Každé lesné pozemkové spoločenstvo je zo zákona podnikateľom?
Je spravodlivé, aby každé, či podniká alebo nie bolo zo zákona podnikateľom?
Obecne môžeme hospodáriť ako nepodnikatelia, alebo ako podnikatelia. Podnikateľské hospodárenie od nepodnikateľského sa líši tým, že je motivované ziskom. Ziskom, ktorý je daný rozdielom medzi výnosmi, ktoré prevyšujú náklady na ich dosiahnutie. Ak sa pri hospodárení nedá niektorá časť nákladov nedá oceniť môžeme hovoriť len o príjme z hospodárenia. Len o hospodárení a nie aj podnikaní. Avšak len z ekonomického pohľadu. Právna interpretácia môže byť a aj je iná.
Obchodný zákonník definuje primárne podnikateľskú činnosť ako činnosť za účelom dosiahnutia zisku. Vychádza z ekonomickej podstaty podnikania. V odseku 2 paragrafu 2 už podľa môjho názoru ekonomickú podstatu podnikania opúšťa. Už tým, že za podnikateľov považuje nielen osoby zapísané v obchodnom registri ale aj živnostníkov. Aj podnikanie na základe oprávnenia podľa osobitných predpisov ponecháva otvorené dvierka, aby sa za podnikateľa prehlásili aj tie subjekty, ktoré nie sú v súlade s odsekom 1, teda s ekonomickou podstatou podnikania.
O podnikaní alebo hospodárení v lese hovorí aj súčasný zákon 181/1995 Z. z o pozemkových spoločenstvách. Na obzore je nový, ktorý berie do úvahy aj novodobé spoločenstvá, založené drobnými vlastníkmi, ktorý sa združili v dôsledku novely 186/1993 Z.z, ktorá novelizovala zákon 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych pomerov.
"§ 22a
(1) Lesné pozemky užívané podľa doterajších predpisov sa odovzdávajú vlastníkom predovšetkým v ucelených lesných častiach, ktorými sú jednotky priestorového rozdelenia lesa podľa osobitného predpisu 23e), bez vytyčovania jednotlivých pozemkov.
(2) Na obstaranie spoločných vecí súvisiacich s odovzdaním pozemkov podľa odseku 1 a ich ďalším využívaním sa vlastníci môžu združiť 23f) alebo utvoriť lesné spoločenstvo alebo pozemkové spoločenstvo pod1a osobitného predpisu 23g) (ďalej len "združenie").
Z uvedeného je zrejmé, že najmä v radoch malých lesných spoločenstiev (výmera do 400 ha) sú vlastníci, ktorí ich nezakladali kvôli zisku a teda podnikaniu. V prvom rade kvôli tomu, aby sa dostali k užívaniu svojich pozemkov a až následne, aby ich spoločne obhospodarovali. Nie kvôli zisku z podnikania, ale kvôli príjmu zo spoločného obhospodarovania. Z ich pohľadu nič na tom nemenilo, či hospodárili s právnou subjektivitou alebo bez nej. Hospodárenie s právnou subjektivitou, alebo bez nej predsa hovorí len o rozsahu právomoci prenesenej na členov výboru. Je nespravodlivé ak sa právna subjektivita stotožňuje s podnikaním. Nie však len to, že spoločenstvo nehospodári kvôli zisku, ale aj skutočnosť, že spoločenstvo predáva drevnú hmotu, ktorá nepatrí jemu ale jednotlivým
vlastníkom podmieňuje, že spoločenstvo nedosahuje zisk ale príjem.
Ako vyzerá hospodárenie v malých spoločenstvách? Čo sa týka vlastného hospodárenia,
s výnimkou pozemkov všetko podielovo patrí všetkým. Aj na výnosoch zo stromov vyťažených z môjho pozemku sa podieľajú podielovo všetci. A tak isto aj na výdajoch, ktoré vznikli v súvislosti
s výsadbou. Nezáleží na tom, že dnes sa ťažilo z môjho pozemku. Však zajtra sa bude z ostatných.
Záležalo by na tom až vtedy, ak by malo zajtra spoločenstvo zaniknúť. Ale to radšej neprivolávať.
Pokiaľ ide o administratívu, sú na ňu stiesnené podmienky. Ak nemá vlastnú kanceláriu, tak sú doklady uchovávané ako príde u jednotlivých členov výboru. Nie všetky asi majú vlastný počítač. Akurát nejakú búdu v blízkosti lesa na úschovu hasiacich prostriedkov. A terénne auto. Bez neho sa možno žiadne lesné spoločenstvo nezaobíde. To, čo zostane z príjmov po odrátaní výdajov
sa podielovo delí členom. Z toho, čo majú dostať sa im strhne daň (daňovníkmi sú členovia spoločenstva) a prípadná odmena výboru.
Ak spoločenstvo podniká, najprv vypočíta daň, ktorú musí odviesť. Daňovníkom je spoločenstvo.
Ponechá si nejakú časť ako zisk. A až zvyšok sa rozdeľuje akoby dividenda medzi vlastníkov pozemkov. Obecne prevláda názor, že každé súčasné spoločenstvo s právnou subjektivitou podniká.
A to aj napriek tomu, že zákon nie je v tomto smere jednoznačný.
Aj nový návrh zákona o pozemkových spoločenstvách definuje v paragrafe 19, čo robí spoločenstvo na účely podnikania - hospodári v lesoch - . Tak je to aj v súčasnom zákone. V zákone nie je ustanovené, čo robí na účely nepodnikania. Preto, že je samozrejmé, že hospodári v lesoch?
Alebo naozaj zákonodarcovia takto zakotvujú, že všetky spoločenstvá sú iba podnikateľmi.
Či to chcú alebo nechcú. (Pritom podotýkam, že skutočnosť, že všetky spoločenstvá budú právnickou osobou nemôže mať vplyv na podnikateľský status.) Ak to nemajú v úmysle, tak by mali príslušný paragraf ešte upraviť, aj keď je už po medzirezortnom pripomienkovaní. Už aj kvôli súčasne prevládajúcemu názoru o podnikaní pozemkových spoločenstiev.
Niekto si môže povedať, že nezáleží na tom, či sú spoločenstvá podnikateľmi, alebo nie. Daň z príjmu sa predsa platí tak či tak. Buď ju zaplatí ako daňovník spoločenstvo alebo platia dane ako daňovníci jednotliví vlastníci. Za predpokladu jednotnej dane je to v podstate jedno.
Avšak podnikatelia sú „obšťastňovaní“ rôznymi podnikateľskými povinnosťami. Pri hospodárskom režime, patrí bez ohľadu na skutočné vlastníctvo podielovo všetko všetkým členom. Ak si preto nejaký člen ide do lesa pre drevo (hoci aj zo svojho pozemku), vznikne mu voči ostatným členom spoločenstva dlh. Najjednoduchší spôsob ako ho zlikvidovať je pochopiteľne zaplatiť zaň spoločenstvu v hotovosti, čo najskôr po jeho odobratí. Ak spoločenstvo nie je podnikateľom v takejto forme úhrady nie je žiaden problém. Ak ním je, musí mať registračnú pokladnicu. Pochopiteľne, že malé spoločenstvo, ktoré nemá na kanceláriu si ju nebude môcť dovoliť. A tak zostáva buď iba možnosť vyrovnania dlhu buď pri koncoročnom zúčtovaní, alebo cez poštu prípadne banku. Ako aj pošta, alebo banka, ak odhliadneme od poplatkov sú komplikáciami navyše, ktoré pri nezaradení spoločenstva medzi podnikateľov odpadajú.
V záujme všetkých členov spoločenstva je, aby každý za kúpené drevo aj zaplatil. Preto nejaká kontrola registračnou pokladnicou je iba výdaj navyše, ktorý nezvýši príjem štátu.
Nuž, čo kto na to?
Zaujímavá téma.Odpoveď na otázku, či obhospodarovanie lesa ( lesníctvo a predaj dreva z lesa ) je podnikaním totiž nie je jednoduchá. Vykonávanie poľnohospodárstva a lesníctva včítane predaja nespracovaných výrobkov za účelom ich spracovania alebo ďalšieho predaja nie je živnosťou ( živnostenský zákon ). Nejedná sa teda o živnostenské podnikanie. Vychádzať tak možno len zo všeobecnej definície podnikania podľa § 2 ods. 1 obchodného zákonníka. Podľa nej sa podnikaním rozumie sústavná činnosť, ktorú podnikateľ vykonáva samostatne, vo vlastnom mene, na vlastnú zodpovednosť a za účelom dosiahnutia zisku. Pri posudzovaní otázky či dané hospodárenie je podnikaním možno vychádzať tiež z trestnej zodpovednosti za neoprávnené podnikanie ( Trestný zákon ). Tu je významná napríklad výška obratu, dosiahnutý zisk, využívanie,zamestnávanie iných osôb a iné.
Každý kto má zámer hospodáriť v lesoch, či na poľnohospodárskej pôde by mal teda sám posúdiť, či jeho činnosť bude alebo nebude mať charakter podnikania a teda či sa nedostane do konfliktu so zákonom.
Pozemkové spoločenstvo s právnou subjektivitou zákon ustanovil ako jednu z možností podnikania na spoločnej nedeliteľnej nehnuteľnosti ( podnikateľský subjekt ). Samozrejme u vlastníkov pozemkov, kde ich užívanie nemá charakter podnikania nie je účelné zakladať žiaden podnikateľský subjekt.
Podľa posledných návrhov zákona o poz. spol. sa pojmom pozemkové spoločenstvo označuje už len druh právnickej osoby. To však nevylučuje aby vlastníci poľnohospodárskych alebo lesných pozemkov za účelom ich spoločného užívania vytvárali iné združenia.
Jozef, potešilo ma, že si zareagoval. Škoda, že nie skôr, lebo tvoje názory berú aj ďalší.
Článok som písal v období medzirezortného pripomienkovania k novému zákonu o pozemkovom spoločenstve.
Obchodný zákonník, konkrétne neurčuje, či pozemkové spoločenstvá sú podnikateľmi, alebo nie. To určuje, alebo môže určiť akurát zákon o pozemkových spoločenstvách.
Ja som sa pokúšal rozbúriť stojaté vody pokiaľ ide o prístup zákona o pozemkových spoločenstvách k podnikaniu. V tom zmysle, aby nový zákon o p.s. preformuloval paragrafy o podnikaní. Aby sa nestotožňovala podnikateľská činnosť s hospodárskou činnosťou. Vítam, že všetky pozemkové spoločenstvá budú právnické osoby, ale som proti tomu,
aby sa pod právnickými osobami rozumeli podnikatelia.
Na podnikateľov sa kladú povinnosti navyše. (Napríklad spomínaná registračná pokladnica.) Spoločenstvo ako celok ich síce zvládne, zväčší sa však počet vlastníkov, ktorí z výsledkov hospodárenia nebudú mať nič.
Ak by nemuseli byť v spoločenstve, rozumej to aj tak, že by im bol pozemok v teréne vymeraný, tak by mali šancu, že by sa aspoň po prvej prebierke k niečomu dostali. Zákony týkajúce sa lesa, však drobnému vlastníkovi, mám na mysli vlastníka lesných pozemkov, neumožňuje samostatné hospodárenie.
Asi som mal dať článku nadpis, Návrh nového zákona o pozemkových spoločenstvách a podnikanie.
Pokiaľ ide o Tvoju poslednú vetu o vytváraní združení. Aj podľa doterajšieho zákona sa mali všetky združenia pretransformovať. Buď na pozemkové spoločenstvá, alebo obchodné spoločnosti. Niektoré združenia sa na to vykašľali, nebola sankcia. Nový návrh ukladá nielen sankciu ale aj povinnosť Ministerstvu vnútra oznámiť, ktoré združenia nie sú pozemkovými spoločenstvami. Preto tej vete veľmi nerozmiem.
V zmysle návrhu zákona o poz. spol. už MV nebude registrovať občianske združenia s právnou subjektivitou, ktorých účelom je hospodárenie upravené v zákone o poz. spol. ( Bola by to tá istá registrácia. ) Buď sa v stanovenej lehote transformujú alebo zaniknú. Podľa návrhu zákona účelom pozemkového spoločenstva je podnikanie na spoločnej alebo spoločne obhospodarovanej nehnuteľnosti. Súčasné pozemkové spoločenstvá bez právnej subjektivity, ktoré sa netransformujú na takéto pozemkové spoločenstvo sa formálne zrušia. To nevylučuje aby vlastníci pozemkov založili za účelom spoločného obhopodarovania aj iný subjekt s právnou alebo bez právnej subjektivity.