav vznikol najčastejšie pri odovzdávaní hospodárenia v tzv. ucelených lesných častiach. Aj keď ucelenú lesnú časť mali tvoriť pozemky toho istého vlastníka dochádzalo k prípadom, že v odovzdávanom celku sa nachádzali aj iné /cudzie/ pozemky. Ich vlastníci sa môžu buď začleniť do pozemkového spoločenstva / stať jeho členmi / alebo môžu prenajať /predať,darovať/ dotknuté pozemky pozemkovému spoločenstvu. Taktiež môžu požadovať odovzdanie hospodárenia na svojich pozemkoch a prípadne požadovať aj náhradu vzniknutej ujmy. S ohľadom na veľkosť a umiestnenie pozemku nie vždy je možné aby vlastník daný pozemok sám obhospodaroval.
Alaveso
Tvoju konštrukciu veľmi nechápem. Ak by dalo spoločenstvo s právnou subjektivitou pozemky do prenájmu, tak spoločenstvo s právnou subjektivitou dostane nájomné. To sa stáva výnosom spoločenstva a po odpočítaní nákladov sa prentransformuje do zisku. A ten sa opäť najprv zdaní a až potom sa rozdeľuje medzi členov.
Iná situácia by bola, keby vlastníci dali sami svoje pozemky do prenájmu.
Vtedy by sami dostali nájomné a z toho by odviedli daň. A ak by sa na jednotlivcov vzťahovalo nejaké oslobodenie, tak by neodviedli.
Vytváranie obchodnej spoločnosti mi preto pripadá ako nepotrebné.
Jozef,
tvoje konštatovanie, že pozemkové spoločenstvo nemôže mať prenajaté "vlastné" pozemky je správne. Avšak iba vtedy, ak ide o pozemky, ktoré tvoria spoločnú nehnuteľnosť - teda urbárske a im podobné. Ak je však člen spoločenstva zároveň aj vlastníkom pozemkov mimo spločnej nehnuteľnosti, spoločenstvo s ním môže uzatvoriť nájomnú zmluvu. Samozrejme, že nie ako s členom, ale ako hociktorým vlastníkom mimo spoločenstva. A je logické, že by sa mu v spoločenstve nezvyšovala učasť na podiel (pri hlasovaní, vyplácaných podieloch ....)
Teraz trochu odbočím.
Podľa 181 sa museli prentrasformovať aj spoločenstvá, ktoré sa vytvárali, kvôli spoločnému obhospodarovaniu. Presnejšie kvôli tomu, lebo inak by im Štátne lesy nevypustili lesy. Aj keď neskôr aj ich pozemky boli v zmysle zákona spoločnou nehnuteľnosťou, v skutočnosti išlo stále o spoločne obhospodarované pozemky.
No aj háčik bol v tom a je aj teraz. Vlastníci ponechávajú svoje pozemky na obhospodarovanie. Ale porasty, ktoré sú na nich stále patria ich vlastníkom.
Ak teda spoločenstvo niečo vyťaží, tak nevyťaží svoje. A ak urobí nejakú výsadbu, tak ju urobí v prospech členov ako vlastníkov. (Ak pre zjednodušnie upustím od prenajatých pozemkoch). Do takéhoto detajlu zákon pravda dotiahnutý nie. Ale jedným dychom tvrdí, že spoločenstvo podniká. Ako môže, keď nemôže dosiahnuť zisk? Zisk by mohlo dosiahnuť len vtedy, keď by členovia neponechávali na spoločné obhospodarovanie len pozemky, ale aj porasty, ktoré na nich rastú.
Ono je to brané práve tak, že členovia spoločenstva s právnou subjektivitou prenechávajú spoločenstvu aj užívanie porastov ( obhospodarovanie lesa ). Rovnako ako pozemky tak ani lesné porasty na nich samozrejme spoločenstvu nepatria. Ako zákonný užívateľ má však spoločenstvo právo brať úžitky z predmetu užívania. V prípade lesa ide o drevo vyťažené v súlade so zákonom o lesoch. Legálne vyťažené drevo tak už nepatrí vlastníkom lesa ale pozemkovému spoločenstvu. Nakoľko mu patrí, môže ho predať. Ani výnos z hospodárenia spoločenstva nepatrí vlastníkom ale spoločenstvu. Členovia spoločenstva len majú rozhodovacie právo vo veci ako s ním spoločenstvo naloží. Môžu rozhodnúť aj že sa nerozdelí.
Doplním.
Ide o príklad toho, ako dosiahnúť, aby niekto niekoho legálne zbavil vlastníctva napriek tomu, že to nechce ani jedna strana. (Ani spoločenstvo, ani jednotliví vlastníci,)
Tak naco bolo dobre divadlo s odovzdavanim lesov ? Je mi z toho smutno
Všetky lesy mali ostať v správe a pod prísnou kontrolou verejnosti a nie ich nechať na pospas a v moci zelených goríl (štátnych-neštátnych=jeden čert).
Pri PS, kto je vlastníkom stromov na konkrétnej parcele, ktorej vlastníci sú presne známi? Ak by boli vlastníci parcely súčasne vlastníkmi stromov, po ich vyťažení už nie sú ich vlastníkmi? Niečo tu nesedí.
takze clovek dedickym konanim/ prip.inou formou/ sa stane vlastníkom súkromných lesov.Zaplati nemale financne prostiedky za predpisane poplatky suvisiace s dedicskym konanimDolozi LV na prislusnu lesnu spol. a ma pocit, ze snazenie jeho predkov nebolo marne. Ale to je omyl.
Pocit, ze krivdy vyplyvajuce zo znarodnovania su napravene je len ilúziou pretoze lesy sa sice akoze vratili povodnym majitelom, ale vratili sa v spolocnej forme v ucelenom celku ,Myslim, ze vela takých nebolo co by mali nato aby si nechali urobit geometricky plan a nasledne vyznacit v terene svoj majetok.A tak su zdruzení v spolocnostiach ktorí s ich majetom " hospodaria" Chudak vlastnik moze byt rad ak nieco vôbec dostane. V nasom okoli je velmi malo spolocnosti, ktore svojim clenom vyplacaju podiely.
Myslite, ze je to spravne? Vlastnik vlastni majetok znacnej hodnoty / ak ma na LV vymeru v ha/ ale nema sancu sa dopracovat k tomu, aby mal z toho majetku aj uzitok. Spolocnost musi platit lesného hospodara, musi mat v predpisanom pocte vybor, dozornu radu, kancelariu, vybavenie, a ine
Samozrejme ze " hospodari " podla predpisaneho lesného planu a ked nahodou aj nieco zostane tak kazdorocne sa vlastníkom ujdu omrvinky z kolaca. S ich majetkom sa hospodari, berie sa z neho uzitok, ale za prip. skody zodpoveda vlastnik. To co uz je za spravodlivost? Mimochodom nepoznam lesného hodpodara ktory by sa vozil ma skodovke.
Tak ci majetok to vlastne je?
To nasi starí otcovia tie tazko zarobene dolariky v amerických baniaci ci oceliarnach mali radsej strkat do vankusov alebo prepit Aspon by sa vyhli nalepke KULAK a inym naslednym radostiam ktore im ich snazenie prinieslo.
A novy zakon o spolocnostiach? Skoda reci.
Pokiaľ ide o platenie lesného hospodára. Ak by vlastníci hospodárili mimo spoločenstva, platenie lesného hospodára by ich asi tiež neminulo. Aspoň v súčasnosti. V rokoch I. ČSR, ich platil štát. (Pre malých vlastníkov).
Pokiaľ ide o výbor a či dozornú radu, záleži na tom, či je výkon funkcií pre nich otázkou živobytia s pravidelnou mesačnou výplatou, alebo len symbolicku koncoročnou odmenou.
Naše spoločenstvo, je zatiaľ od roku 1996 bez kancelárie. Ale problémy z toho vyplývajúce sa už začínajú prejavovať. Ak by vlastník nemusel byť v spoločenstve, tak by nemusel každý mesiac prepočitávať svoj príjem a kontrolovať, či nedosiahol 50 000 euro. Zaokúhlená to hranica, pre zaregistrovanie sa za platiteľa DPH.
Ak vlastník dostane z hory drevo, musí zaň zaplatiť. To je správne. Je to najjednoduchší spôsob, ako sa podieľať na všetkých príjmoch a výdajoch zo spoločenstva. Avšak z úsporných dôvodov, spoločenstvo nemá registračnú pokladnicu. Nemôže to platiť v hotovosti do pokladne. Zostáva mu pošta, alebo bankový prevod. Tí, čo majú dobrú banku, za bankové služby neplatia.
Ako vieme poštové poplatky nie sú malé. A ak sa k tomu priráta prípadné cestovné do banky a či na poštu?
Nový zákon o spoločenstvách - škoda reči? A aký mal byť, keď je naša občianska angažovanosť taká, že aj keď sme mali možnosť sa k niečomu vyjadriť, tak držíme zobák?
To s odovzdávaním lesov ani tak nebolo divadlo ako urobené niečo narýchlo bez zváženia celej širky problému. Niečo provizórne a dočasné. (Neviem, či si ten ročník, ktorý zažil uzatvorenie zmluvy o dočasnom pobyte spojeneckých vojsk po roku 1968. Vtedy sa zrodil vtip, že jednotkou dočasnosti je jeden furt.)
Divadlom, možno s tragikomédiou sa to začína stávať až teraz.
Ale ja však verím, že sa to podarí zvrátiť a zákonodarca si uvedomí necitlivosť voči vlastníkom. Pravda, budeme ho musieť na to upozorňovať.
Nejde o to, aby štát nedostal, čo má dostať (daň z príjmu) . ale o to, aby ho nezaťažoval tým, čo nie je samozrejmé.
Vlado
rada by som bola tym vlastníkom ktory ma mesacny prijem 50 000 euro a viac
Vladovi
Zavidim tomu spolocenstvu ktore ma takeho clena ako si Ty.Predseda s LH asi velku radost nemaju, ale clenovia maju stastie. Myslim to uprimne. Helena
Helenka, nuž pravda. Aj ja by som to bral.
Keby sme ten príjem mali sami. Hneď by som si ťa bral za finančníčku, aby si sa mi starala o agendu DPH. Ak by si si pravda nepovedala, že tvoje príjmy z ekonomickej činnosti ti stačia. A tvojich 50 000 nie je o nič horších ako mojich.
Ale toho by si sa nemusela báť. Ja by som ti za to neplatil, lebo by som ťa nechcel uraziť. : - )
Keďže však záleží na príjme spoločenstva a nám jednotlivcom sa len o takom príjme môže snívať, znamená to, že pri jej prekročení budeme musieť za ten istý prídel dreva platiť o viac o čiastku DPH.
Čo znamená ďalší potôčik na odtekanie eur z peňaženly.
Pekný víkend diskutujucim.
Podakovanie Vladovi Helena
Jozef1, najprv od všetkých žiadaj naštudovať zákon, lebo ináč sa so Slovákom nedohodneš. Chceš mu dobré a on Ti napíše, ako keby si robil na ministerstve. Ak by sme my boli na ministerstve, to vieš dobré, ináč by boli subjekty hospodáriace v lesoch pripravené na život, ale ministerstvo dovolilo odborníkov vyhodiť ( myslím na všetkých, ale najmä na tých posledných 22 prednostov zlikvidovaných koncom roka 2010) a dosadiť ľudí na štátnu správu nepripravených napr. na základe rozhodnutia bunky KDH čo sú ženy z ulice, a minister to urobil. " Na zaplakanie p. Zsolt Simon a všetci čo boli a sú ministrami"
Tak to nejako Slováč chce, tak to má! Namiesto toho aby Ti poďakoval za informácie, ktoré si mu zadarmo poskytol, Ti povie, že si zbytočný ministerský úradník, a Ty si človek znalý veci, medzi ľuďmi, ktorí vedia kto si, obľúbený, lebo tak sme boli vychovaní, vyškolení a pripravení konať odborne, kvalitne efektívne, apolitický a nestranne - § 1 zákona o štátnej službe. Ale takých naša spoločnosť nepotrebuje!!! Nemôžeš postúpiť vyššie, lebo chceš odbornosť a poriadok!!!
Lesu zdar!