Pravna subjektivita alebo obcianske zdruzenie
autor: Marek
Do 28.2.2014 musia mat vsetky PS pravnu subjektivitu. Nebolo by lepsie zalozit obcianske zdruzenie? Ak mate niekto skusenost so zakladanim OZ alebo rozmyslate o jeho zalozeni prosim poradte. Zatial sa mi zda ,ze OZ ma ovela viac vyhod ako pravna subjektivita. Dakujem
Do 28.2.2014 musia mat vsetky PS pravnu subjektivitu. Nebolo by lepsie zalozit obcianske zdruzenie? Ak mate niekto skusenost so zakladanim OZ alebo rozmyslate o jeho zalozeni prosim poradte. Zatial sa mi zda ,ze OZ ma ovela viac vyhod ako pravna subjektivita. Dakujem
sekcia: Archívne fórum, 23.10 2013 21:08
autor: neznámy
Nemusia mať.
Nemusia mať.
24.10 2013 8:49
autor: neznámy
Vlastníka či obhospodarovateľa lesa nemožno pozbaviť právnej subjektivity. Ak si doterajšie tzv. PS bez právnej subjektivity vedené v zmysle zákona o PS (nového, starého) nesplnia povinnosti do daného termínu v zmysle nového zákona o PS, tak čo? Výlučia ich z evidencie PS na príslušnom úrade a ďalej čo? Oni fungujú (majú fungovať) hlavne na základe zmluvy (vzťahov) v zmysle OZ a tá predsa novým zákonom o PS nezaniká. Takýto spolok vlastníkov (obhospodarovateľov) lesa môže ako obhospodarovateľ pod pôvodným názvom PS bez právnej subjektivity fungovať naďalej, akurát to nebude PS vo vzťahu k zákonu o PS. Je to spolok a združenie fyzických osôb. Názov pozemkové spoločenstvo bude už len na úrovni triviálneho pomenovania. PS bez právnej subjektivity mali viac-menej len evidenčný charakter. Toto všetko môže vyvolať maximálne tak zmätočný stav (čo aj vyvolá). Možno by bolo dobre len nanovo napísať a pozmeniť zmluvu a vzťahy v rámci spolku fyzických osôb.
Vlastníka či obhospodarovateľa lesa nemožno pozbaviť právnej subjektivity. Ak si doterajšie tzv. PS bez právnej subjektivity vedené v zmysle zákona o PS (nového, starého) nesplnia povinnosti do daného termínu v zmysle nového zákona o PS, tak čo? Výlučia ich z evidencie PS na príslušnom úrade a ďalej čo? Oni fungujú (majú fungovať) hlavne na základe zmluvy (vzťahov) v zmysle OZ a tá predsa novým zákonom o PS nezaniká. Takýto spolok vlastníkov (obhospodarovateľov) lesa môže ako obhospodarovateľ pod pôvodným názvom PS bez právnej subjektivity fungovať naďalej, akurát to nebude PS vo vzťahu k zákonu o PS. Je to spolok a združenie fyzických osôb. Názov pozemkové spoločenstvo bude už len na úrovni triviálneho pomenovania. PS bez právnej subjektivity mali viac-menej len evidenčný charakter. Toto všetko môže vyvolať maximálne tak zmätočný stav (čo aj vyvolá). Možno by bolo dobre len nanovo napísať a pozmeniť zmluvu a vzťahy v rámci spolku fyzických osôb.
24.10 2013 9:57
autor: neznámy
Trochu si rypnem do predošlej reakcie, čo nebýva mojim zvykom. Ale to zarypnutie nemyslím v zlom. Náš právny systém pozná právnické a fyzické osoby. Pozemkové spoločenstvá s právnou subjektivitou boli svojim spôsobom raritou, ktorá mala navonok preukázať, že nejde o právnickú osobu podľa hospodárského zákonníka a na druhej strane, že výbor takýchto spoločenstiev má legitimitu v mene spoločenstva (v obchodných vzťahoch, pred súdmi, daňovými a inými úradmi)
Pozemkové spoločenstvá bez právnej subjektivity sa pravda tvárili ako spoločenstvá s právnou subjektivitou. Tým chcem povedať, že ich výbory vstupovali do obchodných vzťahov. Pokým nenarazili na potrebu vymáhať od svojho oberateľa dlhy žiaden problém. Avšak v opačnom prípade by mohli mať veľké problémy, lebo aby bola ich kúpnopredajná zmluva platná, tak by musela byť podpísaná všetkými členmi spoločenstva, respektíve niekym, kto by bol na to splnomocnený ostatnými členmi. Podotýkam, že zvolenie
niekoho za člena výboru spoločenstva bez právnej subjektivity sa nerovná splnomocneniu.
Ak má spoločenstvo málo členov, vtedy je na mieste uvažovať aj s občianskym združením. Pri veľkom počte je to z horeuvedeného dôvodu neživotaschopné. Respektíve ľahko zraniteľné. Len tak na okraj podotýkam, že ak má spoločenstvo členov s malými príjmami (nezamestnaných, dôchodcov), tak ich príjem zo spoločenstva je oslobodený od dane, lebo daňovníkmi sú jednotlivci. Avšak podľa zákona sa spoločnstvo ako právnícka osoba zároveň považuje za podnikateľa. A v podnikateľskom režime je daňovníkom spoločenstvo. To rozdelí svoj zisk až po zdanení. To znamená, že nízkopríjmový člen spoločenstva nemá žiadnu šancu na vrátenie dane.
Lebo jednotivec ako taký, nie je zdaňovaný.
Trochu si rypnem do predošlej reakcie, čo nebýva mojim zvykom. Ale to zarypnutie nemyslím v zlom. Náš právny systém pozná právnické a fyzické osoby. Pozemkové spoločenstvá s právnou subjektivitou boli svojim spôsobom raritou, ktorá mala navonok preukázať, že nejde o právnickú osobu podľa hospodárského zákonníka a na druhej strane, že výbor takýchto spoločenstiev má legitimitu v mene spoločenstva (v obchodných vzťahoch, pred súdmi, daňovými a inými úradmi)
Pozemkové spoločenstvá bez právnej subjektivity sa pravda tvárili ako spoločenstvá s právnou subjektivitou. Tým chcem povedať, že ich výbory vstupovali do obchodných vzťahov. Pokým nenarazili na potrebu vymáhať od svojho oberateľa dlhy žiaden problém. Avšak v opačnom prípade by mohli mať veľké problémy, lebo aby bola ich kúpnopredajná zmluva platná, tak by musela byť podpísaná všetkými členmi spoločenstva, respektíve niekym, kto by bol na to splnomocnený ostatnými členmi. Podotýkam, že zvolenie
niekoho za člena výboru spoločenstva bez právnej subjektivity sa nerovná splnomocneniu.
Ak má spoločenstvo málo členov, vtedy je na mieste uvažovať aj s občianskym združením. Pri veľkom počte je to z horeuvedeného dôvodu neživotaschopné. Respektíve ľahko zraniteľné. Len tak na okraj podotýkam, že ak má spoločenstvo členov s malými príjmami (nezamestnaných, dôchodcov), tak ich príjem zo spoločenstva je oslobodený od dane, lebo daňovníkmi sú jednotlivci. Avšak podľa zákona sa spoločnstvo ako právnícka osoba zároveň považuje za podnikateľa. A v podnikateľskom režime je daňovníkom spoločenstvo. To rozdelí svoj zisk až po zdanení. To znamená, že nízkopríjmový člen spoločenstva nemá žiadnu šancu na vrátenie dane.
Lebo jednotivec ako taký, nie je zdaňovaný.
26.10 2013 18:44
autor: neznámy
PS bez právnej subjektivity nemôžu mať a nemali výbor v zmylse zákona o PS. To si len niekto svojvoľne domylsel a vymyslel mimo zákona. A v tomto bol a je primárny problém PS bez právnej subjektivity. Bolo od začiatku chybou, že zákon vôbec umožňoval niečo ako PS bez právnej subjektivity, lebo právne to vždy bolo zoskupenie fyzických osôb, ktoré boli súčasne i daňovým subjektom ( každá FO) a nikdy nešlo o PO (PS bez právnej subjektivity). PS bez právnej subjektivity vystupoval len navonok ako jeden obhospodarovateľ lesa tvorený FO na určitom území, nikdy nie ako daňový subjekt.
PS bez právnej subjektivity nemôžu mať a nemali výbor v zmylse zákona o PS. To si len niekto svojvoľne domylsel a vymyslel mimo zákona. A v tomto bol a je primárny problém PS bez právnej subjektivity. Bolo od začiatku chybou, že zákon vôbec umožňoval niečo ako PS bez právnej subjektivity, lebo právne to vždy bolo zoskupenie fyzických osôb, ktoré boli súčasne i daňovým subjektom ( každá FO) a nikdy nešlo o PO (PS bez právnej subjektivity). PS bez právnej subjektivity vystupoval len navonok ako jeden obhospodarovateľ lesa tvorený FO na určitom území, nikdy nie ako daňový subjekt.
26.10 2013 21:04
autor: neznámy
Nesúhlasím s názorom, že PS bez právnej subjektivity bolo od začiatku chybou. Malo svoj význam najmä pri lesných PS, ktoré sa nezakladali kvôli zisku ale kvôli spoločnému obhospodarovaniu. Už ponechávam bokom, či to bolo z nutnosti (vynútené zákonom), alebo čisto dobrovoľne.
Zjednodušene povedané, ľudia v spoločenstve sa dali dokopy s tým, že sa obrazne povedané skladajú na výdaje a delia o príjmy.
A zákon tomuto dal určitý rámec. Lesné úrady mali asi lepší prehľad o vývoji v lesnom hospodárení ako keby išlo len o občianske združenia. Avšak zákon bod odfláknutý. Nevenoval pozornosť spoločnému obhospodarovaniu jednotlivých nehnuteľností ale len hospodáreniu na spoločnej nehnuteľnosti.
Nesúhlasím s názorom, že PS bez právnej subjektivity bolo od začiatku chybou. Malo svoj význam najmä pri lesných PS, ktoré sa nezakladali kvôli zisku ale kvôli spoločnému obhospodarovaniu. Už ponechávam bokom, či to bolo z nutnosti (vynútené zákonom), alebo čisto dobrovoľne.
Zjednodušene povedané, ľudia v spoločenstve sa dali dokopy s tým, že sa obrazne povedané skladajú na výdaje a delia o príjmy.
A zákon tomuto dal určitý rámec. Lesné úrady mali asi lepší prehľad o vývoji v lesnom hospodárení ako keby išlo len o občianske združenia. Avšak zákon bod odfláknutý. Nevenoval pozornosť spoločnému obhospodarovaniu jednotlivých nehnuteľností ale len hospodáreniu na spoločnej nehnuteľnosti.
28.10 2013 10:32
autor: neznámy
Bolo chybou! Ako PS bez právnej subjektivity viedli evidenčne, učtovne a daňovo napríklad zakúpené auto, nový majetok a pod.? A ako to mohli zákonne kúpiť? Ako platili dane za pozemky? Spolu ako PS alebo samostatne ako FO? Už len v princípe niečo bez právnej subjektivity vytvorené na základe práva (predpisu, zákona) je nezmysel. Fyzické osoby môžu a mohli hospodáriť i bez zmätočného inštitútu akým reálne PS bez právnej subjektivity je.
Bolo chybou! Ako PS bez právnej subjektivity viedli evidenčne, učtovne a daňovo napríklad zakúpené auto, nový majetok a pod.? A ako to mohli zákonne kúpiť? Ako platili dane za pozemky? Spolu ako PS alebo samostatne ako FO? Už len v princípe niečo bez právnej subjektivity vytvorené na základe práva (predpisu, zákona) je nezmysel. Fyzické osoby môžu a mohli hospodáriť i bez zmätočného inštitútu akým reálne PS bez právnej subjektivity je.
28.10 2013 11:23
autor: neznámy
A ešte, pokiaľ zákon bude označovať viac nehnuteľností, na ktorých je viac vlastníkov za jednu spoločnú nehnuteľnosť, tak z tohto pri nejakom spore nevyjde nikto. Chce to nanovo úplnú zmenu legislatívy, nie len upravovať už upravené. Legislatíva a tí čo ju tvoria majú rešpektovať realitu, nie naopak.
A ešte, pokiaľ zákon bude označovať viac nehnuteľností, na ktorých je viac vlastníkov za jednu spoločnú nehnuteľnosť, tak z tohto pri nejakom spore nevyjde nikto. Chce to nanovo úplnú zmenu legislatívy, nie len upravovať už upravené. Legislatíva a tí čo ju tvoria majú rešpektovať realitu, nie naopak.
28.10 2013 11:40
autor: neznámy
Pozemkové spoločenstvo bez právnej subjektivity je vo svojej podstate osobitným občianským združením. Od občianského združenia ( podľa § 829 a násl. občianskeho zákonníka ) sa odlišuje predovšetkým v tom, že v občianskom združení ma zo zákona každý člen pri rozhodovaní len jeden hlas. Členom občianského združenia sa stáva len ten, kto do občianského združenia vstúpi.Nie automaticky každý spoluvlastník spoločnej nehnuteľnosti ako pri pozemkovom spoločenstve. Forma občianského združenia teda nie je adekvátnou formou oproti pozemkovému spoločenstvu bez právnej subjektivity. Právna forma pozemkového spoločenstva zasa nemusí byť pre viaceré spoločenstvá( hlavne drobné spoločenstvá ) vhodná a reálne zvládnuteľná. Vlastníci môžu hospodáriť sami aj priamo bez vytvárania akéhokoľvek subjektu. Z praktického hľadiska by to však bolo problematické a tak predpokladom takéhoto hospodárenia je ich zastupovanie splnomocneným zástupcom. Obdobne ako pri pozemkovom spoločenstve bez právnej subjektivity ( § 10 ods. 2 zákona č. 181/1995 ).
Pokiaľ ide o jednu spoločnú nehnuteľnosť vedenú na viacerých LV je potrebné aby táto bola v katastri identifikovateľná. Bez toho skutočne môže nastať problém s určením pozemkov tvoriacich danú spoločnú nehnuteľnosť.
Pozemkové spoločenstvo bez právnej subjektivity je vo svojej podstate osobitným občianským združením. Od občianského združenia ( podľa § 829 a násl. občianskeho zákonníka ) sa odlišuje predovšetkým v tom, že v občianskom združení ma zo zákona každý člen pri rozhodovaní len jeden hlas. Členom občianského združenia sa stáva len ten, kto do občianského združenia vstúpi.Nie automaticky každý spoluvlastník spoločnej nehnuteľnosti ako pri pozemkovom spoločenstve. Forma občianského združenia teda nie je adekvátnou formou oproti pozemkovému spoločenstvu bez právnej subjektivity. Právna forma pozemkového spoločenstva zasa nemusí byť pre viaceré spoločenstvá( hlavne drobné spoločenstvá ) vhodná a reálne zvládnuteľná. Vlastníci môžu hospodáriť sami aj priamo bez vytvárania akéhokoľvek subjektu. Z praktického hľadiska by to však bolo problematické a tak predpokladom takéhoto hospodárenia je ich zastupovanie splnomocneným zástupcom. Obdobne ako pri pozemkovom spoločenstve bez právnej subjektivity ( § 10 ods. 2 zákona č. 181/1995 ).
Pokiaľ ide o jednu spoločnú nehnuteľnosť vedenú na viacerých LV je potrebné aby táto bola v katastri identifikovateľná. Bez toho skutočne môže nastať problém s určením pozemkov tvoriacich danú spoločnú nehnuteľnosť.
28.10 2013 14:18
autor: neznámy
11:23 Súhlasím, že pozemkové spoločenstvá bez právnej subjektivity nie sú života schopné, ale netvrdil by som, že boli chybou. Chybou bolo podľa mňa to, že sa nemali uzákoniť spoločenstvá s právnou subjektivitou a spoločenstvá bez nej, ale spoločenstvá založené kvôli hospodáreniu a spoločenstvá založené kvôli dosiahnutiu zisku. A pochopiteľne oba typy s právnou subjektivitou.
Pokiaľ išlo o platenie daní za pozemky - žiaden problém. Každý člen platl za ne sám. Pokiaľ ich pozemky nedostal niekto iný do prenájmu.
Ku kúpe auta sa nechcem vyjadrovať. Určite sa to s problémami dalo aj bez obídenia zákona.
11:23 Súhlasím, že pozemkové spoločenstvá bez právnej subjektivity nie sú života schopné, ale netvrdil by som, že boli chybou. Chybou bolo podľa mňa to, že sa nemali uzákoniť spoločenstvá s právnou subjektivitou a spoločenstvá bez nej, ale spoločenstvá založené kvôli hospodáreniu a spoločenstvá založené kvôli dosiahnutiu zisku. A pochopiteľne oba typy s právnou subjektivitou.
Pokiaľ išlo o platenie daní za pozemky - žiaden problém. Každý člen platl za ne sám. Pokiaľ ich pozemky nedostal niekto iný do prenájmu.
Ku kúpe auta sa nechcem vyjadrovať. Určite sa to s problémami dalo aj bez obídenia zákona.
28.10 2013 18:19
autor: neznámy
11:40 Zákon 97/2013 už nie je zákonom 181/1993. Rozlišuje medzi spoločnou nehnuteľnosťou a spoločne obhospodarovanými nehnuteľnosťami.
11:40 Zákon 97/2013 už nie je zákonom 181/1993. Rozlišuje medzi spoločnou nehnuteľnosťou a spoločne obhospodarovanými nehnuteľnosťami.
28.10 2013 18:21
autor: neznámy
14:18
Na dokreslenie tvojich posledných dvoch viet.
Za čias vedenia pozemkovej knihy, boli parcely nášho komposesorátu vedené na vložke číslo 1. A to vedeli asi všetci pracovníci, ktorí ju v minulosti viedli. Tí, čo začali zaklada listy vlastníctiev už asi takýmito vedomosťami nedisponovali a tak parcely porozhadzovali na rôzne listy vlastníctiev. Samozrejme, že bez poznámky, že ide o nejaký bývalý komposesorát.
Dôsledok. Jeden dedič dedil to, čo bolo na jednom liste vlastníctva, druhý zas to, čo bolo na druhom. Slovom vyrobili zmätok. Námietka od komposesorátu síce prišla a poznámka sa už do listov vlastníctiev dostala, ale zmätok po dedení naďalej trvá. O to veselšia bude práca na ROEPE.
14:18
Na dokreslenie tvojich posledných dvoch viet.
Za čias vedenia pozemkovej knihy, boli parcely nášho komposesorátu vedené na vložke číslo 1. A to vedeli asi všetci pracovníci, ktorí ju v minulosti viedli. Tí, čo začali zaklada listy vlastníctiev už asi takýmito vedomosťami nedisponovali a tak parcely porozhadzovali na rôzne listy vlastníctiev. Samozrejme, že bez poznámky, že ide o nejaký bývalý komposesorát.
Dôsledok. Jeden dedič dedil to, čo bolo na jednom liste vlastníctva, druhý zas to, čo bolo na druhom. Slovom vyrobili zmätok. Námietka od komposesorátu síce prišla a poznámka sa už do listov vlastníctiev dostala, ale zmätok po dedení naďalej trvá. O to veselšia bude práca na ROEPE.
28.10 2013 18:32
autor: alaveso
Vlado - veľmi často sa to stáva, je to nešťastie, ale mám na tento guľáš jednu praktickú otázku. Ak na tých vytvorených jednotlivých listoch vlastníctva je v poznámke, že vznikol z vložky č. 1, tak spoločný majetok tvoria tieto jednotlivé listy vlastníctva alebo spoločnú nehnuteľnosť tvoria už len jednotlivé listy vlastníctva samostatne? Po praktickej stránke by som povedal že samostatne jednotlivé listy vlastníctva, ale zaujíma ma to ako to je po právnej stránke v skutočnosti, keď tie jednotlivé listy vlastníctva vznikli historicky preukázateľne z jednej spoločnej nehnuteľnosti. Je to dosť dôležité v súčasnosti pri zisťovaní účasti na valnom zhromaždení, pretože vzájomné protistrany v spoločenstve si rátajú jedna strana z určitých listov vlastníctva a druhá strana účasť zase počíta z druhých listov vlastníctva, tak tu je dôležité právna stránka toho, z akých v skutočnosti listov vlastníctva treba rátať účasť na valnom zhromaždení. Asi dosť ťažkopádne napísané, ale dúfam že ste ma pochopili o čo mi v tomto príspevku ide. Ďakujem.
Vlado - veľmi často sa to stáva, je to nešťastie, ale mám na tento guľáš jednu praktickú otázku. Ak na tých vytvorených jednotlivých listoch vlastníctva je v poznámke, že vznikol z vložky č. 1, tak spoločný majetok tvoria tieto jednotlivé listy vlastníctva alebo spoločnú nehnuteľnosť tvoria už len jednotlivé listy vlastníctva samostatne? Po praktickej stránke by som povedal že samostatne jednotlivé listy vlastníctva, ale zaujíma ma to ako to je po právnej stránke v skutočnosti, keď tie jednotlivé listy vlastníctva vznikli historicky preukázateľne z jednej spoločnej nehnuteľnosti. Je to dosť dôležité v súčasnosti pri zisťovaní účasti na valnom zhromaždení, pretože vzájomné protistrany v spoločenstve si rátajú jedna strana z určitých listov vlastníctva a druhá strana účasť zase počíta z druhých listov vlastníctva, tak tu je dôležité právna stránka toho, z akých v skutočnosti listov vlastníctva treba rátať účasť na valnom zhromaždení. Asi dosť ťažkopádne napísané, ale dúfam že ste ma pochopili o čo mi v tomto príspevku ide. Ďakujem.
28.10 2013 18:49
autor: neznámy
Alaveso, paragraf 9 zákona 97/2013 to upravuje nasledovne:
(4) Pomer účasti členov spoločenstva na výkone práv a povinností vyplývajúcich z členstva v spoločenstve je vyjadrený podielmi na spoločnej nehnuteľnosti.
(5) Ak je spoločná nehnuteľnosť zapísaná v katastri nehnuteľností na viacerých listoch vlastníctva a pomer účasti členov spoločenstva na výkone práv a povinností vyplývajúcich z členstva v spoločenstve nemožno určiť podľa odseku 4, možno ho určiť dohodou členov spoločenstva alebo rozhodnutím zhromaždenia.
(6) Ak nemožno preukázať veľkosť podielov vlastníkov spoločnej nehnuteľnosti v spoločenstve podľa § 2 ods. 1 písm. a), považujú sa ich podiely za rovnaké.14)
Odsek 6 teda dáva odpoveď na otázku Ako to je po právnej stránke, keď tie jednotlivé listy vlastníctva vznikli z historicky preukázateľnej jednej spoločnej nehnuteľnosti?
No a prakticky je to asi tak, že pokiaľ ide o podiely jednotlivých vlastníkov na LV, tak v tom má kataster zmätok a vykazuje poväčšine neurčený podiel. Ak by zo zmätku v katastri automaticky vyplývalo, že nemožno preukázať veľkosť podielov, tak by sa podiely automaticky považovali za rovnaké. (A mnohodetné rodiny by sa takto dostali k takému počtu podielov o akom sa pôvodnému vlastníkovi ani nesnívalo)
Veľkosť podielov však možno preukázať aj z pozemkovej knihy. Teda z pôvodnej vložky. Ale aj tam sa s postupnosťou zápisov (a chýb v nich) začala od určitého obdobia strácať. A počnúc od tohto momentu by sa asi mohlo povedať: Je známe, že podielnik Jožo mal 100 podielov , podielnik Jano mal 200 podielov a spolu s podielmi ostatných podielnikov to dávalo 100 percent.
Od tohto momentu sa rozdelia Jožove podiely na súčasných Jožových potomkov (deti, vnuci, pravnuci...) v rovnakom podiele a Janove podiely a podiely ostatných sa tiež rovnako podelia na ich potomkov.
Je to z mojej strany špekulovanie, či akceptovateľné alebo praktické to je už druhá vec.
Avšak zásadná vec. Či je jeden list vlastníctva alebo ich bolo vyfabrikovaných viacej, vždy iba o jednu spoločnú nehnuteľnosť. Na každom liste vlastníctva musia byť tí istí vlastníci a s rovnakým počtom podielov. Teda ak má Jožo nejaký počet podielov na jednom liste vlastníctva, tak taký istý počet musí mať aj na ostatných. Ak kataster a notári narobili zmätky a nie je to tak,
postupuje sa podľa odstavca 5. Teda dohodou, alebo rozhodnutím zhromaždenia. Miesto toho, aby zákonodarcovia uložili katastru povinnosť dať to do poriadku, nechal čierneho Petra na spoločenstvá. Nech sa členovia medzi sebou žerú, aspoň nám dajú pokoj.
Alaveso, paragraf 9 zákona 97/2013 to upravuje nasledovne:
(4) Pomer účasti členov spoločenstva na výkone práv a povinností vyplývajúcich z členstva v spoločenstve je vyjadrený podielmi na spoločnej nehnuteľnosti.
(5) Ak je spoločná nehnuteľnosť zapísaná v katastri nehnuteľností na viacerých listoch vlastníctva a pomer účasti členov spoločenstva na výkone práv a povinností vyplývajúcich z členstva v spoločenstve nemožno určiť podľa odseku 4, možno ho určiť dohodou členov spoločenstva alebo rozhodnutím zhromaždenia.
(6) Ak nemožno preukázať veľkosť podielov vlastníkov spoločnej nehnuteľnosti v spoločenstve podľa § 2 ods. 1 písm. a), považujú sa ich podiely za rovnaké.14)
Odsek 6 teda dáva odpoveď na otázku Ako to je po právnej stránke, keď tie jednotlivé listy vlastníctva vznikli z historicky preukázateľnej jednej spoločnej nehnuteľnosti?
No a prakticky je to asi tak, že pokiaľ ide o podiely jednotlivých vlastníkov na LV, tak v tom má kataster zmätok a vykazuje poväčšine neurčený podiel. Ak by zo zmätku v katastri automaticky vyplývalo, že nemožno preukázať veľkosť podielov, tak by sa podiely automaticky považovali za rovnaké. (A mnohodetné rodiny by sa takto dostali k takému počtu podielov o akom sa pôvodnému vlastníkovi ani nesnívalo)
Veľkosť podielov však možno preukázať aj z pozemkovej knihy. Teda z pôvodnej vložky. Ale aj tam sa s postupnosťou zápisov (a chýb v nich) začala od určitého obdobia strácať. A počnúc od tohto momentu by sa asi mohlo povedať: Je známe, že podielnik Jožo mal 100 podielov , podielnik Jano mal 200 podielov a spolu s podielmi ostatných podielnikov to dávalo 100 percent.
Od tohto momentu sa rozdelia Jožove podiely na súčasných Jožových potomkov (deti, vnuci, pravnuci...) v rovnakom podiele a Janove podiely a podiely ostatných sa tiež rovnako podelia na ich potomkov.
Je to z mojej strany špekulovanie, či akceptovateľné alebo praktické to je už druhá vec.
Avšak zásadná vec. Či je jeden list vlastníctva alebo ich bolo vyfabrikovaných viacej, vždy iba o jednu spoločnú nehnuteľnosť. Na každom liste vlastníctva musia byť tí istí vlastníci a s rovnakým počtom podielov. Teda ak má Jožo nejaký počet podielov na jednom liste vlastníctva, tak taký istý počet musí mať aj na ostatných. Ak kataster a notári narobili zmätky a nie je to tak,
postupuje sa podľa odstavca 5. Teda dohodou, alebo rozhodnutím zhromaždenia. Miesto toho, aby zákonodarcovia uložili katastru povinnosť dať to do poriadku, nechal čierneho Petra na spoločenstvá. Nech sa členovia medzi sebou žerú, aspoň nám dajú pokoj.
29.10 2013 11:46
autor: alaveso
Vďaka za info, z toho čo som sa pýtal je mi jasné že teda pltí postup podľa odstavca 5. Otázka potom znie ako postupovať keď sa nedohodnú členovia alebo o tom nerozhodne zhromaždenie.
Vďaka za info, z toho čo som sa pýtal je mi jasné že teda pltí postup podľa odstavca 5. Otázka potom znie ako postupovať keď sa nedohodnú členovia alebo o tom nerozhodne zhromaždenie.
29.10 2013 19:30
autor: neznámy
K určovaniu pomeru účasti členov podľa ods. 5.
Vlastnícky podiel spoluvlastníka nemožno určovať dohodou. Je daný pri každom LV. Pri spoločnej nehnuteľnosti vedenej na viacerých listoch vlastníctva sa však vyskytujú prípady nejedotnosti ako v spoluvlastníkoch, tak aj vo výške vlastníckych podielov. V takýchto prípadoch nie je možné vyjadriť vlastnícky podiel na celej spoločnej nehnuteľnosti zlomkom. Teda ani pomer ( podiel ) účasti spoločníka na výkone práv a povinností podľa odseku 4. Vlastníci sa tu však môžu dohodnúť, že každému sa prepočíta pomer podľa jemu pripadajúcej výmery. Predmetom dohody je v takomto prípade predovšetkým stanovenie presnosti výpočtu ( zaokrúhľovanie ).
Táto otázka by v daných prípadoch mala byť upravená už v zmluve alebo stanovách spoločenstva. Schválenie ( dohoda ) je tu teda pre existenciu spoločenstva v takýchto prípadoch nevyhnutná.
Skutočnosť, že spoločná nehnuteľnosť je vedená na viacerých listinách katastra nevznikla len v poslednej dobe. Už od počiatku urbárskych a im podobných spoločností dochádzalo k zápisu nimi obhospodarovaných pozemkov na viacero pozemkovoknižných vložiek s často odlišným spoluvlastníctvom. V súčasnosti ide o značnú komplikovanosť, keď niečo aj vlastnícky nespoločné označujeme pojmom spoločná nehnuteľnosť.
K určovaniu pomeru účasti členov podľa ods. 5.
Vlastnícky podiel spoluvlastníka nemožno určovať dohodou. Je daný pri každom LV. Pri spoločnej nehnuteľnosti vedenej na viacerých listoch vlastníctva sa však vyskytujú prípady nejedotnosti ako v spoluvlastníkoch, tak aj vo výške vlastníckych podielov. V takýchto prípadoch nie je možné vyjadriť vlastnícky podiel na celej spoločnej nehnuteľnosti zlomkom. Teda ani pomer ( podiel ) účasti spoločníka na výkone práv a povinností podľa odseku 4. Vlastníci sa tu však môžu dohodnúť, že každému sa prepočíta pomer podľa jemu pripadajúcej výmery. Predmetom dohody je v takomto prípade predovšetkým stanovenie presnosti výpočtu ( zaokrúhľovanie ).
Táto otázka by v daných prípadoch mala byť upravená už v zmluve alebo stanovách spoločenstva. Schválenie ( dohoda ) je tu teda pre existenciu spoločenstva v takýchto prípadoch nevyhnutná.
Skutočnosť, že spoločná nehnuteľnosť je vedená na viacerých listinách katastra nevznikla len v poslednej dobe. Už od počiatku urbárskych a im podobných spoločností dochádzalo k zápisu nimi obhospodarovaných pozemkov na viacero pozemkovoknižných vložiek s často odlišným spoluvlastníctvom. V súčasnosti ide o značnú komplikovanosť, keď niečo aj vlastnícky nespoločné označujeme pojmom spoločná nehnuteľnosť.
29.10 2013 21:27
autor: neznámy
V takom prípade je potrebné sa obrátiť na najvyšší rozhodujúci orgán SR - politbiro štandardnej strany Smer s pobočkou na Dobrovičovej, na ktorej o tomto vedia všetko, veď to sami vymysleli.
V takom prípade je potrebné sa obrátiť na najvyšší rozhodujúci orgán SR - politbiro štandardnej strany Smer s pobočkou na Dobrovičovej, na ktorej o tomto vedia všetko, veď to sami vymysleli.
29.10 2013 21:32
autor: neznámy
Jozef1, správne si upresnenil, aby nedošlo k omylu.
Veľkosť vlastníckych pomerov sa neurčuje dohodou.
Na opravu je konanie možno pozemkového úradu, ROEPu a súdne konanie (ak nejde o jasné opraviteľné chyby, ktoré môže kataster opraviť aj bez toho).
Dohodou sa dá určiť pomer účasti členov na právach a povinnostiach. Ak som ja hovoril o podieloch mal som v tejto súvislosti na mysli pomer účasti. Tvoja pripomienka však vo mne vyprokovala otázku, či by kataster nemal rešpektovať dohodu a podľa odsúhlasených pomerov účasti zmeniť aj podiely na Listoch vlastníctva.
Jozef1, správne si upresnenil, aby nedošlo k omylu.
Veľkosť vlastníckych pomerov sa neurčuje dohodou.
Na opravu je konanie možno pozemkového úradu, ROEPu a súdne konanie (ak nejde o jasné opraviteľné chyby, ktoré môže kataster opraviť aj bez toho).
Dohodou sa dá určiť pomer účasti členov na právach a povinnostiach. Ak som ja hovoril o podieloch mal som v tejto súvislosti na mysli pomer účasti. Tvoja pripomienka však vo mne vyprokovala otázku, či by kataster nemal rešpektovať dohodu a podľa odsúhlasených pomerov účasti zmeniť aj podiely na Listoch vlastníctva.
30.10 2013 17:59
autor: neznámy
Správa katastra vykonáva evidenciu na základe právneho stavu. Dohoda členov o veľkosti hlasov v spoločenstve je len vnútornou záležitosťou spoločenstva. Skôr je na mieste otázka, či je v súčasnosti vôbec moźné právne definovať pojem spoločná nehnuteľnosť.
Správa katastra vykonáva evidenciu na základe právneho stavu. Dohoda členov o veľkosti hlasov v spoločenstve je len vnútornou záležitosťou spoločenstva. Skôr je na mieste otázka, či je v súčasnosti vôbec moźné právne definovať pojem spoločná nehnuteľnosť.
1.11 2013 10:33
autor: neznámy
Spoločnú nehnuteľnosť nie je problém právne zadefinovať (vec právnej dohody), ale v žiadnom prípade nemožno pokladať za jednu spoločnú (nedeliteľnú) nehnuteľnosť pozemkové spoločenstvo, ktoré spravuje majetok vlastníkov-spoluvlastníkov aj na viacerých katastrálnych územiach. Sú aj PS, ktorých spravovaný majetok je na území dvoch krajov.
Spoločnú nehnuteľnosť nie je problém právne zadefinovať (vec právnej dohody), ale v žiadnom prípade nemožno pokladať za jednu spoločnú (nedeliteľnú) nehnuteľnosť pozemkové spoločenstvo, ktoré spravuje majetok vlastníkov-spoluvlastníkov aj na viacerých katastrálnych územiach. Sú aj PS, ktorých spravovaný majetok je na území dvoch krajov.
1.11 2013 11:29