Prírode blízke hospodárenie na príklade lesov Smolníckej osady a Veľkého Folkmara

í k j o

dy a V

eľ

eľké

ké

kého

ho Fol

ara

Zriaďovanie približovacích liniek rýpacou technikou je finančne pomerne náročné, čo mnoho subjektov od

realizácie odrádza. Treba však zdôrazniť, že približovacia linka ak je vhodne umiestnená a stabilizovaná t. j. nezničí

ju erózia pôdy, môže svoju úlohu plniť aj niekoľko desiatok (možno stoviek) rokov. Ide o dlhodobú investíciu, ktorá

v konečnom dôsledku prispeje k trvalému zachovaniu lesného ekosystému a zabráni nekontrolovateľnému pohybu

techniky po ploche porastu. Existencia linky môže byť tiež jediným spôsobom pre príjazd hasičskej alebo záchrannej

techniky a môže plniť aj funkciu protipožiarneho pásu. Ďalším argumentom podporujúcim sprístupňovanie je

skutočnosť, že približovacie linky po zrealizovanej ťažbe v krátkom období splynú s prostredím lesa, majú tendenciu

zarásť (

obr. č. 26

) bylinným krytom a machom čo eliminuje prvotný rušivý dojem zo zásahu do prírody

Vzájomná

vzdialenosť alebo rozostupy liniek majú byť volené tak,aby medzi nimi vznikli ideálne 40 metrové pracovné polia,

teda porastové plochy, kde sa technika nesmie pohybovať. Pri takomto rozostupe je realizácia ťažby jednoduchšia,

menej škodlivá a spiľovaný strom pri priemernej výške do 30 metrov môže padnúť k linke alebo priamo do linku

takým spôsobom, ktorý následne umožňuje jeho vytiahnutie lanom navijaka na linku a následný transport technikou

na sklad. Po skončení ťažbovo dopravného procesu je vhodné kritické miesta linky opatriť drevenými odrážkami

a eliminovať rýchlosť a množstvo odtekajúcej vody z povrchu linky.

Obr. 26: Stará približovacia linka bez úpravy terénu (S. osada)