Ako ďalej v našej komore?

Na našej internetovej stránke www.lesmedium.sk sa čitatelia časopisu nevyhýbajú ani otvorenému pohľadu na fungovanie Slovenskej lesníckej  komory. O vyjadrenie sa k niektorým názorom sme požiadali predsedu komory Ing. Jaroslava Šuleka.

Najskôr názory z našej webstránky:

Pri presadzovaní, obhajovaní oprávnených profesijných, sociálnych požiadaviek lesníctva a lesného hospodárstva na Slovensku nás trápi nefunkčnos Slovenskej lesníckej komory, ktorá by sa mala okrem uvedeného tak ako je to vo vyspelých európskych štátoch významnou mierou podieľa na tvorbe štátnej politike v lesníctve, na príprave stratégií a koncepcií rozvoja lesníctva a programového vyhlásenia vlády.

Tento lesnícky deficit využívajú jednostranne zamerané masmédiá cez ktoré sme denne svedkami deštrukcie dlhoročných výsledkov lesníckej vedy a školstva, uznávaných v zahraničí, pričom z profesionálnych lesníkov vytvárajú vo verejnosti obraz zamestnancov tretej kategórie. Čo si o tom myslíte a aké východiská chcete prija,  aby sme dokázali urobi obrat z tohto bludného kruhu?

„Lesný radca“

¼uďmi, ktorí môžu skutočne povznies postavenie lesníctva sú predovšetkým vlastníci lesov spoločne s lesníkmi. Odborný lesnícky sektor je pomerne malý na to, aby sám dokázal výrazne pôsobi na priority štátu. Lesnícke inštitúcie a štátna správa by sa mali zamera na rozsiahlejšiu spoluprácu s vlastníkmi lesov a ochranárskymi organizáciami. Od osvety, vzdelávania až po ekonomickú podporu. Pretože je potrebné si uvedomi, že viac než polovica lesov je v súkromnom vlastníctve. A to by mala pamäta Slovenská lesnícka komora...

Peter Šimunič

Riešením situácie by bolo usporiadanie celoštátnej konferencie o organizačnom usporiadaní, personálnom obsadení, kompetenciách, financovaní, masmediálnej a odbornej činnosti a spolupráci Slovenskej lesníckej komory so všetkými zainteresovanými lesníckymi zložkami lesníctva a riadenia lesného hospodárstva na Slovensku.

Organizačné usporiadanie konferencie by mala v tejto situácii zabezpeči sekcia lesného hospodárstva a spracovania dreva MP SR v spolupráci so Slovenskou lesníckou komorou, ktorá by mala ustanovi skupinu odborníkov na prípravu programu konferencie s návrhom riešenia ku každému tematickému okruhu programu. Ku každému bodu by sa mal vytvori dostatočný priestor pre diskusiu v pléne, kde by sa posúdili a doplnili návrhy riešenia podľa záverov diskusie.

Na celoštátnu konferenciu by mali by prizvaní v paritnom zastúpení všetci reprezentatívni zástupcovia lesníckych inštitúcií, štátnych a neštátnych lesov s plnou mocou na zastupovanie a schválené prijaté uznesenia konferencie by boli záväzné pre všetky zúčastnené strany. Tým by sa vytvoril základ pre inštitucionálne fungovanie Slovenskej lesníckej komory a zabezpečenie činností, ktoré jej vyplývajú zo zákona a zároveň plnenie úloh na takej úrovni, aby bola lesnícka komora rešpektovaná lesníckou verejnosou a prinavrátila lesníckemu stavu náležitú úctu.

Pracovníci mestských lesov

Do riešenia a spolupráce so Slovenskou lesníckou komorou by mal by zapojený Odborový zväz drevo, lesy, voda, ktorý sa zúčastňuje tripartitného vyjednávania o dôležitých sociálnych podmienkach zamestnancov lesného hospodárstva, zakotvených v Kolektívnej zmluve vyššieho stupňa.

„Odborár“

Spája neštátnych lesníkov so štátnymi lesníkmi do jednej komory je tiež taký istý nezmysel ako da dokopy bielu a čiernu farbu .Pri plnení si svojich lesníckych povinnosti dochádza medzi nami k vzájomnej nevraživosti a vzájomné spojenie neprichádza do úvahy . Treba sa skôr zamyslie nad založením inštitútu odborného lesného hospodára /OLH/. Tam by sme si boli všetci rovní.

Ing. Boris Jakabovič

Je potrebné si predovšetkým uvedomi, aký je rozdiel medzi komorou a občianskym združením. Nič nebráni lesníckej verejnosti, aby dobrovoľne vytvárala občianske združenia, ktoré by presadzovali jej záujmy. Slovo komora možno len evokuje väčší rešpekt. Principiálne však nejde o dobrovoľné združenie. Komora bez povinného členstva je nezmyslom ( teda aj súčasná lesnícka ). Komory nezriaďujú jej členovia, ale štát zákonom. Prvoradým účelom komôr totiž nie je presadzovanie záujmov ich členov, ale špecifický štátny spôsob usmerňovania a dozoru nad vykonávaním spoločensky závažných činností. Povinné členstvo je zásahom do občianskej slobody a to štát môže robi len v nevyhnutných a odôvodnených prípadoch na základe zákona. Štát komory zriaďuje spravidla pre tie "spoločensky rizikové" profesie, kde buď nie je možný dostatočný priamy dozor štátu, alebo kde usmerňovanie a dozor vykonávaný komorou je účelný a ekonomicky racionálny ( napríklad lekárska, notárska komora ). Jednou z najdôležitejších právomocí komôr je vyvodzovanie profesijného postihu pri nedodržiavaní odbornosti jej členov ( napríklad zastavením činnosti ).

Zastávam názor, že lesníctvo síce je spoločensky významnou činnosou, ale vytváranie komory nemá v tejto oblasti opodstatnenie. Obhospodarovanie a ochranu lesa ( prírody ) upravuje u nás ( aj v iných lesnícky vyspelých krajinách ) pomerne podrobná právna úprava s účelnou štruktúrou štátnej správy. Táto usmerňuje a kontroluje dodržiavanie všetkých závažných zákonných povinností. Chápem snahy niektorých lesníkov o úprimné presadzovanie lesníckych záujmov. To však neopodstatňuje vytváranie komôr zo zákona ( s povinným členstvom ).Tadiaľ cesta nevedie.

Peter Š.

Hovorí sa, že história sa opakuje. Súčasný stav v lesníctve je principiálne analogický so stavom v 20. a 30. rokov minulého storočia. Nádej umiera posledná, ale v histórii sa kompetentní nikdy včas nespamätali.  Problémy v lesníctve a lesnom hospodárstve zo spomínaných rokov minulého storočia sa začali riadne rieši až po skončení 2. svetovej vojny. Musela nastúpi celková regulácia činnosti v lesníctve a presné plánovité hospodárenie jednotlivých výkonov a ich nákladovosti. Bol vytvorený komplexný katalóg prác v lesníctve a lesnom hospodárstve, ktorý bol smerodajný a zaručoval optimálne hospodárenie v lese.

„Historik“

Veľmi vystihujúco a, žiaľ,  pravdivo povedané, keby sa však história opakovala, tak by malo nasta rozsiahle investovanie a budovanie lesov na Slovensku, bez ohľadu na dosiahnutie nejakého hospodárskeho výsledku, teda zisku. Mám však obavy, že takýto zvrat asi nenastane, ale že to s lesníctvom dopadne tak ako s poľnohospodárstvom.

Gabriel Polák

Sú to všetko zaujímavé poznatky o stave lesníctva a lesníckej komory na Slovensku. Šéfredaktor časopisu Les a Letokruhy by mal práve v spolupráci so Slovenskou lesníckou komorou da dostatok priestoru uznávaným odborníkom v lesníctve, aby sa vyjadrili k celospoločenským názorom širokej lesníckej verejnosti a napomohli tak k riešeniu súčasného stavu.

Kolegovia zo Zvolena

Dajme šancu takým odborným a morálnym autoritám v lesníctve ako je prognostik Prof. Stanìk. Dúfajme, že sa ešte nejakí potomkovia Prof. Papánka v lesníctve na Slovensku nájdu.

Avšak nezabúdajme na jedno, treba im vytvori taký priestor v masmédiách, ako dostal v televíznych debatách Prof. Stanek. Keby mu nebola daná príležitos v televízii, nikto by o ňom nevedel. Treba preto vytvori podmienky pre režiséra i scenáristu, ktorý má na takúto roľu v masmédiách odborné a predpoklady. Samozrejme,  svoje miesto tu má rovnako Slovenská lesnícka komora, ktorá musí zmeni svoje doterajšie fungovanie.  Nezabúdajme na to, že je to výsostne profesionálna stavovská organizácia, ktorá má svoje opodstatnenie a mala by sa zapoji do riešenia súčasného stavu lesníctva.

„Učiteľ“

A čo na to Ing. Jaroslav Šulek, predseda Slovenskej lesníckej komory?

 

Slovenská lesnícka komora, podobne ako väčšina komôr v Slovenskej republike, je zriadená zo zákona. Je to nepolitická samosprávna dobrovoľná stavovská inštitúcia združujúca fyzické osoby s lesníckym vzdelaním, vlastníkov a obhospodarovateľov lesa a iné právnické osoby vykonávajúce výskumné, projekčné, vzdelávacie alebo ochranárske činnosti v lesníctve. Jej hlavným poslaním je uplatňova oprávnené spoločné záujmy svojich členov pri tvorbe a realizácii hospodárskej a sociálnej politiky v záujme rozvoja a zveľaďovania lesníctva v Slovenskej republike.

Slovenská lesnícka komora pri plnení svojho poslania  spolupracuje s príslušnými štátnymi orgánmi, ale i s inými vedeckými inštitúciami a školami. Toto hovorí zákon o Slovenskej lesníckej komore. A aká je  realita? Otvorene treba poveda, že Slovenská lesnícka komora dlhodobo zápasí s problémami, ktoré sa priamo dotýkajú jej existencie. Je to v prvom rade nedostatočná členská  základňa, ďalej s tým súvisiaci nedostatok financií, nedostatok zmysluplných kompetencií a v neposlednom rade dlhoročná neúspešná snaha o postavenie partnera voči ministerstvu.

 

Je to náš „lesnícky deficit“

Súčasný stav Slovenskej lesníckej komory nie je dobrý a, samozrejme, neprospieva slovenskému lesníctvu. Myslím si, že celkom dobre to vystihol vo svojom príspevku „Lesný radca“, keď tento stav nazval „lesníckym deficitom“, ktorý využívajú masmédiá na deštrukciu všetkého lesníckeho. A všetci veľmi dobre vieme, že nielen masmédiá . . .

Ak ešte stále lesnícka komora existuje, je to len prejav pudu sebazáchovy vďaka  lesníkom - nadšencom, ktorí sú zrejme nepoučiteľní a  pomermi v slovenskom lesníctve sa nedali znechuti. Dúfajúc, že sa situácia zmení k lepšiemu. Uvedomujú si totiž, že komora je pre slovenské lesníctvo potrebná a ako profesionálna stavovská organizácia má svoje opodstatnenie.  Môže by pri riešení súčasného stavu lesníctva  veľmi užitočná, presne tak ako to vo svojom príspevku uvádza „Učiteľ“.

K názorom „Historika“ a Gabriela Poláka aspoň krátko :Väčšina odborníkov sa zhoduje v názore, že lesníctvo na Slovensku je v kríze. Je najmä finančne podvyživené, s čím súvisia skoro všetky ďalšie problémy. Sú tu rôzne návrhy riešení. Ja osobne podporujem návrh, aby vlastníci a obhospodarovatelia lesa dostávali priame platby za environmentálne služby, ktoré spoločnosti poskytujú. Takéto riešenie  nie je jednoduché presadi a preto by veci veľmi pomohlo, keby sa podobný návrh dostal i do dokumentov o spoločnej európskej poľnohospodárskej a  lesníckej politike.

 

Medzi štátnymi a neštátnymi lesníkmi už dnes cíti vzájomný rešpekt

Reagujúc na názor  Ing. Borisa Jakaboviča  si  myslím , že slovenskému lesníctvu neprospela určitá nevraživos štátnych a neštátnych lesníkov. Korene tohto stavu možno hľada v nedávnej minulosti, keď si štátni a neštátni lesníci navzájom dos naubližovali. Podľa môjho názoru je situácia  dnes už podstatne iná, cíti tu vzájomný rešpekt, ale i spoluprácu. Dovolím si to tvrdi na základe vlastnej skúsenosti, keďže som v minulosti pracoval v štátnom sektore a teraz pracujem v neštátnych, mestských lesoch. Prichádza čas na spoluprácu štátnych a neštátnych lesníkov. V Slovenskej lesníckej komore sa o to usilujeme. Dokumentuje to aj skutočnos, že približne jednu tretinu členskej základne tvoria lesníci z neštátnych subjektov. Pokiaľ ide o inštitút  odborného lesného hospodára, to je téma, ktorá si zasluhuje osobitnú pozornos a pochopiteľne aj širšiu diskusiu. Dnes môžem poveda, že Slovenská lesnícka komora je pripravená na takúto diskusiu.

Pán Peter Š. vo svojom príspevku konštatuje, že „Komora bez povinného členstva je nezmyslom ( teda aj súčasná lesnícka)“ a súčasne vyslovuje názor, že na presadzovanie lesníckych záujmov je neopodstatnené vytváranie komôr zo zákona. Tu by som si dovolil poukáza na Poľnohospodársku a potravinársku komoru, ktorá je dobrovoľnou stavovskou organizáciou poľnohospodárov a potravinárov, zriadenou podobne ako lesnícka komora zo zákona. Je všeobecne známy jej veľký vplyv na dianie v pôdohospodárskom rezorte. Tento vplyv je určite väčší, akoby bol vplyv akéhokoľvek dobrovoľného občianskeho združenia. Preto by sme i my, lesníci, mali v prvom rade využi to, čo tu máme. Nie je teda až tak rozhodujúce, či má komora povinné alebo nepovinné členstvo, ale dôležitejšie je, či je dostatočne silná. A silnou ju urobia len členovia, fyzické i právnické osoby, záujmy ktorých  zastupuje. Potom i lesnícka komora a členovia v nej združení, budú môc lepšie ovplyvňova chod vecí v lesníctve. Zároveň predpokladám, že nás budú viac  počúva tak  politici ako i samotná spoločnos. Vtedy sa i jednotliví potenciálni členovia majú plné právo pýta, čo im komora dá, alebo môže da.

V tejto súvislosti je potrebné ešte doda, že nevyhnutným predpokladom riadneho fungovania každej komory, teda i lesníckej, je jej primeraná profesionalizácia. Táto práca si už v dnešnej dobe a v dnešnej situácii, v akej sa lesníctvo na Slovensku nachádza, vyžaduje  ľudí na plný úväzok. Na to sú však potrebné financie . . .

 

Orientujme sa aj na vlastníkov lesa

Súčasný stav, keď sú lesníci, vlastníci a obhospodarovatelia rozdrobení, mnohým nesmierne vyhovuje. Preto dávam za pravdu pánovi Petrovi Šimuničovi, ktorý napísal: „¼uďmi, ktorí môžu skutočne povznies postavenie lesníctva sú predovšetkým vlastníci lesov spoločne s lesníkmi . . . A na to by mala pamäta Slovenská lesnícka komora.“ V praxi to znamená, že sa lesnícka komora musí orientova nielen na fyzické osoby s lesníckym vzdelaním, ale i vlastníkov a obhospodarovateľov lesa. Zákon o komore to umožňuje, čo považujem za veľmi dobré. Jedine tak má šancu lesnícka komora sa sta silnou komorou, teda takou ako uvádzajú „Pracovníci mestských lesov“,  to znamená zabezpečujúcou činnosti, ktoré jej vyplývajú zo zákona a zároveň plnenie úloh  na takej úrovni, aby lesnícku komoru rešpektovala lesnícka verejnos a prinavrátila by lesníckemu stavu náležitú úctu.

Preto využívam túto príležitos a pozývam každého, komu leží na srdci osud slovenského lesníctva, aby sa zapojil do práce slovenskej lesníckej komory a stal sa jej členom, či už ako fyzická alebo právnická osoba. Takto  môžeme najlepšie i osobne zača  pomáha  dobrej veci.    

Pokiaľ ide o spoluprácu Slovenskej lesníckej komory s ostatnými zložkami lesníctva len spomeniem, že v poslednom období tu už boli zorganizované dva okrúhle stoly za účasti rozhodujúcich lesníckych organizácií a inštitúcií. Druhý v poradí bol zorganizovaný priamo lesníckou sekciou ministerstva pôdohospodárstva v decembri 2009 a zúčastnili sa ho okrem zástupcov Slovenskej lesníckej komory aj najvyšší vtedajší  predstavitelia lesníckej sekcie ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky, Národného lesníckeho centra, Lesov Slovenskej republiky š.p., Štátnych lesov TANAP-u, Lesopoľnohospodárskeho majetku Ulič š.p. a zástupca Rady združení vlastníkov neštátnych lesov Slovenska. Pre úplnos treba doda, že pri prvom okrúhlom stola sa zúčastnila i Technická univerzita  Zvolen. Riešili sa možnosti podpory a sfunkčnenia lesníckej komory.

 

Zhoda všetkých zúčastnených – potrebujeme silnú komoru!

Na stretnutí bolo tiež konštatované, že to, čo slovenské lesníctvo teraz nutne  potrebuje je silná lesnícka komora. Podobné konštatovanie odznelo aj na nedávnom stretnutí zástupcov Slovenskej lesníckej komory u ministra pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Zsolta Simona práve z úst pána ministra.  Spolupráca Slovenskej lesníckej komory s lesníckymi organizáciami a inštitúciami i s Odborovým zväzom drevo, lesy, voda je preto veľmi dôležitá a potrebná. Môžem však zodpovedne poveda, že veci sa nedajú rieši naraz, šibnutím čarovného prútika a že je len jedna možnos: postupne budova silnú komoru získavaním lesníkov, vlastníkov a obhospodarovateľov lesa tak, aby komora postupne silnela členstvom, financiami, vykonávala prospešnú činnos a získavala si tak i všeobecné uznanie lesníckej verejnosti.

Som si vedomý, že to nebude práca jednoduchá, bude si vyžadova veľa trpezlivosti, ale zrejme inej cesty niet . . .