Prihlásiť

Dve najväčšie anomálie v novodobom vývoji lesov a lesníctva na Slovensku

Jozef Konôpka

V obidvoch prípadoch išlo, respektíve ide o preberanie cudzích vzorov zo zahraničia. Prvý bol v roku 1952. Vtedy sa lesnícka činnosť rozčlenila na pestovanie lesa a ťažbu dreva. Našťastie v roku 1956 sa tento model riadenia lesného hospodárstva zrušil. Nespočetnekrát sme odsúdili takéto preberanie cudzích vzorov zo zahraničia. Vtedy to prišlo z Východu. Druhá anomália vznikla takmer po 50 rokoch, keď nadobudol účinok zákon č. 543/2002 Zb. o ochrane prírody a krajiny, respektíve došlo k jeho nezmyselnej realizácii v praxi. Ide najmä o obdobie po vetrovej kalamite v roku 2004. Aj tu sa prebrali vzory z iných prírodných podmienok, z iného hospodárskeho a sociálneho vývoja spoločnosti. Toto zas prišlo zo Západu.

 

Rozdiel v porovnaní s 50. rokmi je v tom, že vtedy táto anomália trvala len štyri roky. Potom došlo k zmene. V druhom prípade, to trvá už veľa rokov (15 rokov - problémy začali napríklad v oblasti Javoriny už v roku 2002) a riešenie je v nedohľadne. Pritom škody, ktoré tu vznikli a naďalej vznikajú sú tak obrovské, že si ich netrúfa ani nikto vyčísliť.

Nebudem opakovať množstvo už uverejnených argumentov zo strany lesníkov k prístupu k lesom a lesníctvu zo strany ochrany prírody. Ani to, ako sa zámerne šíri demagógia, najmä mimovládnych organizácií cez masmédia. Aj keď je ťažko pochopiť, že niekto zámerne obviní lesníkov. Napríklad nedávno, že sa v Národnom parku Nízke Tatry použili nezákonné spôsoby boja proti podkôrnemu hmyzu. Takto to odvysielala verejnoprávna televízia. Potom sa zistí, že nejde o národný park a že sa použili spôsoby ochrany lesa povolené príslušnými predpismi. Autor tohto nezmyslu sa však za šírenie neprávd ani neospravedlní. Ani verejnoprávnej televízii to neprekáža. Sú spokojní. Veď sa im podarilo očierniť tých, ktorí sa starajú o lesy, tých ktorí dodržujú zákonné predpisy. Účel to splnilo, a dôsledky... Takéto chápanie demokracie je prinajmenšom čudné. Pýtam sa, dokedy to bude takto trvať? Som presvedčený, že to čo sa dialo a deje v súčasnosti, budú nové generácie ešte viac odsudzovať, ako realizovaný nezmysel v 50. rokoch minulého storočia. Ale škody, ktoré takto vznikli a vznikajú, najmä v dôsledku zániku najcennejších lesných biotopov, už nikto neodstráni.

Problémom je ako vysvetliť verejnosti a vládnucim štruktúram štátu, že ideme zlým smerom. Že to, čo je najcennejšie nechránime, ale zámerne „kvôli sledovaniu prírodných procesov“ nechávame zničiť škodlivými činiteľmi, konkrétne podkôrnym hmyzom.

Trvalo udržateľný rozvoj

Trvalo udržateľný rozvoj vznikol v lesníctve, ako princíp trvalosti produkcie. Nastolil ho Tereziánsky lesný poriadok roku 1769. V súčasnosti sa ním rozumie: úsilie o zachovanie všetkých vlastností lesa a pôsobenie jeho zákonitostí tak, aby les mohol trvalo, teda aj v ďalekej budúcnosti plniť všetky svoje funkcie.

Pre neradostnú situáciu v životnom prostredí, prvým vážnym krokom na medzinárodnej úrovni bolo vyhlásenie stratégie trvalej udržateľnosti (1991), ale najmä summit Zeme v Rio de Janeiro roku 1992. Potom sa realizoval veľký počet svetových podujatí, ktoré nadväzovali na toto rokovanie. Na uvedené dianie sme reagovali aj v lesníctve na Slovensku. V roku 1993 vláda SR a NR SR schválila koncepciu a zásady štátnej lesníckej politiky. Zadefinoval sa tu strategický cieľ lesníctva: Zachovanie, ochrana a zveľaďovanie lesov, čo bolo zároveň základným cieľom štátnej lesníckej politiky. V nadväznosti na to sa prijali ďalšie dokumenty. Vývoj v tomto smere ovplyvnilo najmä dianie v lesníctve v rámci EÚ. Nanovo sa zadefinoval strategický cieľ: Zabezpečenie trvalo udržateľného obhospodarovania lesov, založeného na primeranom využívaní ich ekonomických, ekologických a sociálnych funkcií pre rozvoj spoločnosti a najmä vidieckych oblastí. V roku 2007 sa vypracoval Národný lesnícky program SR. V nadväznosti naň jeho Akčný plán na roky 2007-2013. Po vyhodnotení jeho plnenia sa prijal nový Akčný plán Národného lesníckeho programu SR na roky 2014-2020, ktorý vláda SR schválila v decembri 2015. V rámci kapitoly „Zachovanie a zlepšovanie biologickej diverzity lesov“ sa hovorí aj o zlepšení stavu ochranných lesov.

Pokiaľ ide o životné prostredie, aj tu vláda SR a NR SR v roku 1993 schválila Stratégiu, zásady štátnej environmentálnej politiky. Išlo o desať zásad, z ktorých sa dve bezprostredne dotýkajú lesov a lesníctva. V prvej zásade sa hovorí o preferencii preventívnych opatrení nad nápravnými, prenesení ťažiska z odstraňovania následkov poškodzovania životného prostredia na odstraňovanie jeho príčin. Deviata zásada je o zavedení prístupu k lesom ako k hlavnému ekostabilizačnému faktoru v krajine, k pôde ako k zložke životného prostredia, podmieňujúcej biologickú rôznorodosť, výživu a existenciu života; presunutie ťažiska z ochrany výmery pôdneho fondu na ochranu kvality pôdy a lesa. Pozrime sa, s odstupom času, ako sa tieto zásady premietli do života, či do praxe vo vzťahu k lesom a lesnému hospodárstvu. Pritom sa sústredíme len na ochranu lesa proti škodlivým činiteľom, najmä proti podkôrnemu hmyzu.

Ochrana lesa proti škodlivým činiteľom

Zrejme sa zhodneme v tom, že situácia v poškodzovaní lesov sa podstatne zmenila. Negatívny vplyv tu má najmä klimatická zmena. Dochádza k zmene existenčných podmienok lesných ekosystémov. Prejavuje sa to v znížení ich stability. Na druhej strane, stúpa agresivita škodlivých činiteľov. Jednoznačne to potvrdzuje objem realizovanej náhodnej ťažby dreva. Otázkou je, čo za tejto situácie robiť? Aj tu by sme mohli prísť k jednotnému záveru, to znamená, že treba dôsledne realizovať všetky známe ochranné opatrenia na zabezpečenie trvalého rozvoja lesných ekosystémov.

Nie je náhoda, že už v roku 1992 v Rio de Janeiro sa v rámci deklarácie prijala 15. zásada: „Štáty musia za účelom ochrany životného prostredia prijímať podľa svojich schopností preventívne prístupy. Tam, kde hrozí vážna alebo nenapraviteľná škoda, nesmie sa nedostatok vedeckej istoty zneužiť na odklad účinných opatrení, ktoré by mohli zabrániť poškodeniu životného prostredia“. Tento prístup sa stal všeobecným princípom v medzinárodnom práve a zahrnul sa napríklad do Rámcovej dohody o klimatickej zmene, do Dohovoru o biologickej diverzite a do Kartáginského protokolu o biologickej bezpečnosti. Aj v rámci certifikácie lesov, napríklad v systéme FSC sa píše: Hospodárske zásahy v lesoch s veľkou ochranárskou hodnotou musia zachovávať alebo zlepšovať charakteristické znaky, ktoré takéto lesy definujú. Rozhodnutia ohľadom lesov s veľkou ochranárskou hodnotou musia byť vždy zvažované v kontexte s princípom predbežnej opatrnosti.

Ťažko je pochopiť, prečo ochrana prírody nerešpektuje uvedené skutočnosti. Veď predsa všetci pokladáme za najcennejšie lesy, ktoré majú pralesový charakter, ktoré patria do 5. stupňa ochrany. Tieto by sme mali v prvom rade chrániť a ak hrozí nebezpečenstvo, je našou povinnosťou urobiť všetko čo je možné na ich záchranu. O tomto je uvedený princíp predbežnej opatrnosti. Nakoniec realizovať ochranné opatrenia pripúšťa aj zákon o ochrane prírody a krajiny v rámci výnimiek (veľkou chybou je, že neprikazuje realizáciu ochranných opatrení). Nerešpektovaním uvedených skutočností sme dosiahli úplne opačný efekt. A ešte navyše, niektorí „ochranári“ sa z toho tešia, lebo môžu sledovať prírodné procesy. Veď, ale pralesový útvar je cenný hlavne stromovou zložkou, klimaxovou štruktúrou. Keď táto zanikne, ako budeme tieto najcennejšie prírodné útvary prezentovať? Hádam len nie cintorínmi stromov. Ak áno, potom zrejme len ako odstrašujúci príklad nerozumného prístupu človeka k najviac chráneným lesným ekosystémom. Predstavme si, že by sa takto chceli prezentovať lekári, alebo zverolekári. A ešte k sledovaniu prírodných procesov (sukcesií). Nemáme na to dosť možností? Veď takmer pol milióna hektárov poľnohospodárskej pôdy možno využiť na tieto účely. Máme tu rozličné sukcesie drevinovej vegetácie. Takmer 270 tisíc hektárov z nich už spĺňa medzinárodné kritéria, že ide o lesné porasty.

Netreba zabudnúť aj na obrovské škody, ktoré vznikli v porastoch susediacich s bezzásahovými územiami. Lykožrút nepozná hranice, ani vlastnícke vzťahy. Na to, aby si našiel potravu, preletí bez problémov vzdialenosť niekoľko kilometrov.

Predplatné časopisu

(Úplné znenie tohto článku si prečítate na stránkach časopisu LES & Letokruhy Máj 2017)

Hlavné správy

Hľadajú dobré príklady z NATURA 2000

Hľadajú dobré príklady z NATURA 2000

O čom sa píše

Európska komisia prijíma návrhy na zrealizované príklady vynikajúceho manažmentu území európskej sústavy Natura 2000. Vybrané ocení.

Prečítajte si viac
Pri plánovaní ciest treba myslieť na migrujúcu zver

Pri plánovaní ciest treba myslieť na migrujúcu zver

O čom sa píše

WWF spája sily s odborníkmi z oblasti dopravy, priestorového plánovania a ochrany prírody z krajín karpatského regiónu, aby spoločne postupovali...

Prečítajte si viac
Odbory lákajú mladých

Odbory lákajú mladých

O čom sa píše

Odborový zväz Drevo, Lesy, Voda pripravil návrh aktivít (pre) mladých členov OZ DLV vo veku do 35 rokov.

Prečítajte si viac
Spracovanie kalamity zastavilo turistov

Spracovanie kalamity zastavilo turistov

O čom sa píše

Turistický chodník k Roháčskemu vodopádu je od stredy uzavretý pre spracovávanie lykožrútovej kalamity.

Prečítajte si viac

12°C

SR - aktuálne počasie

Oblačno

Vlhkosť: 92%

Vietor: 11.27 km/h

  • 26 Sep 2017 20°C 11°C
  • 27 Sep 2017 18°C 13°C

Naši partneri

Silvarium.cz DYAS.EU PEFC Slovakia Drevo burza LKT Trstena Fytofarm Merimex