Neštátni vlastníci lesa a ich priority.
Ak nepovažujem za dôležité hľadisko, či jednotlivec obhospodaruje lesy sám inými slovami či výmera jeho lesov je dostatočná na to, aby sa nemusel združovať, tak sa vlastníci delia na tých, ktorí sa grupujú v združeniach vlastníkov lesa hovoriacich a reprezentujúcich ich členov, prevažne pozemkových spoločenstiev. Najvýznamnejšie z nich, aspoň najpočuteľnejšie je Združenie neštátnych lesov Slovenska. Tá druhú skupinu tvoria nezgrupovaní vlastníci. To však neznamená, že nikto za nich nehovorí. Aj v ich mene hovoria spomínané združenia. A pri svojom vyhlásení sa opierajú aj o ich počty. Neoceniteľná pre všetkých vlastníkov lesa je iniciatíva pri schvaľovaní zákona o lesoch a či životnom prostredí. Pri protestoch proti bezhlavému vytváraniu chránených území a podobne.
Idyla však končí pri náhľade na samotnú podstatu spoločenstiev. Nutným predpokladom pre dlhodobejšie pôsobenie združení je ich financovanie a prirodzeným zdrojom je príjem z členského. Preto je pre združenia zaujímavý taký typ spoločenstiev, ktoré pre platenie členského majú predpoklad. Teda spoločenstvá, ktoré sú podnikateľmi. Len spoločenstvo ako podnikateľ tvorí zisk a je väčší predpoklad na získanie členského od spoločenstva ako celku, ako od jednotlivých členov spoločenstva, ktoré nepodniká. Nebol preto dôvod na to, aby funkcionári združení mali záujem na tom, aby podľa nového zákona boli všetky spoločenstvá právnické osoby, teda mali právnickú osobu, ale aby mohli jestvovať buď ako spoločenstvá podnikatelia alebo ako spoločenstvá nepodnikatelia. Verím, že nielen naše, ale aj mnoho iných spoločenstiev muselo vzniknúť ak chceli hospodáriť na svojom a nevznikli kvôli dosahovaniu zisku, čo je podľa obchodného zákonníka základný atribút podnikateľa.
A tak čo sa doterajšie spoločenstvá bez právnej subjektivity pohrávajú z myšlienkou založiť si občianske združenia, pre zoskupujúce združenia vlastníkov je prvoradou výhradou, ktoré majú voči novoprijatému zákonu 97/2013 otázka predkupného práva pri spoločnej nehnuteľnosti. Spoločenstvá, ktoré sú členmi zoskupujúcich združení sú predovšetkým tie, ktoré hospodária a presnejšie povedané podnikajú na spoločnej nehnuteľnosti.
Prečo majú výhrady voči spôsobu riešenia predkupného práva? Je to možnosť, aby si niekto mimo spoločenstva s povinnosťou predkupného práva kúpil nejaký podiel a potom, keď už bude mimo spoločenstva tak poskupoval aj ostatné podiely. A tie by už kupoval bez problémov s predkupným právom. Kupoval by ich do tých čias, kým by sa nezmocnil väčšiny podielov, čo by mu umožnilo vydrancovať hory. Ako odstrašujúci príklad uvádzajú Jakubany. Človek by očakával, že sa spustí kritika na činnosť lesného úradu, ktorý schválil taký lesný plán, ktorý umožňuje vydrancovanie hory. Alebo, kritiku v tom zmysle, že lesný úrad bol pri drancovaní nečinný. Zdá sa že jediným terčom kritiky je iba súčasné riešenie predkupného práva. Nemôžem si pomôcť, ale nemôžem sa zbaviť domnienky, že skutočným dôvodom kritiky predkupného práva je obava z výmeny stráži v samotných spoločenstvách. Však v tých väčších je to nielen o funkcionárčení ale predovšetkým o živobytí. Ak to je obava o drancovanie, tak by som očakával aj dôkazy o tom, že na lesné hospodárske plány sa nedá spoliehať. (Už sa síce volajú inak, ale rozumieme si.)
Združenia sa pochopiteľne neuspokojujú len s kritikou, ale v mene všetkých vlastníkov aj rokujú o novelizácii zákona. Uvažuje sa, že by mohla uzrieť svetlo sveta vo februári. Spomínam to preto, že by možno nebolo od veci vyvinúť tlak, aby zákon poznal aj inštitút spoločenstvo ako právnická osoba, ktoré nepodniká ale iba hospodári. Ako také nedosahuje zisk ale iba príjmy a výdaje, ktoré rozpočítava medzi svoji členov.
Na záver ako perličku uvediem, že poplach spôsobila skutočnosť, že skupina poslancov už predložila na 25. schôdzu národnej rady návrh novely. Táto novela by možno aj vyhovovala najmä ak by sa počas rokovania upravila, ale jej predkladateľmi boli poslanci Fecko, Mičovský, Mezenská. Rokovania, aby poslanci stiahli návrh novely boli podľa všetkého neúspešné, keďže návrh novely stiahnutý nebol. Do druhého čítania neprešiel. Poplach sa pravdepodobne teraz zmenil na nevôľu. Predpokladalo sa totiž, že do februára bude návrh novely predložený do februára zo strany vládnych poslancov, čo by bolo predpokladom jeho prijatia. Takto si návrh musí počkať ešte pol roka.
V prípade hospodárenia v lesoch je vôbec otázne hovoriť v pravom zmysle slova o podnikaní za účelom dosahovania zisku. Ste primárne limitovaný predpismi decenálnych plánov, konštantnou výmerou lesa, určitým limitovaným prírastkom dreva na ploche a prírodou ako takou. Ak sa zameriate len na ten zisk, tak automaticky to ide, alebo musí ísť na úkor lesa a mimoprodukčných i (dlhodobých) produkčných funkcií. V súčasnosti je aj trošku pritiahnuté za vlasy platenie za tzv. ekosystémové služby lesa. Finančne už nie je ani z čoho platiť a za vyrúbané lesy vlastníkmi platiť vlastníkom obnovu ich lesa spoločnosťou nie je až tak na mieste. Hlavne pre dlhodobé nerešpektovanie predpisov v ochrane lesa, spoločenskou nefunkčnosťou štátnej správy, laxnosťou rezortov pôdohospodárstva a životného prostredia (z nemenovaných príčin) k lesom a ich ochrane a súčasne zbytočné a neodôvodnené povyšovanie rôznych aktivistov a občianských združení v týchto veciach (pod lampu je najväčšia tma). Mnohé veci, o ktorých sa teraz pojednáva, hlavne financovanie, ešte pred pár rokmi vyriešené boli (napr. Štátny fond zveľaďovania lesa). Všetko, čo ako-tak fungovalo, bolo porušené. V súčasnosti naprávať veľa vecí je už veľmi ťažko. Prioritou v neštátnych a štátnych lesoch musí byť les, jeho stav a konkrétna práca v lese, od toho sa odvíja všetko, aj peniaze pre vlastníka. Žiaľ, ochota riešiť priame problémy v lesoch zo strany kompetentných nie ja žiadna. Ak by sa chcelo, tak problematiku s PS nie je problém zvládnuť. Len, tie bočné záujmy.
Obmedzovanie hospodárenia v lese vyhlasovaním chránených oblastí, vtáčich území a podobne je jedna strana mince. Tou druhou je, že straty na hospodárení z tohto dôvodu by sa aj mali kompenzovať. V tomto zmysle ako som spomenul považujem aktivitu Združení za neoceniteľnú.
Zá závažnejšiu pokladám otázku, ktorú položil 15:10 , či sa dá pri hospodárenív lesoch v pravom slova zmysle hovoriť o podnikaní.
V tomto pochybnosti nemám. Čo zdrojom zisku. Po prvé nižší nákup pracovnej sily ako je jej hodnota. Je to síce marxova teória, ale nespochybniteľná. Veľké spoločenstvá, čo do výmery lesa a objemu ťažby majú aj vlastných zamestnancov. Pokračovanie neskôr.
Má to problém. Ako viete alebo vieme, že ak sa na danom území (chránené územia) bude hospodáriť t.j. vykonávať hlavná činnosť v hospodárení v lesoch - ťažba dreva + zalesňovanie, ochrana, výchova a pod., že táto činnosť je pre vlastníka ekonomicky zisková? Sú to prevažne ochranné lesy na extrémnych stanovištiach. To tzv. hospodárenie v lesoch na lokalitách dnešných chránených území z pohľadu ťažby a následných činností môže byť dokonca z dlhodobého pohľadu pre vlastníka aj stratové. My dopredu nemôžeme a ani nevieme povedať, čo je stratové a čo je ziskové, aj z dôvodu nestabilnosti dnešného trhu a hlavne nevyspitateľnosti dotačnej politiky na neziskové (stratové) činnosti. Bezzásahovosť môže byž pre vlastníka dokonca i prínosom a zvýšením hodnoty jeho majetku a naopak prehnanou ťažbou si v konečnom dôsledku hodnotu svojho majetku aj znižuje. Posledné roky sa vlastníci pozerajú len na drevo, jeho speňaženie, momentálny osobný profit a nepozerajú a nepozerali do budúcnosti a na iné veci. To bolo a je stále chybou. Z lesa a pôdy môžete mať dlhodobo len konštantný úžitok. Ak to dnes v lese preženiete, zajtra máte prúser - to je dnešná situácia.
Tiež poznám podobný vtip, ale kratší.
V časoch, keď živorenia Jednotných roľníckych družstiev prišiel na družstevnú schôdzu aj nejaký agitátor a družstevníkom vyčítal: "Dnes sa máte lepšie, ako ste sa mali. Len to neviete pochopiť!"